Na obrazovke sa mi zdalo, že sú zväčša stredného veku a skôr dobre situovaní ako chudobní smoliari. Hoci s prejavmi nevystúpili, zato nápadne sa ukazovali poslanci novej zeleno-liberálnej strany Politika môže byť iná.
Trochu hanblivo sa do davu zamiešali zdiskreditovaní politici Maďarskej socialistickej strany.
Transparenty hlásali „Dosť! Dosť!“ a demonštrati znova a znova skandovane požadovali Orbánov odchod. Ťažko by sa dalo presne povedať, aké dôvody dali podnet na zhromaždenie občanov. Domnievam sa, že málokoho zamestnáva kritika ústavy alebo zákona o médiách. Viac maďarských občanov už zaujíma neosvedčená jednotná 16-percentná rovná daň z príjmov obyvateľstva alebo na 27 percent zvýšená daň z pridanej hodnoty.
A zrejme mnohých uráža nie vždy vhodná rétorika vlády, ktorá zavše nestrpí námietku.
Atmosféra aj komunikácia demonštrácie inak zarážajúco pripomínali masové protivládne zhromaždenia spred troch-štyroch rokov. Ale teraz sa neprihodila vážnejšia udalosť.
V Opere usporiadali slávnostný gala večer pri príležitosti nadobudnutej platnosti novej ústavy. Vnútri boli členovia vlády a pozvaní hostia, a vonku, ak sa tak páči, ľud. Nespokojenci; malkotenti, ako sa im hovorilo v uhorských časoch. Avšak vôbec nie takí, ako sú novšie alternatívne hnutia na Západe. Možno, že medzi nimi početne demonštrovali aj proti predošlej vláde. Posledný huriavk vôkol Maďarska sa iste bude usilovať zveličiť túto nespokojnosť. Ale nepriaznivá medzinárodná ozvena môže mať dvojaký účinok: jednak znechutí maďarského občana od politiky a jednak posilní jeho rebelantskú vôľu postaviť sa v ťažkej situácii za vlastnú vládu. Je pravda, že v minulých mesiacoch sa výrazne zmenšil tábor vládnuceho Fideszu, avšak sotva sa zároveň zvýšila podpora opozičných strán. Skôr je príznačná informačná zmätenosť. Vládnuca strana nevedela vždy sebaovládajúco využiť výhody dvojtretinovej parlamentnej väčšiny. Prevažná časť občanov nedôveruje celej politickej elite. V nižších vrstvách spoločnosti často uvažujú o stranách, že jedna je za devätnásť a druhá bez jednej za dvadsať. V krízových časoch sa opäť zvýšili platy poslancov parlamentu. A to predsa neposilňuje princíp spoločnej ťarchy verejného bremena, ktorú tak zdôrazňuje nová ústava.
Autor je maďarský historik, prednáša na univerzitách v Budapešti a Varšave.
Trochu hanblivo sa do davu zamiešali zdiskreditovaní politici Maďarskej socialistickej strany.
Transparenty hlásali „Dosť! Dosť!“ a demonštrati znova a znova skandovane požadovali Orbánov odchod. Ťažko by sa dalo presne povedať, aké dôvody dali podnet na zhromaždenie občanov. Domnievam sa, že málokoho zamestnáva kritika ústavy alebo zákona o médiách. Viac maďarských občanov už zaujíma neosvedčená jednotná 16-percentná rovná daň z príjmov obyvateľstva alebo na 27 percent zvýšená daň z pridanej hodnoty.
A zrejme mnohých uráža nie vždy vhodná rétorika vlády, ktorá zavše nestrpí námietku.
Atmosféra aj komunikácia demonštrácie inak zarážajúco pripomínali masové protivládne zhromaždenia spred troch-štyroch rokov. Ale teraz sa neprihodila vážnejšia udalosť.
V Opere usporiadali slávnostný gala večer pri príležitosti nadobudnutej platnosti novej ústavy. Vnútri boli členovia vlády a pozvaní hostia, a vonku, ak sa tak páči, ľud. Nespokojenci; malkotenti, ako sa im hovorilo v uhorských časoch. Avšak vôbec nie takí, ako sú novšie alternatívne hnutia na Západe. Možno, že medzi nimi početne demonštrovali aj proti predošlej vláde. Posledný huriavk vôkol Maďarska sa iste bude usilovať zveličiť túto nespokojnosť. Ale nepriaznivá medzinárodná ozvena môže mať dvojaký účinok: jednak znechutí maďarského občana od politiky a jednak posilní jeho rebelantskú vôľu postaviť sa v ťažkej situácii za vlastnú vládu. Je pravda, že v minulých mesiacoch sa výrazne zmenšil tábor vládnuceho Fideszu, avšak sotva sa zároveň zvýšila podpora opozičných strán. Skôr je príznačná informačná zmätenosť. Vládnuca strana nevedela vždy sebaovládajúco využiť výhody dvojtretinovej parlamentnej väčšiny. Prevažná časť občanov nedôveruje celej politickej elite. V nižších vrstvách spoločnosti často uvažujú o stranách, že jedna je za devätnásť a druhá bez jednej za dvadsať. V krízových časoch sa opäť zvýšili platy poslancov parlamentu. A to predsa neposilňuje princíp spoločnej ťarchy verejného bremena, ktorú tak zdôrazňuje nová ústava.
Autor je maďarský historik, prednáša na univerzitách v Budapešti a Varšave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.