Navyše, ako som videl nedávno na snímkach Varšavy z roku 1903, uprostred dnešného najvýznamnejšieho zhromaždiska Varšavy, Pilsudského námestia, stál vtedy obrovský ruský pravoslávny kostol, nie nepodobný Vasiľovi Blaženému v Kremli. Na ruské pravoslávne kostoly tu, mimochodom, narazíte dodnes, hoci ten najväčší zmizol už za medzivojnového Poľska úplne bez stopy.
Stupeň rusifikácie bol ťažko predstaviteľný, ešte na počiatku dvadsiatych rokov minulého storočia sa tu podľa spomienok pamätníkov písalo azbukou. Inou kapitolou bolo, že popri príslušnosti k ruskému impériu bolo mesto iné aj stovkami tisícov židovských obyvateľov. Tí, rovnako ako ich časť mesta, zmizli vinou holokaustu a poľskej nevôle židovskú tradíciu Varšavy po vojne obnovovať, ešte viac bez stôp ako ten ruský kostol.
Pretože, kým židovskú tradíciu už vo Varšave, na rozdiel napríklad od Krakova, okrem jedného malého múzea a zopár pamätníkov nič nepripomína, Rusko bolo vo Varšave doslova cítiť ešte v deväťdesiatych rokoch. Bol to taký zvláštne sladkastý pach starej špiny, ktorý ma ovanul vždy, keď som vystúpil na varšavskej Centrálnej stanici, pach, ktorý sa tu v deväťdesiatych rokoch vyskytoval v horších hoteloch, ľudových putikách a hrkajúcich autobusoch a električkách verejnej dopravy.
Samozrejme, aj vtedy existovala možnosť, ako sa mu vyhnúť, ale to boli ostrovčeky luxusu pre pár vyvolených.
Našťastie sa s rokmi a s viditeľným hospodárskym vzostupom začali tieto ostrovčeky rozširovať a s väčšou ponukou už začali byť prístupné normálnym ľuďom, tomu, čo voláme stredná trieda. Oproti takej Prahe, ale i Budapešti alebo Bratislave ich však bolo stále málo a boli stále drahé. Pamätám sa, akým obrovským šokom pre mňa bolo, keď som si niekedy okolo roku 2000 dával pivo na krásnom varšavskom Staromestskom námestí a stálo osem nových zlotých, čo bolo slovenských vyše sto korún.
Odvtedy sa však veľa zmenilo. Pivo, nielen u vás na Slovensku, ale aj v Česku, zdraželo a polliter za dve eurá, alebo v Prahe za štyridsať, päťdesiat korún, človeka neprekvapí. No zlotý tiež už dávno nie je za desať českých korún, ako býval pred tými desiatimi rokmi, ale takmer za päť, takže aj to pivo vyjde v Prahe a Varšave takmer narovnako.
Navyše aj pri pive platí, že v Poľsku sa vyrába, na rozdiel od nás, stále ešte prekvapivo veľa dobrých vecí. Pivom a potravinami počnúc a oblečením alebo topánkami či nábytkom nekončiac.
Poliaci síce šomrú, že nie sú centrom montovania automobilov, ako je Česko a Slovensko, ale čoskoro asi prídeme na to, že nám nemajú čo závidieť. A že, naopak, môžu byť radi, že stále majú poľské potraviny, poľské oblečenie, poľské topánky.
Navyše sa im stala v minulých dvoch rokoch pomerne dôležitá vec, ich zlotý nielen voči euru a doláru, ale aj voči českej korune veľmi zlacnel. Jedným z dôvodov, prečo Poliaci ako jediní z Európy nepoznali hospodársku krízu, bolo aj to, že sa Poľsko stalo lacnou alebo aspoň lacnejšou krajinou. Že je Varšava skutočne celkom lacným mestom.
Možno je to niečo, z čoho si my v mestách, kde sa žije rok čo rok drahšie, budeme musieť vziať v druhom kole tej hroziacej krízy príklad. Ako vidieť na Varšave, má to kladné stránky.
To, že sa tým Varšava „europeizovala“, a viac než v Rusku to tu dnes už vyzerá ako v západnej Európe, je totiž veľmi príjemný vedľajší efekt. Ale Poliaci sami by ho rozhodne za vedľajší nepovažovali.
Stupeň rusifikácie bol ťažko predstaviteľný, ešte na počiatku dvadsiatych rokov minulého storočia sa tu podľa spomienok pamätníkov písalo azbukou. Inou kapitolou bolo, že popri príslušnosti k ruskému impériu bolo mesto iné aj stovkami tisícov židovských obyvateľov. Tí, rovnako ako ich časť mesta, zmizli vinou holokaustu a poľskej nevôle židovskú tradíciu Varšavy po vojne obnovovať, ešte viac bez stôp ako ten ruský kostol.
Pretože, kým židovskú tradíciu už vo Varšave, na rozdiel napríklad od Krakova, okrem jedného malého múzea a zopár pamätníkov nič nepripomína, Rusko bolo vo Varšave doslova cítiť ešte v deväťdesiatych rokoch. Bol to taký zvláštne sladkastý pach starej špiny, ktorý ma ovanul vždy, keď som vystúpil na varšavskej Centrálnej stanici, pach, ktorý sa tu v deväťdesiatych rokoch vyskytoval v horších hoteloch, ľudových putikách a hrkajúcich autobusoch a električkách verejnej dopravy.
Samozrejme, aj vtedy existovala možnosť, ako sa mu vyhnúť, ale to boli ostrovčeky luxusu pre pár vyvolených.
Našťastie sa s rokmi a s viditeľným hospodárskym vzostupom začali tieto ostrovčeky rozširovať a s väčšou ponukou už začali byť prístupné normálnym ľuďom, tomu, čo voláme stredná trieda. Oproti takej Prahe, ale i Budapešti alebo Bratislave ich však bolo stále málo a boli stále drahé. Pamätám sa, akým obrovským šokom pre mňa bolo, keď som si niekedy okolo roku 2000 dával pivo na krásnom varšavskom Staromestskom námestí a stálo osem nových zlotých, čo bolo slovenských vyše sto korún.
Odvtedy sa však veľa zmenilo. Pivo, nielen u vás na Slovensku, ale aj v Česku, zdraželo a polliter za dve eurá, alebo v Prahe za štyridsať, päťdesiat korún, človeka neprekvapí. No zlotý tiež už dávno nie je za desať českých korún, ako býval pred tými desiatimi rokmi, ale takmer za päť, takže aj to pivo vyjde v Prahe a Varšave takmer narovnako.
Navyše aj pri pive platí, že v Poľsku sa vyrába, na rozdiel od nás, stále ešte prekvapivo veľa dobrých vecí. Pivom a potravinami počnúc a oblečením alebo topánkami či nábytkom nekončiac.
Poliaci síce šomrú, že nie sú centrom montovania automobilov, ako je Česko a Slovensko, ale čoskoro asi prídeme na to, že nám nemajú čo závidieť. A že, naopak, môžu byť radi, že stále majú poľské potraviny, poľské oblečenie, poľské topánky.
Navyše sa im stala v minulých dvoch rokoch pomerne dôležitá vec, ich zlotý nielen voči euru a doláru, ale aj voči českej korune veľmi zlacnel. Jedným z dôvodov, prečo Poliaci ako jediní z Európy nepoznali hospodársku krízu, bolo aj to, že sa Poľsko stalo lacnou alebo aspoň lacnejšou krajinou. Že je Varšava skutočne celkom lacným mestom.
Možno je to niečo, z čoho si my v mestách, kde sa žije rok čo rok drahšie, budeme musieť vziať v druhom kole tej hroziacej krízy príklad. Ako vidieť na Varšave, má to kladné stránky.
To, že sa tým Varšava „europeizovala“, a viac než v Rusku to tu dnes už vyzerá ako v západnej Európe, je totiž veľmi príjemný vedľajší efekt. Ale Poliaci sami by ho rozhodne za vedľajší nepovažovali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.