Dovolenku som strávila na týždennom kurze permakultúry v Hostýnskych vrchoch. Tlačili sme si tam do hláv permakultúrnu teóriu a na pozemku pri penzióne budovali jazierko, zvýšený záhon, kamennú špirálu pre bylinky. To všetko s cieľom zaistiť ideálne podmienky pre rast užitočných rastlín, a tým aj čo najlepšiu úrodu s vynaložením čo najmenšieho množstva práce. V malom tu bolo vidieť, o čo vlastne v permakultúre ide: starostlivo pozorovať prírodné podmienky, čo najviac sa im prispôsobovať a využívať ich na produkciu jedla alebo napríklad dreva na stavby a vykurovanie. Permakultúra se dá používať všade, na veľkej farme, na stvárnenie kúska krajiny, v záhradke rodinného domčeka, medzi domami alebo na balkónoch v meste či v školskej záhrade.
.tajomné slovo permakultúra
Slovo permakultúra je zloženina zo slov permanentná kultúra. Od bežného eko života sa líši svojou prepracovanou metodológiou, tým, že ponúka vtipné riešenia. Permakultúrny dizajn čo najviac napodobňuje prírodné vzťahy, malo by teda ísť o hospodárenie, ktoré nepotrebuje toľko ľudskej energie a driny ako tradičné poľnohospodárstvo, ale ani žiadne neobnoviteľné zdroje ako nafta. Ideálom sú lesné záhrady produkujúce bez námahy všetko, čo človek potrebuje.
Napríklad ekologický poľnohospodár síce orie s traktorom poháňaným bionaftou, či dokonca s koňom, ale stále ešte orie a každoročne znovu osieva polia. Na rozdiel od neho permakulturista se snaží orbe vyhnúť a vystačiť si s trvalými porastmi. Permakultúra by teda v ideálnom prípade mala človeku ušetriť množstvo driny. Nie je to však jednoduché. Aby sa permakulturistovi podarilo napodobniť vzťahy v prírode a mať z toho aj dostatočný úžitok, musí skutočne dôkladne študovať prírodné systémy, celé roky experimentovať a hľadať tie najlepšie riešenia. Najznámejší stredoeurópsky permakulturista je alpský farmár Sepp Holzer, ktorý pozoroval prírodu v okolí svojho domova od najútlejšieho detstva a po niekoľkých desaťročiach na svojich pozemkoch skutočne vytvoril fungujúci, skrz na skrz prepojený systém, do ktorého sú zapojené ovocné stromy, ryby, raky, zelenina na zmiešaných záhonoch, otužilé plemená prasiat a mnoho ďalšieho.
.ako to všetko vzniklo
Asi to nie je náhoda, že permakultúra vznikla v 70. rokoch minulého storočia, v čase prvej ropnej krízy. Keď Austrálčan Bill Mollison celý koncept vymyslel a začal ho raziť, mala permakultúra radikálnejší nádych ako dnes. Keď Mollison ľuďom radil, aby si pestovali jedlo v mestských parkoch a na zanedbaných mestských pozemkoch, alebo aby neopovrhovali vlastnými odpadmi a vyrábali si jazierka zo starých pneumatík, muselo to pôsobiť oveľa provokatívnejšie ako dnes.
Na estétov zo západného bloku to možno pôsobilo škandálne, pre nás za Železnou oponou, naopak, išlo o samozrejmú každodennú realitu. Z amerického časopisu Permaculture Activist vidieť, že Američania sa musia na rozdiel od nás všetko učiť znova od základu. Žiaľ, aj u nás v posledných dvadsiatich rokoch mnoho ľudí vyrúbalo pri svojich rodinných domčekoch jablone, vykopalo ríbezle a nahradilo ich anglickým trávnikom a tujami. Mimochodom, predstava, že anglický trávnik dá menej roboty než ovocný sad, je len ilúzia: pokiaľ trávnik týždenne sekáte a medzi tým zavlažujete, hnojíte a inak ošetrujete, zaberie to v skutočnosti omnoho viac času.
.dezorientovať škodcov aj zlodeja
Permakultúrne prvky môžete vyskúšať aj vo svoje záhradke alebo doma bez toho, aby ste museli radikálne meniť celý spôsob života. Príjemné bude aj to, že väčšina permakultúrnych riešení vám ušetrí peniaze z rodinného rozpočtu.
Zeleninu a bylinky môžete pestovať zmiešané v polykultúrnych záhonoch: jednotlivé druhy môžete striedať po riadkoch, alebo úplne rozptýlene, „jedno cez druhé”, tak ako rastú v prírode. Niektoré druhy zeleniny sa navzájom podporujú, lepšie rastú spoločne, napríklad mrkva a kôpor, alebo špenát a skoro každá iná zelenina, niektoré aromatické bylinky zase odpudzujú škodcov. V zmiešanom záhone škodcovia tú svoju rastlinu tak ľahko nenájdu, a tak neprídete o celú úrodu, na rozdiel od celého záhonu rovnakej rastliny, napríklad kapusty, ktorá pôsobí na škodcov, napríklad mlynárikov kapustných, ako magnet. Známi brnianski permakulturisti, manželia Vlašínovci, dokonca tvrdia, že keď ich permakultúrnu záhradku navštívil zlodej, dezorientovane v nej blúdil a nakoniec si nič neodniesol, pretože nedokázal rozpoznať, čo je práve zrelé a na jedenie.
Ďalšia obľúbená metóda permakulturistov je mulčovanie, teda pokrývanie povrchu pôdy organickou hmotou, napríklad slamou, skosenou trávou, drevnou štiepkou, lístím, kartónom a podobne. Tým si ušetríte množstvo práce s plením, polievaním a rýľovaním, pretože mulč obmedzí rast buriny, zadrží v pôde vlahu a tak, ako se postupne rozkladá, dážďovky ho zaťahujú do pôdy a tým ju kypria a hnoja.
V permakultúre majú trvalky prednosť pred letničkami, pretože jednoročky musíte každoročne vysievať do obnaženej pôdy a tým celý systém v podstate vraciate na začiatok – do výnimočného a neprirodzeného stavu, aký v prírode existuje iba po živelnej pohrome, po požiari, polome, zosuve pôdy a podobne.
Namiesto bazéna, kde musíte ustavične filtrovať vodu, si zas môžete vybudovať prírodné jazierko, v ktorom se dá plávať a pritom v ňom môžu žiť aj ryby. Ak bude dostatočne veľké a bude v ňom dosť vodných rastlín, bude se voda čistiť sama.
Aj v meste môžete mať na balkóne alebo terase veľké nádoby so zeminou vrátane dážďoviek, ktoré môžete kŕmiť kuchynskými odpadkami (tie môžete buď rovno zahrabávať do zeme, alebo si zaobstarať špeciálnu malú nádobu na dážďovkový kompost) a pestovať zmes zeleniny a byliniek. Keď pridáte drevený pník, môžete do neho naočkovať aj jedlé huby.
.štvorstupňové riešenie škodcov
Spoliehať se len na prírodu a nepoužívať žiadne prostriedky na hubenie škodcov sa môže zdať riskantné: napríklad takí slizovci iberskí, ktorí k nám v posledných rokoch prenikli z juhu, premnožujú sa v záhradkách a čo im chutí, sú schopní zlikvidovať bez stopy. Permakultúra radí riešiť podobné problémy v niekoľkých stupňoch.
Prvý stupeň: nerobiť nič. Nepestovať rastliny, ktoré slizovcom príliš chutia, a prenechať im časť úrody. Druhý stupeň: prírodné riešenie. Na pozemku môžete oddeliť zóny, kam slizovci patria, napríklad kompost, a zóny, kde ich nechcete, a to suchými cestičkami s pieskom a drvenými vaječnými škrupinami, alebo pásmi suchej holej pôdy. Môžete si kúpiť kačku indickú bežkyňu, ktorá se nimi živí. Tretí stupeň: mechanické riešenie. Môžete stavať plechové bariéry so zahnutým horným okrajom, ktoré slizovci neprelezú. Môžete ich lákať na pivo, ručne ich zbierať, hubiť vriacou vodou a skompostovať (čím nalákate na kompost ich kolegov, ktorí ich ochotne zožerú). Štvrtý stupeň je z hľadiska permakultúry takmer tabu, ale aj tu je možné ešte rozlišovať. Prípravok zvaný Ferramol je železitá soľ, ktorá na pozemku nijako neškodí a slizovce otrávi. Stále je to lepšie riešenie ako iné prípravky obsahujúce metaldehyd, ktoré sú jedovaté napríklad aj pre psy.
No nie je to inšpiratívne aj pre iné životné situácie, ako len pre boj s nejakým slizovcom?
Autorka je biologička, spisovateľka a editorka štvrťročníka Klíčová dírka, ktorý sa venuje permakulúre.
.tajomné slovo permakultúra
Slovo permakultúra je zloženina zo slov permanentná kultúra. Od bežného eko života sa líši svojou prepracovanou metodológiou, tým, že ponúka vtipné riešenia. Permakultúrny dizajn čo najviac napodobňuje prírodné vzťahy, malo by teda ísť o hospodárenie, ktoré nepotrebuje toľko ľudskej energie a driny ako tradičné poľnohospodárstvo, ale ani žiadne neobnoviteľné zdroje ako nafta. Ideálom sú lesné záhrady produkujúce bez námahy všetko, čo človek potrebuje.
Napríklad ekologický poľnohospodár síce orie s traktorom poháňaným bionaftou, či dokonca s koňom, ale stále ešte orie a každoročne znovu osieva polia. Na rozdiel od neho permakulturista se snaží orbe vyhnúť a vystačiť si s trvalými porastmi. Permakultúra by teda v ideálnom prípade mala človeku ušetriť množstvo driny. Nie je to však jednoduché. Aby sa permakulturistovi podarilo napodobniť vzťahy v prírode a mať z toho aj dostatočný úžitok, musí skutočne dôkladne študovať prírodné systémy, celé roky experimentovať a hľadať tie najlepšie riešenia. Najznámejší stredoeurópsky permakulturista je alpský farmár Sepp Holzer, ktorý pozoroval prírodu v okolí svojho domova od najútlejšieho detstva a po niekoľkých desaťročiach na svojich pozemkoch skutočne vytvoril fungujúci, skrz na skrz prepojený systém, do ktorého sú zapojené ovocné stromy, ryby, raky, zelenina na zmiešaných záhonoch, otužilé plemená prasiat a mnoho ďalšieho.
.ako to všetko vzniklo
Asi to nie je náhoda, že permakultúra vznikla v 70. rokoch minulého storočia, v čase prvej ropnej krízy. Keď Austrálčan Bill Mollison celý koncept vymyslel a začal ho raziť, mala permakultúra radikálnejší nádych ako dnes. Keď Mollison ľuďom radil, aby si pestovali jedlo v mestských parkoch a na zanedbaných mestských pozemkoch, alebo aby neopovrhovali vlastnými odpadmi a vyrábali si jazierka zo starých pneumatík, muselo to pôsobiť oveľa provokatívnejšie ako dnes.
Na estétov zo západného bloku to možno pôsobilo škandálne, pre nás za Železnou oponou, naopak, išlo o samozrejmú každodennú realitu. Z amerického časopisu Permaculture Activist vidieť, že Američania sa musia na rozdiel od nás všetko učiť znova od základu. Žiaľ, aj u nás v posledných dvadsiatich rokoch mnoho ľudí vyrúbalo pri svojich rodinných domčekoch jablone, vykopalo ríbezle a nahradilo ich anglickým trávnikom a tujami. Mimochodom, predstava, že anglický trávnik dá menej roboty než ovocný sad, je len ilúzia: pokiaľ trávnik týždenne sekáte a medzi tým zavlažujete, hnojíte a inak ošetrujete, zaberie to v skutočnosti omnoho viac času.
.dezorientovať škodcov aj zlodeja
Permakultúrne prvky môžete vyskúšať aj vo svoje záhradke alebo doma bez toho, aby ste museli radikálne meniť celý spôsob života. Príjemné bude aj to, že väčšina permakultúrnych riešení vám ušetrí peniaze z rodinného rozpočtu.
Zeleninu a bylinky môžete pestovať zmiešané v polykultúrnych záhonoch: jednotlivé druhy môžete striedať po riadkoch, alebo úplne rozptýlene, „jedno cez druhé”, tak ako rastú v prírode. Niektoré druhy zeleniny sa navzájom podporujú, lepšie rastú spoločne, napríklad mrkva a kôpor, alebo špenát a skoro každá iná zelenina, niektoré aromatické bylinky zase odpudzujú škodcov. V zmiešanom záhone škodcovia tú svoju rastlinu tak ľahko nenájdu, a tak neprídete o celú úrodu, na rozdiel od celého záhonu rovnakej rastliny, napríklad kapusty, ktorá pôsobí na škodcov, napríklad mlynárikov kapustných, ako magnet. Známi brnianski permakulturisti, manželia Vlašínovci, dokonca tvrdia, že keď ich permakultúrnu záhradku navštívil zlodej, dezorientovane v nej blúdil a nakoniec si nič neodniesol, pretože nedokázal rozpoznať, čo je práve zrelé a na jedenie.
Ďalšia obľúbená metóda permakulturistov je mulčovanie, teda pokrývanie povrchu pôdy organickou hmotou, napríklad slamou, skosenou trávou, drevnou štiepkou, lístím, kartónom a podobne. Tým si ušetríte množstvo práce s plením, polievaním a rýľovaním, pretože mulč obmedzí rast buriny, zadrží v pôde vlahu a tak, ako se postupne rozkladá, dážďovky ho zaťahujú do pôdy a tým ju kypria a hnoja.
V permakultúre majú trvalky prednosť pred letničkami, pretože jednoročky musíte každoročne vysievať do obnaženej pôdy a tým celý systém v podstate vraciate na začiatok – do výnimočného a neprirodzeného stavu, aký v prírode existuje iba po živelnej pohrome, po požiari, polome, zosuve pôdy a podobne.
Namiesto bazéna, kde musíte ustavične filtrovať vodu, si zas môžete vybudovať prírodné jazierko, v ktorom se dá plávať a pritom v ňom môžu žiť aj ryby. Ak bude dostatočne veľké a bude v ňom dosť vodných rastlín, bude se voda čistiť sama.
Aj v meste môžete mať na balkóne alebo terase veľké nádoby so zeminou vrátane dážďoviek, ktoré môžete kŕmiť kuchynskými odpadkami (tie môžete buď rovno zahrabávať do zeme, alebo si zaobstarať špeciálnu malú nádobu na dážďovkový kompost) a pestovať zmes zeleniny a byliniek. Keď pridáte drevený pník, môžete do neho naočkovať aj jedlé huby.
.štvorstupňové riešenie škodcov
Spoliehať se len na prírodu a nepoužívať žiadne prostriedky na hubenie škodcov sa môže zdať riskantné: napríklad takí slizovci iberskí, ktorí k nám v posledných rokoch prenikli z juhu, premnožujú sa v záhradkách a čo im chutí, sú schopní zlikvidovať bez stopy. Permakultúra radí riešiť podobné problémy v niekoľkých stupňoch.
Prvý stupeň: nerobiť nič. Nepestovať rastliny, ktoré slizovcom príliš chutia, a prenechať im časť úrody. Druhý stupeň: prírodné riešenie. Na pozemku môžete oddeliť zóny, kam slizovci patria, napríklad kompost, a zóny, kde ich nechcete, a to suchými cestičkami s pieskom a drvenými vaječnými škrupinami, alebo pásmi suchej holej pôdy. Môžete si kúpiť kačku indickú bežkyňu, ktorá se nimi živí. Tretí stupeň: mechanické riešenie. Môžete stavať plechové bariéry so zahnutým horným okrajom, ktoré slizovci neprelezú. Môžete ich lákať na pivo, ručne ich zbierať, hubiť vriacou vodou a skompostovať (čím nalákate na kompost ich kolegov, ktorí ich ochotne zožerú). Štvrtý stupeň je z hľadiska permakultúry takmer tabu, ale aj tu je možné ešte rozlišovať. Prípravok zvaný Ferramol je železitá soľ, ktorá na pozemku nijako neškodí a slizovce otrávi. Stále je to lepšie riešenie ako iné prípravky obsahujúce metaldehyd, ktoré sú jedovaté napríklad aj pre psy.
No nie je to inšpiratívne aj pre iné životné situácie, ako len pre boj s nejakým slizovcom?
Autorka je biologička, spisovateľka a editorka štvrťročníka Klíčová dírka, ktorý sa venuje permakulúre.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.