Nespája sa totiž s demokratickými ideálmi, ale vymedzuje sa voči nim. Podľa Hodžu je v Európe na tom rovnako už iba nacionalizmus nemecký. Obdobie komunizmu toto tvrdenie trochu reviduje, dôkazom čoho je – ak už nič iné – prejav mladého Viktora Orbána z druhého pohrebu Imre Nagya v júni 1989. Bol to totiž nielen prejav antikomunistický, ale aj prejav demokratický a nacionalistický. Maďarský nacionalizmus je však napriek tomu osobitý fenomén.
.dedičstvo šovinizmu
Po porážke maďarskej revolúcie v roku 1849 a rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa Maďari rozhodli viesť riskantnú politiku. Od Viedne nedosiahli, čo chceli, zato ale získali voľnú ruku na vnútroštátne usporiadanie, a to sa rozhodli využiť. Maďarizácia mala dve etapy, prvú relatívne liberálnejšiu a druhú otvorene šovinistickú. Ideovým motívom tej prvej bol výrok maďarského politika Ferenca Deáka, podľa ktorého „v Uhorsku žijú mnohé národnosti, ale iba jeden národ“. Toto rozlišovanie medzi etnikami a politickým národom postupne nahradila nacionalistická politika s mottom, že „Uhorsko prežije iba ako maďarský štát“. A to znamenalo pritvrdenie. Ako povedal barón Bánffy, „vytvoriť jednotný maďarský národný štát je pre nás bez šovinizmu nemožné“.
Maďarské elity uverili tomu, že ak chcú v období etnických nacionalizmov zachrániť Uhorsko, musia ho pomaďarčiť. Presne tak vznikli moderné centralizované štáty vo Francúzsku a inde v západnej Európe a ten istý scenár sa pokúsila napodobiť aj Budapešť. Ako totiž povedal vtedajší zvolenský podžupan Béla Grünwald, „štát je náš, ale moc a vplyv maďarského národa nesiaha až k hraniciam štátu“. Národ, ktorého príslušníci v roku 1880 tvorili 41,6 percenta populácie, sa teda pokúsil ovládnuť celú krajinu. Nástrojom mala byť maďarčina a násilná asimilácia. Nechajme teraz bokom útoky na slovenskú identitu či tragédiu v Černovej a zostaňme v Budapešti. Maďari obmedzili volebné právo, pokúsili sa asimilovať inteligenciu a dať maďarskému národu poslanie, ktoré presahuje hranice Uhorska. Nepodarilo sa.
Stalo sa však viac, oveľa viac. Maďarský nacionalizmus zničil Uhorsko, Budapešť prišla o lojalitu nemaďarských národov a v našom prípade pomohla vytvoriť silnú česko-slovenskú väzbu. Ako píše v svojej knihe Maďari. Víťazstvá a prehry Paul Lendvai, tento politický a duchovný etnocentrizmus síce slúžil obrode maďarského národa, zničil však uhorský štát. Zhrňme to: maďarské zlaté obdobie priamo viedlo k pádu ríše, traume Trianonu a rozdeleniu maďarského národa. Také sú historické výsledky maďarského nacionalizmu.
.orbánov pokus číslo dva
Súčasný maďarský premiér je mužom so zmyslom pre historickú kontinuitu. V roku 1989 v svojej slávnej reči hovoril o cieľoch rokov meruôsmych a päťdesiateho šiesteho a ich kontinuite s rokom 1989. Do tohto vzorca zapadá aj jeho politika po roku 2010 s novou ústavou a snahou o integráciu maďarských menšín žijúcich za hranicami. Orbán je realista a vie, že revízia hraníc nie je možná. Preto sa pokúsil o politickú integráciu menšín ponad hranice. Má tomu slúžiť novým spôsobom poňaté dvojaké občianstvo a ešte originálnejšie poňaté aktívne a pasívne volebné právo. Prvým krokom a testom Orbánovej politika sa však stala už samotná „politická integrácia“ zahraničných Maďarov do maďarského verejného života.
Zdá sa, že na Slovensku je tento proces predbežne neúspešný. Viktora Orbána otvorene kritizoval Béla Bugár, dominantnou silou maďarskej menšiny je strana Most a mimoparlamentnej a etnickej SMK ide v marci tohto roku o holú existenciu. Politika Fideszu je opäť riskantná: tak ako v roku 1918 prišli Maďari o časť svojho národa, tak môžu dnes nadobro prísť o svoje „uhorské dedičstvo“. Maďarsko možno získa tisíce nových občanov, otázkou je za akú cenu. Zahraniční Maďari totiž pod tlakom buď odídu žiť do Maďarska, alebo sa budú v svojich krajinách pomaly asimilovať. Historická lekcia totiž hovorí, že prehnaný maďarský nacionalizmus je najnebezpečnejší pre Maďarov samotných.
.dedičstvo šovinizmu
Po porážke maďarskej revolúcie v roku 1849 a rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa Maďari rozhodli viesť riskantnú politiku. Od Viedne nedosiahli, čo chceli, zato ale získali voľnú ruku na vnútroštátne usporiadanie, a to sa rozhodli využiť. Maďarizácia mala dve etapy, prvú relatívne liberálnejšiu a druhú otvorene šovinistickú. Ideovým motívom tej prvej bol výrok maďarského politika Ferenca Deáka, podľa ktorého „v Uhorsku žijú mnohé národnosti, ale iba jeden národ“. Toto rozlišovanie medzi etnikami a politickým národom postupne nahradila nacionalistická politika s mottom, že „Uhorsko prežije iba ako maďarský štát“. A to znamenalo pritvrdenie. Ako povedal barón Bánffy, „vytvoriť jednotný maďarský národný štát je pre nás bez šovinizmu nemožné“.
Maďarské elity uverili tomu, že ak chcú v období etnických nacionalizmov zachrániť Uhorsko, musia ho pomaďarčiť. Presne tak vznikli moderné centralizované štáty vo Francúzsku a inde v západnej Európe a ten istý scenár sa pokúsila napodobiť aj Budapešť. Ako totiž povedal vtedajší zvolenský podžupan Béla Grünwald, „štát je náš, ale moc a vplyv maďarského národa nesiaha až k hraniciam štátu“. Národ, ktorého príslušníci v roku 1880 tvorili 41,6 percenta populácie, sa teda pokúsil ovládnuť celú krajinu. Nástrojom mala byť maďarčina a násilná asimilácia. Nechajme teraz bokom útoky na slovenskú identitu či tragédiu v Černovej a zostaňme v Budapešti. Maďari obmedzili volebné právo, pokúsili sa asimilovať inteligenciu a dať maďarskému národu poslanie, ktoré presahuje hranice Uhorska. Nepodarilo sa.
Stalo sa však viac, oveľa viac. Maďarský nacionalizmus zničil Uhorsko, Budapešť prišla o lojalitu nemaďarských národov a v našom prípade pomohla vytvoriť silnú česko-slovenskú väzbu. Ako píše v svojej knihe Maďari. Víťazstvá a prehry Paul Lendvai, tento politický a duchovný etnocentrizmus síce slúžil obrode maďarského národa, zničil však uhorský štát. Zhrňme to: maďarské zlaté obdobie priamo viedlo k pádu ríše, traume Trianonu a rozdeleniu maďarského národa. Také sú historické výsledky maďarského nacionalizmu.
.orbánov pokus číslo dva
Súčasný maďarský premiér je mužom so zmyslom pre historickú kontinuitu. V roku 1989 v svojej slávnej reči hovoril o cieľoch rokov meruôsmych a päťdesiateho šiesteho a ich kontinuite s rokom 1989. Do tohto vzorca zapadá aj jeho politika po roku 2010 s novou ústavou a snahou o integráciu maďarských menšín žijúcich za hranicami. Orbán je realista a vie, že revízia hraníc nie je možná. Preto sa pokúsil o politickú integráciu menšín ponad hranice. Má tomu slúžiť novým spôsobom poňaté dvojaké občianstvo a ešte originálnejšie poňaté aktívne a pasívne volebné právo. Prvým krokom a testom Orbánovej politika sa však stala už samotná „politická integrácia“ zahraničných Maďarov do maďarského verejného života.
Zdá sa, že na Slovensku je tento proces predbežne neúspešný. Viktora Orbána otvorene kritizoval Béla Bugár, dominantnou silou maďarskej menšiny je strana Most a mimoparlamentnej a etnickej SMK ide v marci tohto roku o holú existenciu. Politika Fideszu je opäť riskantná: tak ako v roku 1918 prišli Maďari o časť svojho národa, tak môžu dnes nadobro prísť o svoje „uhorské dedičstvo“. Maďarsko možno získa tisíce nových občanov, otázkou je za akú cenu. Zahraniční Maďari totiž pod tlakom buď odídu žiť do Maďarska, alebo sa budú v svojich krajinách pomaly asimilovať. Historická lekcia totiž hovorí, že prehnaný maďarský nacionalizmus je najnebezpečnejší pre Maďarov samotných.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.