Na umenie pôjde až 30 %, 55 % dostanú médiá, čo je v tomto našom prvotnopospolnom mediálnom veku určite dobrá investícia. Pani v kostýme nám ešte povedala novinku, že v Európe je veľa jazykov, čo je na škodu, lebo si niekedy nerozumieme a niekedy vytvárame príliš uzavreté komunity, pričom však, samozrejme, treba podporovať rozdielnosti a diverzitu, jazykovú pestrosť a špecifické komunity. Hudba je vraj univerzálny jazyk, ktorý nepozná hranice, preto treba veľa investovať do toho, aby mohla, chúďatko, tie nepoznané hranice prekračovať. Výraz tváre mojich spolusediacich vyžaroval blaženosť z toho, že daňoví poplatníci sa budú konečne viac skladať na sóla pankáčov z Estónska či metalistov z Dánska. Po dvadsiatich minútach som musel odísť, cítil som sa ohrozený – spánkom a tým, že nebodaj sa mi tie reči budú zdať logické. Skočil som teda na panel o hudbe vo Východnej Európe, kam sa radí aj Slovensko, aj keď my sme si vymysleli termín „stredná“. Dozvedel som sa, že hudbe v našich končinách sa vraj darí zle. Lebo nemáme export office a politici málo investujú do kreatívneho priemyslu. Vraj našou najväčšou výhodou je nezávislosť, len by to chcelo viac dotácií a závislosti od Danielov Krajcerov. Zmätene som zaprotestoval v zmysle „čím menej zásahov politikov, tým lepšie pre hudbu“, najagilnejší rečník so mnou razantne nesúhlasil. A potom prišla milá vec. Na ďalšom stretnutí sa bavilo aj o tom, ako je v jednotlivých krajinách riešený „curfew“, povinnosť skončiť produkciu o nejakej hodine. Všetky zastúpené štáty majú „nočný kľud“, len Gréci majú povinnosť prerušiť festivaly aj cez deň – medzi treťou a piatou. Vidíte, nemajú to ľahké, nielenže vtedy nemôžu pracovať, ale nemôžu sa ani baviť. Teším sa na podobné obmedzenia, keď bude od politikov závisieť umenie naplno. To sa bude tvoriť!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.