Aj keď na mnohých miestach Slovenska konečne zasnežilo, v Bratislave to vyzerá stále tak, že jeseň prejde rovno do jari a písať o zimnej jazde je takmer zbytočné. Ale pozerajúc sa z okna na nebezpečný šmyk šoféra na slnkom zaliatej križovatke uvedomila som si, že najväčšie komplikácie na zimných cestách aj tak nespôsobujú neprezuté gumy, zaspaté technické služby, ani neznalosť trikov zo školy šmyku, ale zlozvyky vodičov, ktoré sú celoročné. Len na zľadovateľom povrchu sa stávajú životu nebezpečné.
Niekedy stačí vodiča na jeho zlozvyk upozorniť, ak však práve sedí za volantom vedľa vás a tú chybu pácha, skôr sa naštve, ako by si ju mal uvedomiť, zamyslieť sa nad ňou, či dokonca ju už neopakovať. Môžete to skúsiť, ale možno bude jeho egu a vášmu životu menej nebezpečné, ak mu podstrčíte pod nos tento článok.
.spojka plus brzda
Niektoré praktické veci spojené s technikou jazdy nás v autoškole nenaučia. Chápem učiteľov autoškoly, musia nám do hlavy, nôh a rúk za pár hodín vtĺcť oveľa zásadnejšie veci a tiež si šetria štartéry, ťažko skúšané roztržitosťou žiakov. Lenže potom odchádzame z autoškoly so zlozvykmi, ako je napríklad brzdenie spojené automaticky so zošliapavaním spojky. Aj keď pri bežnej rýchlosti, na rovnej a suchej ceste, to nie je žiadny problém, teda okrem toho, že prehrievame spojku, pri brzdení treba spojku principiálne stláčať iba vtedy, ak máme v úmysle preradiť rýchlostný stupeň alebo úplne zastaviť. Vôbec ju nepoužívať pri malom pribrzďovaní a radšej na ňu zabudnúť aj pri veľmi prudkom brzdení. Spojka totiž vyradí z činnosti prirodzené brzdenie motorom a pri rýchlosti 50 km/h môže byť rozdiel v tom, kde zastaneme, aj na suchom povrchu viac ako meter. Radšej nech vám to po každom prudkom brzdení skape, ako skončiť s pekne pradúcim motorom v kufri iného auta. Čo je v lete s dobrými brzdami prehrešok končiaci sa maximálne dokrčenými plechmi, môže byť v zime fatálne. Nesprávne používanie spojky s brzdou sa prejaví aj pri jazde dole kopcom. Ak stlačíme spojku skôr ako brzdu, auto paradoxne zrýchli, čo môže viesť ku skratovému konaniu, prudkému skoku na brzdu a auto sa môže stať neovládateľné. V zime dvojnásobne.
.plyn alebo brzda
Niektorí šoféri zas fungujú ako počítače. Niežeby boli takí výkonní a multitalentovaní, ale rovnako ako počítače poznajú len dva stavy – 1/0, jednotku alebo nulu, teda brzdu alebo plyn. Ak sa s nimi veziete, hádže vás to smerom dopredu alebo dozadu, podľa toho, na ktorý z tých dvoch pedálov práve šliapli. Ak sa veziete za nimi, vidíte len sústavné chaotické poblikávanie brzdových svetiel a to aj keď je pred nimi rovná a prázdna cesta. Digitálni šoféri zabudajú, že noha sa dá dať aj na podlahu či podržať vo vzduchu a nechať motor, nech plynule vlastným odporom auto dostatočne pribrzdí. Najčastejšie sa to dá využiť pri vjazde do obce či pri dojazde na križovatku. Práve v zime je plynulé brzdenie motorom bezpečnejšie ako šliapať na brzdu. Najmä však pri ceste dolu zľadovateným kopcom treba zabudnúť na brzdu a jazdiť preventívne s nižšou zaradenou rýchlosťou, ako by sa normálne žiadalo. Je to trochu hlučnejšie, ale auto brzdí motor. Brzdou treba len jemne pribrzďovať a aj to radšej len na bezpečnom rovnom úseku. Na pribrzďovanie či dokonca brzdenie v zákrute treba zabudnúť úplne. Brzdiť treba pred ňou a v zákrute, naopak, pomaly pridávať plyn.
V zime je nutné citlivo a plynulo narábať nelen s brzdou, ale aj s plynom, aby sa hnacie kolesá nepretáčali a nedostali do šmyku. Ak sa kolesá pretáčajú pri jazde do kopca, treba prestať pridávať, a naopak, mierne povoliť plynový pedál.
.volant, volant, volant
Ďalším letným zlozvykom, ktorý sa v zime stáva nebezpečným, je nesprávne točenie volantom, vlastne už jeho nesprávne uchopenie. Nejde ani tak o spor medzi starou školou „o desať minút dve“ a novšou „trištvrte na tri“, ako o zbytočné drobné poposúvanie volantu o pár centimentrov. Čím menej volant prechytávame, tým ho máme viac pod kontrolou, pevnejšie ho držíme a ľahšie a plynulejšie ho vraciame do pôvodnej polohy, bez zbytočného prudkého rozkolísania auta.
Aj dobrý vodič sa môže dostať v zime ľahko do problémov, dôležité je nezmätkovať a mať v podvedomí uložené správne návyky a reakcie. To sa nedá naučiť ani v krátkodobej škole šmyku či jednorazovým nácvikom na opustenom parkovisku. A nemyslite si, že máte po starostiach, keď ste si kúpili auto s ABS, ESP, s nabúchanou elektronikou, ktorá zmeria teplotu vonku aj tlak spolujazdca vnútri. Ani s automatickou prevodovkou sa niektoré zlozvyky nevyriešia.
Niekedy stačí vodiča na jeho zlozvyk upozorniť, ak však práve sedí za volantom vedľa vás a tú chybu pácha, skôr sa naštve, ako by si ju mal uvedomiť, zamyslieť sa nad ňou, či dokonca ju už neopakovať. Môžete to skúsiť, ale možno bude jeho egu a vášmu životu menej nebezpečné, ak mu podstrčíte pod nos tento článok.
.spojka plus brzda
Niektoré praktické veci spojené s technikou jazdy nás v autoškole nenaučia. Chápem učiteľov autoškoly, musia nám do hlavy, nôh a rúk za pár hodín vtĺcť oveľa zásadnejšie veci a tiež si šetria štartéry, ťažko skúšané roztržitosťou žiakov. Lenže potom odchádzame z autoškoly so zlozvykmi, ako je napríklad brzdenie spojené automaticky so zošliapavaním spojky. Aj keď pri bežnej rýchlosti, na rovnej a suchej ceste, to nie je žiadny problém, teda okrem toho, že prehrievame spojku, pri brzdení treba spojku principiálne stláčať iba vtedy, ak máme v úmysle preradiť rýchlostný stupeň alebo úplne zastaviť. Vôbec ju nepoužívať pri malom pribrzďovaní a radšej na ňu zabudnúť aj pri veľmi prudkom brzdení. Spojka totiž vyradí z činnosti prirodzené brzdenie motorom a pri rýchlosti 50 km/h môže byť rozdiel v tom, kde zastaneme, aj na suchom povrchu viac ako meter. Radšej nech vám to po každom prudkom brzdení skape, ako skončiť s pekne pradúcim motorom v kufri iného auta. Čo je v lete s dobrými brzdami prehrešok končiaci sa maximálne dokrčenými plechmi, môže byť v zime fatálne. Nesprávne používanie spojky s brzdou sa prejaví aj pri jazde dole kopcom. Ak stlačíme spojku skôr ako brzdu, auto paradoxne zrýchli, čo môže viesť ku skratovému konaniu, prudkému skoku na brzdu a auto sa môže stať neovládateľné. V zime dvojnásobne.
.plyn alebo brzda
Niektorí šoféri zas fungujú ako počítače. Niežeby boli takí výkonní a multitalentovaní, ale rovnako ako počítače poznajú len dva stavy – 1/0, jednotku alebo nulu, teda brzdu alebo plyn. Ak sa s nimi veziete, hádže vás to smerom dopredu alebo dozadu, podľa toho, na ktorý z tých dvoch pedálov práve šliapli. Ak sa veziete za nimi, vidíte len sústavné chaotické poblikávanie brzdových svetiel a to aj keď je pred nimi rovná a prázdna cesta. Digitálni šoféri zabudajú, že noha sa dá dať aj na podlahu či podržať vo vzduchu a nechať motor, nech plynule vlastným odporom auto dostatočne pribrzdí. Najčastejšie sa to dá využiť pri vjazde do obce či pri dojazde na križovatku. Práve v zime je plynulé brzdenie motorom bezpečnejšie ako šliapať na brzdu. Najmä však pri ceste dolu zľadovateným kopcom treba zabudnúť na brzdu a jazdiť preventívne s nižšou zaradenou rýchlosťou, ako by sa normálne žiadalo. Je to trochu hlučnejšie, ale auto brzdí motor. Brzdou treba len jemne pribrzďovať a aj to radšej len na bezpečnom rovnom úseku. Na pribrzďovanie či dokonca brzdenie v zákrute treba zabudnúť úplne. Brzdiť treba pred ňou a v zákrute, naopak, pomaly pridávať plyn.
V zime je nutné citlivo a plynulo narábať nelen s brzdou, ale aj s plynom, aby sa hnacie kolesá nepretáčali a nedostali do šmyku. Ak sa kolesá pretáčajú pri jazde do kopca, treba prestať pridávať, a naopak, mierne povoliť plynový pedál.
.volant, volant, volant
Ďalším letným zlozvykom, ktorý sa v zime stáva nebezpečným, je nesprávne točenie volantom, vlastne už jeho nesprávne uchopenie. Nejde ani tak o spor medzi starou školou „o desať minút dve“ a novšou „trištvrte na tri“, ako o zbytočné drobné poposúvanie volantu o pár centimentrov. Čím menej volant prechytávame, tým ho máme viac pod kontrolou, pevnejšie ho držíme a ľahšie a plynulejšie ho vraciame do pôvodnej polohy, bez zbytočného prudkého rozkolísania auta.
Aj dobrý vodič sa môže dostať v zime ľahko do problémov, dôležité je nezmätkovať a mať v podvedomí uložené správne návyky a reakcie. To sa nedá naučiť ani v krátkodobej škole šmyku či jednorazovým nácvikom na opustenom parkovisku. A nemyslite si, že máte po starostiach, keď ste si kúpili auto s ABS, ESP, s nabúchanou elektronikou, ktorá zmeria teplotu vonku aj tlak spolujazdca vnútri. Ani s automatickou prevodovkou sa niektoré zlozvyky nevyriešia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.