FILM Rumový denník (Réžia: Bruce Robinson, USA 2011)
Film Rumový denník vznikol ako prepis rovnomennej knihy Huntera Stocktona Thompsona (1937 – 2005). Zaujímavý chlapík. Americký novinár a spisovateľ, stvoriteľ štýlu tzv. gonzo žurnalistiky. Tá vzniká vtedy, keď sa novinár natoľko zapojí do akcie, o ktorej píše, až sa stáva jej hlavným hrdinom. A, samozrejme, rozprávačom. Thompson bol alkoholik, drogoval, miloval zbrane, nenávidel Nixona. Snímky, v titulkoch ktorých sa objavuje jeho meno, napríklad Bizóni na ťahu (1980) či Strach a hnus v Las Vegas (Terry Gilliam,1998), majú spoločných viac vecí – vyšinutý hlavný hrdina, bláznivé situácie, chľast, drogy – aj s najnovšou thompsonovoskou adaptáciou. Ústrednú postavu v nej stvárňuje Johnny Depp, Thompsonov priateľ, ktorý financoval jeho bláznivý pohreb: popol vystrelili delom do vesmíru spolu s červeno-bielo-modro-zeleným ohňostrojom. Rumový denník rozpráva príbeh Paula Kempa a odohráva sa tesne na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia v nepokojnom, bielymi ľuďmi drancovanom Portoriku. Kemp je na dne, nepodarilo sa mu na pevnine presadiť ako spisovateľovi, preto prijme miesto v malej zapľuvanej redakcii miestnych novín a začne sa, neraz v stave úplnej opitosti či pod vplyvom drog, zoznamovať s ľuďmi, pomermi, nečistými praktikami bezohľadných finančných žralokov, kohútími zápasmi, krásnymi ženami a dvoma správnymi chlapmi. Dnešná, takmer už povinná minimálne dvojhodinová metráž filmov mnohým z nich ubližuje. Rumový denník je jedným z nich. Skrátenie by ho zdynamizovalo, a tak by možno neostal kdesi na polceste ku kvalite.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Martin Walker: Bruno, Chef de police (Dokořán, 2011)
Malebný život v malebnej časti Francúzska. Ingrediencie: víno, hľuzovky a jedna vražda. To všetko dokonalý, sympatický šéf miestnej polície s pohnutým životným osudom zvláda. Vie si navariť (viac receptov a kulinárskych pozorovaní nájdete na www.brunochiefofpolice.com), postaviť dom, starať sa o psa a sliepky. Je spravodlivý, mierumilovný ako to u niektorých vyslúžilých vojakov býva. Autor, Angličan, absolvent Oxfordu a Harvardu, novinár, žijúci v Moskve a Washingtone, letá tráviaci na francúzskom vidieku, vtipne a s láskou servíruje malebný život fungujúcej miestnej komunity na úrovni „prvej signálnej sústavy“: Kto je kto, kto s kým áno a kto s kým nie. Pokojný život mu však narušia dve veci: neustále kontroly inšpektorov hygieny z EÚ na miestnom trhu a nečakaná vražda starého pána. S prvým vyrušením si miestni obyvatelia hravo poradia: proti bruselským eú-radníkom bojujú starými osvedčenými partizánskymi technikami, ktoré už stihli naučiť aj svojich vnukov. Je jasné, na čej strane sú naše sympatie. Druhé „vyrušenie“ nás vtiahne do lokálnej aj celonárodnej minulosti, ktorá sa miestami mení na dobre ukrytého, obludného, aj po rokoch traumatizujúceho kostlivca. A tak sa pokojný život prepletá s traumami z minulosti a s komplikovanými životnými príbehmi, lokálna politika s celonárodnou. „Máte pravdu, minulost nikdy nezemře. Možná že má dokonce sílu i zabíjet...“
.natália Pišútová
KNIHA Anton Fabian: Vydarený život I, II (Vydavateľstvo M. Vaška, 2011)
Profesor Fabian prednáša na Filozofickej a teologickej fakulte UPJŠ rétoriku, homiletiku, pastorálnu teológiu a históriu sociálnej práce. Je autorom odborných publikácií, textov piesní a výborným kazateľom. V tomto roku vydal dva diely Vydareného života a tie sa naozaj vydarili. Je to 147 homílií, ktoré majú beletristický ráz, každá z nich je ako poviedka, prípadne esej s citáciami z novín, reklám, inzerátov, no najmä z Písma. Často ide o príbehy s napínavým dejom plným humoru, vtipu a anekdot, no ich nosnými piliermi sú filozofia, história, sociológia a psychológia. Každá homília má svoj nápaditý názov a sú zoradené aj podľa problémov, ktoré riešia. Osobitne hodnotné sú v nich autorove reflexie s citáciami z najrôznejších kníh. Texty majú vysokú vzdelávaciu hodnotu, autor výborne spája vážnu náuku s bežným životom, no nedidaktizuje, nekarhá, ale hlása lásku: „Dá sa žiť okolo človeka, vedľa človeka, a dá sa žiť pre človeka, s ním.“ O všetkých témach, aj veľmi chúlostivých, hovorí príťažlivo, otvorene, odpovedá veriacim i neveriacim na otázky a pochybnosti, s ktorými sa v živote stretávajú a nedokážu ich riešiť, napríklad problém umierania. „Cieľom nie je predsa iba zomrieť. Cieľom je vykonať určité dielo... Cieľom života je byť dobrým.“ Záleží teda na nás, či budeme mať svoj život vydarený. Knihy Antona Fabiana nám na to dajú veľa inšpirácií.
.gabriela Rakúsová
Film Rumový denník vznikol ako prepis rovnomennej knihy Huntera Stocktona Thompsona (1937 – 2005). Zaujímavý chlapík. Americký novinár a spisovateľ, stvoriteľ štýlu tzv. gonzo žurnalistiky. Tá vzniká vtedy, keď sa novinár natoľko zapojí do akcie, o ktorej píše, až sa stáva jej hlavným hrdinom. A, samozrejme, rozprávačom. Thompson bol alkoholik, drogoval, miloval zbrane, nenávidel Nixona. Snímky, v titulkoch ktorých sa objavuje jeho meno, napríklad Bizóni na ťahu (1980) či Strach a hnus v Las Vegas (Terry Gilliam,1998), majú spoločných viac vecí – vyšinutý hlavný hrdina, bláznivé situácie, chľast, drogy – aj s najnovšou thompsonovoskou adaptáciou. Ústrednú postavu v nej stvárňuje Johnny Depp, Thompsonov priateľ, ktorý financoval jeho bláznivý pohreb: popol vystrelili delom do vesmíru spolu s červeno-bielo-modro-zeleným ohňostrojom. Rumový denník rozpráva príbeh Paula Kempa a odohráva sa tesne na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia v nepokojnom, bielymi ľuďmi drancovanom Portoriku. Kemp je na dne, nepodarilo sa mu na pevnine presadiť ako spisovateľovi, preto prijme miesto v malej zapľuvanej redakcii miestnych novín a začne sa, neraz v stave úplnej opitosti či pod vplyvom drog, zoznamovať s ľuďmi, pomermi, nečistými praktikami bezohľadných finančných žralokov, kohútími zápasmi, krásnymi ženami a dvoma správnymi chlapmi. Dnešná, takmer už povinná minimálne dvojhodinová metráž filmov mnohým z nich ubližuje. Rumový denník je jedným z nich. Skrátenie by ho zdynamizovalo, a tak by možno neostal kdesi na polceste ku kvalite.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Martin Walker: Bruno, Chef de police (Dokořán, 2011)
Malebný život v malebnej časti Francúzska. Ingrediencie: víno, hľuzovky a jedna vražda. To všetko dokonalý, sympatický šéf miestnej polície s pohnutým životným osudom zvláda. Vie si navariť (viac receptov a kulinárskych pozorovaní nájdete na www.brunochiefofpolice.com), postaviť dom, starať sa o psa a sliepky. Je spravodlivý, mierumilovný ako to u niektorých vyslúžilých vojakov býva. Autor, Angličan, absolvent Oxfordu a Harvardu, novinár, žijúci v Moskve a Washingtone, letá tráviaci na francúzskom vidieku, vtipne a s láskou servíruje malebný život fungujúcej miestnej komunity na úrovni „prvej signálnej sústavy“: Kto je kto, kto s kým áno a kto s kým nie. Pokojný život mu však narušia dve veci: neustále kontroly inšpektorov hygieny z EÚ na miestnom trhu a nečakaná vražda starého pána. S prvým vyrušením si miestni obyvatelia hravo poradia: proti bruselským eú-radníkom bojujú starými osvedčenými partizánskymi technikami, ktoré už stihli naučiť aj svojich vnukov. Je jasné, na čej strane sú naše sympatie. Druhé „vyrušenie“ nás vtiahne do lokálnej aj celonárodnej minulosti, ktorá sa miestami mení na dobre ukrytého, obludného, aj po rokoch traumatizujúceho kostlivca. A tak sa pokojný život prepletá s traumami z minulosti a s komplikovanými životnými príbehmi, lokálna politika s celonárodnou. „Máte pravdu, minulost nikdy nezemře. Možná že má dokonce sílu i zabíjet...“
.natália Pišútová
KNIHA Anton Fabian: Vydarený život I, II (Vydavateľstvo M. Vaška, 2011)
Profesor Fabian prednáša na Filozofickej a teologickej fakulte UPJŠ rétoriku, homiletiku, pastorálnu teológiu a históriu sociálnej práce. Je autorom odborných publikácií, textov piesní a výborným kazateľom. V tomto roku vydal dva diely Vydareného života a tie sa naozaj vydarili. Je to 147 homílií, ktoré majú beletristický ráz, každá z nich je ako poviedka, prípadne esej s citáciami z novín, reklám, inzerátov, no najmä z Písma. Často ide o príbehy s napínavým dejom plným humoru, vtipu a anekdot, no ich nosnými piliermi sú filozofia, história, sociológia a psychológia. Každá homília má svoj nápaditý názov a sú zoradené aj podľa problémov, ktoré riešia. Osobitne hodnotné sú v nich autorove reflexie s citáciami z najrôznejších kníh. Texty majú vysokú vzdelávaciu hodnotu, autor výborne spája vážnu náuku s bežným životom, no nedidaktizuje, nekarhá, ale hlása lásku: „Dá sa žiť okolo človeka, vedľa človeka, a dá sa žiť pre človeka, s ním.“ O všetkých témach, aj veľmi chúlostivých, hovorí príťažlivo, otvorene, odpovedá veriacim i neveriacim na otázky a pochybnosti, s ktorými sa v živote stretávajú a nedokážu ich riešiť, napríklad problém umierania. „Cieľom nie je predsa iba zomrieť. Cieľom je vykonať určité dielo... Cieľom života je byť dobrým.“ Záleží teda na nás, či budeme mať svoj život vydarený. Knihy Antona Fabiana nám na to dajú veľa inšpirácií.
.gabriela Rakúsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.