.laika, ktorý čítal spis SIS s názvom Gorila, zrejme na prvý pohľad zaujali najmä politici, pokladníci strán a provízie, ktoré mali dostať od finančnej skupiny Penta za privatizáciu na konci druhej Dzurindovej vlády. Keďže z pohľadu bežného človeka ide o závratné sumy, o ktorých navyše hovoria akoby mimochodom, stále sa nájde dosť ľudí, čo Gorile jednoducho neveria, alebo čakajú na „rukolapné” dôkazy (zvukové nahrávky, prepisy rozhovorov).
Často počuť aj argument, že množstvo informácií z Gorily mohol niekto do spisu vložiť dodatočne – napríklad, kto bol kedy dosadený do akej dozornej rady, čo sa dá spätne overiť aj z verejne dostupných zdrojov. Niektorých znepokojujú aj vety typu „zdá sa, že zloženie dozornej rady VSE zostavovala Malchárkova priateľka Mária”, ktoré sa môžu javiť ako voľné úvahy analytikov SIS. A to napriek tomu, že z kontextu spisu je zrejmé, že stoja na reálnych základoch.
Súčasťou Gorily sú však aj pasáže, ktoré sa týkajú siskárov, policajtov aj vyšetrovateľov, ich pracovných aj súkromných vzťahov. Spolupracovník Penty Zoltán Varga a vtedajší funkcionár Úradu boja proti korupcii Ján Rejda pritom rozoberajú aj priebeh a výsledky operatívneho pátrania. Inými slovami: ak je niečo zo spisu Gorila ťažko manipulovateľné, tak sú to práve informácie o činnosti polície v rokoch 2005 – 2006, ktoré mohli sotva vzniknúť inak ako odpočúvaním Vargovho bytu.
.rejda a Polák
Gorila napríklad zachytila aj údajný rozhovor Vargu s Rejdom z 28. februára 2006, počas ktorého vraj spolu hovorili aj o Jánovi Polákovi a jeho bratovi Františkovi. Obaja začínali v polícii, dnes sa živia ako advokáti. František Polák bol dokonca v čase akcie Gorila funkcionárom SIS, pričom sa zaoberal ochranou ústavného zriadenia a extrémizmom. Rejda na stretnutí s Vargom podrobne opísal jeho vzťahy s Polákovcami, ich rodičmi aj priebeh kariéry oboch bratov. „Všetko, čo tam v tejto súvislosti povedal Janko Rejda, sedí,” potvrdil .týždňu František Polák.
František Polák tiež priznal, že sa stretol s Rejdom, pričom stretnutie mu dohodol jeho brat Ján. Odmieta však skutočnosť, že ako funkcionár SIS zastavil informáciu o údajnej spolupráci Rejdu s Vargom, ktorú chcela tajná služba v tom čase poslať ministerstvu vnútra. Rejda bol totiž podozrivý, že vynáša Vargovi za peniaze informácie z prostredia polície, ktoré mohla Penta využívať v konkurenčnom boji. Kto a prečo kryl Rejdu, môže zistiť vyšetrovanie: zo spisu Gorila je však zrejmé, že bratia Polákovci mali s Rejdom nadštandardný vzťah. „Čítal som Gorilu, ale nevidím dôvod sa k tomu vyjadrovať,” reagoval Ján Polák.
.varga a Gabčo
Na ďalšom stretnutí, ktoré sa malo podľa Gorily uskutočniť 8. decembra 2005, hovorili Varga s Rejdom aj o „osobe Gabčo, ktorá odchádza z PPZ a ktorého manželka, respektíve partnerka robí v SIS”. Daniel Gabčo bol vtedy Rejdovým kolegom a riaditeľom jedného z odborov na Úrade boja proti korupcii. „Z úradu odišiel na vlastnú žiadosť a bol zaradený na spravodajskú jednotku finančnej polície,” povedal hovorca polície Michal Slivka. Gabčo odišiel z protikorupčného úradu aj pre osobné nezhody s jeho vtedajším riaditeľom Tiborom Gašparom.
„Áno, som to ja, o kom hovoria v Gorile,” potvrdil .týždňu Gabčo. „A pravda je aj to, že Gašpar sa ma chcel zbaviť, ako sa píše v spise. Jedným z dôvodov bolo, že som človek jeho predchodcu Jozefa Šáteka.” Gabčo však odmieta, že prostredníctvom svojej vtedajšej manželky vynášal SIS informácie o Rejdovi, práci úradu či vyšetrovaní jednotlivých káuz. Popiera aj nadštandardné vzťahy s Vargom z Penty, ktoré preverovala aj polícia. „Viem, že pátrali, kto vynáša informácie. Spájali nás, pretože som býval v Šamoríne. So Zolom sme sa však náhodne stretli len raz alebo dvakrát u spoločného kamaráta,” tvrdí Gabčo. Varga má v Šamoríne dom.
.pohľadávky VÚB
Dňa 20. marca 2006 sa Varga s Rejdom údajne bavili aj o priebehu vyšetrovania podvodov s pohľadávkami VÚB. „Rejda hovorí, ako dnes pritlačil na Maroša (pravdepodobne podriadený) v prípade urýchlenia kauzy spoločnosti Merkuria – Zoroslav Kollár (balík pohľadávok VÚB). Bolo tam 32 pohľadávok a on ešte nemal vyčíslených 5. Rejda vysvetľuje procesné veci,” píše sa v spise Gorila.
„Maroš” bol zrejme Rejdov podriadený Marián Capek, napísal na svojom blogu bývalý šéf protikorupčného úradu Jozef Šátek. V tom čase sa pritom úrad naozaj zaoberal balíkom 32 pohľadávok VÚB, ktoré predala pod cenu spoločnosti Merkuria. Jednou z nich bola aj pohľadávka voči Malokarpatskému vinárskemu podniku, ktorú predala v roku 2001 Kollárovej firme len za 40,5 milióna korún. “A to aj napriek vedomosti banky, že výťažnosť pohľadávky v konkurznom konaní bude najmenej 80 miliónov slovenských korún,“ tvrdí policajný hovorca Slivka.
V máji 2004 začala polícia aj trestné stíhanie, na ktorom sa ako jeden z piatich operatívcov podieľal aj Rejda. „Do môjho odchodu v januári 2005 sme z počtu 32 pohľadávok stačili pripraviť na začatie trestného stíhania len päť,“ potvrdzuje informácie z Gorily aj Šátek. Vyšetrovatelia dokonca obvinili bývalého štatutára VÚB Michala Krajčoviča zo sprenevery, čo bolo neskôr zmenené na porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Prokuratúra však v júni 2006 trestné stíhanie zastavila.
.vydieranie?
Zaujímavé sú aj údajné dialógy Vargu s Rejdom z 28. februára a 20. marca 2006, respektíve list vtedajšieho riaditeľa SIS Ladislava Pittnera ministrovi vnútra Martinovi Padovi zo 6. apríla 2006. Podľa nich mal totiž Rejda na Vargov pokyn operatívne rozpracovať vtedajšieho šéfa predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Svätopluka Hlavačku. „Rejda sa pýta, či je záujem, aby sa našlo niečo na trestné stíhanie. Varga prisviedča, že je veľký záujem. Varga rozpráva o štúdii o reforme zdravotníctva, za ktorú zobrala rozpracovaná osoba od „Japoncov“ 20 miliónov korún.“
Podľa Vargu mal Rejda obviniť Hlavačku z podvodov za desiatky miliónov korún. Hlavačka totiž podľa Gorily „prerástol Pente cez hlavu“ a nekonal v súlade s jej záujmami. „Rejdovi sa zatiaľ podarilo zistiť len porušenie zákona o verejnom obstarávaní a zatiaľ to nie je na trestné stíhanie, o čo má Penta eminentný záujem. Varga má Rejdovi od Haščáka poskytnúť ďalšie podklady na diskreditáciu Hlavačku.“
Aká bola realita? Protikorupčný úrad operatívne preveroval okolnosti privatizácie, respektíve transformácie Šrobárovho ústavu v Dolnom Smokovci, kde ako záujmová osoba vystupoval Hlavačka. Konkrétne išlo o podozrenie z korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa, čo sa však Hlavačkovi nepodarilo preukázať. „Úrad boja proti korupcii nevzniesol obvinenie tejto osobe,“ povedal hovorca polície Slivka.
S Rejdom sa nám minulý týždeň napriek opakovaným pokusom spojiť nepodarilo. Hlavačka nám cez sekretariát spoločnosti GYN – FIV, kde je členom dozornej rady, odkázal, že nemá o rozhovor záujem. Finančná skupina Penta už dávnejšie označila spis Gorila za podvrh. Varga s médiami nekomunikuje.
.recyklačný fond
Na spomínaných stretnutiach sa Varga s Rejdom údajne rozprávali aj o Recyklačnom fonde a spoločnosti V.O.D.S., za ktorou stál súčasný poslanec Mostu-Híd Igor Sidor. „Rejda hovorí, že Ján Polák mu ukázal aj firmu V.O.D.S. a osobu Igor Sidor,“ píše sa v zázname z 28. februára 2006. „Varga sa pýta Rejdu na spoločnosť V.O.D.S. Je tam niečo? Rejda vysvetľuje, že časť je už vo vyšetrovaní a časť má ešte stále operatíva, ktorá preveruje použitie všetkých príspevkov z Recyklačného fondu,“ zachytila Gorila 20. marca 2006.
Čo sa vtedy dialo v skutočnosti? Protikorupčný úrad v rokoch 2004 až 2006 naozaj operatívne preveroval využitie peňazí z Recyklačného fondu aj firmu V.O.D.S., ktorá dostala od fondu nenávratné príspevky za desiatky miliónov korún. A to dokonca na základe informácií od samotného Rejdu, pričom v spomínanej veci boli založené minimálne štyri operatívne spisy. K začatiu trestného stíhania napokon neprišlo. „Úrad boja proti korupcii nevykonával vyšetrovanie vo veci uvedeného fondu ani spomínanej firmy,“ potvrdil hovorca polície Slivka.
.preverovali aj Bubeníkovú
V Gorile sa píše aj o údajnom trestnom oznámení na vtedajšiu členku Výkonného výboru FNM a jednu z hlavných postáv kauzy Annu Bubeníkovú. „Varga dostal od Haščáka pre Rejdu aj úlohu ohľadne bližšie nezisteného trestného oznámenia na Annu Bubeníkovú z FNM, ktorá pracuje v prospech Penty (údajne predávala niečo z majetku podniku, ktorý sa privatizoval). Rejda má zabezpečiť všetky dostupné poznatky k tomu prípadu a cez svoje kontakty v PZ snažiť sa to zahrať do stratena, respektíve zastaviť prípadné trestné stíhanie.“
Na Bubeníkovú ako osobu vtedy žiadne trestné oznámenie neprišlo. Podľa hovorcu polície Slivku však protikorupčný úrad „vykonával vyšetrovanie trestného oznámenia na nestotožnených zástupcov FNM“. Konkrétne išlo o podozrenie z korupcie vo veci transformácie Stredoslovenskej energetiky: v marci 2007 však bolo trestné stíhanie zastavené. Polícia operatívne preverovala aj samotnú Bubeníkovú – vo veci privatizácie Paroplynového cyklu, za ktorú mala dostať SDKÚ od Penty podľa Gorily 100 miliónov korún, čo sa však nepodarilo preukázať.
Tých, ktorí ani teraz neveria, že Gorila nie je fikcia, ale pomerne verný opis slovenskej reality, zrejme nepresvedčí nič. Je pritom evidentné, že ak sedí toľko detailov z prostredia polície a činnosti jej operatívcov, ktorí by mali pracovať v utajenom režime, len ťažko môže ísť o náhodu. Otázka už nestojí tak, či je Gorila pravdivá od slova do slova. Jadro sporu je len v tom, kto, kedy, ako a za čo dostal províziu.
Často počuť aj argument, že množstvo informácií z Gorily mohol niekto do spisu vložiť dodatočne – napríklad, kto bol kedy dosadený do akej dozornej rady, čo sa dá spätne overiť aj z verejne dostupných zdrojov. Niektorých znepokojujú aj vety typu „zdá sa, že zloženie dozornej rady VSE zostavovala Malchárkova priateľka Mária”, ktoré sa môžu javiť ako voľné úvahy analytikov SIS. A to napriek tomu, že z kontextu spisu je zrejmé, že stoja na reálnych základoch.
Súčasťou Gorily sú však aj pasáže, ktoré sa týkajú siskárov, policajtov aj vyšetrovateľov, ich pracovných aj súkromných vzťahov. Spolupracovník Penty Zoltán Varga a vtedajší funkcionár Úradu boja proti korupcii Ján Rejda pritom rozoberajú aj priebeh a výsledky operatívneho pátrania. Inými slovami: ak je niečo zo spisu Gorila ťažko manipulovateľné, tak sú to práve informácie o činnosti polície v rokoch 2005 – 2006, ktoré mohli sotva vzniknúť inak ako odpočúvaním Vargovho bytu.
.rejda a Polák
Gorila napríklad zachytila aj údajný rozhovor Vargu s Rejdom z 28. februára 2006, počas ktorého vraj spolu hovorili aj o Jánovi Polákovi a jeho bratovi Františkovi. Obaja začínali v polícii, dnes sa živia ako advokáti. František Polák bol dokonca v čase akcie Gorila funkcionárom SIS, pričom sa zaoberal ochranou ústavného zriadenia a extrémizmom. Rejda na stretnutí s Vargom podrobne opísal jeho vzťahy s Polákovcami, ich rodičmi aj priebeh kariéry oboch bratov. „Všetko, čo tam v tejto súvislosti povedal Janko Rejda, sedí,” potvrdil .týždňu František Polák.
František Polák tiež priznal, že sa stretol s Rejdom, pričom stretnutie mu dohodol jeho brat Ján. Odmieta však skutočnosť, že ako funkcionár SIS zastavil informáciu o údajnej spolupráci Rejdu s Vargom, ktorú chcela tajná služba v tom čase poslať ministerstvu vnútra. Rejda bol totiž podozrivý, že vynáša Vargovi za peniaze informácie z prostredia polície, ktoré mohla Penta využívať v konkurenčnom boji. Kto a prečo kryl Rejdu, môže zistiť vyšetrovanie: zo spisu Gorila je však zrejmé, že bratia Polákovci mali s Rejdom nadštandardný vzťah. „Čítal som Gorilu, ale nevidím dôvod sa k tomu vyjadrovať,” reagoval Ján Polák.
.varga a Gabčo
Na ďalšom stretnutí, ktoré sa malo podľa Gorily uskutočniť 8. decembra 2005, hovorili Varga s Rejdom aj o „osobe Gabčo, ktorá odchádza z PPZ a ktorého manželka, respektíve partnerka robí v SIS”. Daniel Gabčo bol vtedy Rejdovým kolegom a riaditeľom jedného z odborov na Úrade boja proti korupcii. „Z úradu odišiel na vlastnú žiadosť a bol zaradený na spravodajskú jednotku finančnej polície,” povedal hovorca polície Michal Slivka. Gabčo odišiel z protikorupčného úradu aj pre osobné nezhody s jeho vtedajším riaditeľom Tiborom Gašparom.
„Áno, som to ja, o kom hovoria v Gorile,” potvrdil .týždňu Gabčo. „A pravda je aj to, že Gašpar sa ma chcel zbaviť, ako sa píše v spise. Jedným z dôvodov bolo, že som človek jeho predchodcu Jozefa Šáteka.” Gabčo však odmieta, že prostredníctvom svojej vtedajšej manželky vynášal SIS informácie o Rejdovi, práci úradu či vyšetrovaní jednotlivých káuz. Popiera aj nadštandardné vzťahy s Vargom z Penty, ktoré preverovala aj polícia. „Viem, že pátrali, kto vynáša informácie. Spájali nás, pretože som býval v Šamoríne. So Zolom sme sa však náhodne stretli len raz alebo dvakrát u spoločného kamaráta,” tvrdí Gabčo. Varga má v Šamoríne dom.
.pohľadávky VÚB
Dňa 20. marca 2006 sa Varga s Rejdom údajne bavili aj o priebehu vyšetrovania podvodov s pohľadávkami VÚB. „Rejda hovorí, ako dnes pritlačil na Maroša (pravdepodobne podriadený) v prípade urýchlenia kauzy spoločnosti Merkuria – Zoroslav Kollár (balík pohľadávok VÚB). Bolo tam 32 pohľadávok a on ešte nemal vyčíslených 5. Rejda vysvetľuje procesné veci,” píše sa v spise Gorila.
„Maroš” bol zrejme Rejdov podriadený Marián Capek, napísal na svojom blogu bývalý šéf protikorupčného úradu Jozef Šátek. V tom čase sa pritom úrad naozaj zaoberal balíkom 32 pohľadávok VÚB, ktoré predala pod cenu spoločnosti Merkuria. Jednou z nich bola aj pohľadávka voči Malokarpatskému vinárskemu podniku, ktorú predala v roku 2001 Kollárovej firme len za 40,5 milióna korún. “A to aj napriek vedomosti banky, že výťažnosť pohľadávky v konkurznom konaní bude najmenej 80 miliónov slovenských korún,“ tvrdí policajný hovorca Slivka.
V máji 2004 začala polícia aj trestné stíhanie, na ktorom sa ako jeden z piatich operatívcov podieľal aj Rejda. „Do môjho odchodu v januári 2005 sme z počtu 32 pohľadávok stačili pripraviť na začatie trestného stíhania len päť,“ potvrdzuje informácie z Gorily aj Šátek. Vyšetrovatelia dokonca obvinili bývalého štatutára VÚB Michala Krajčoviča zo sprenevery, čo bolo neskôr zmenené na porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Prokuratúra však v júni 2006 trestné stíhanie zastavila.
.vydieranie?
Zaujímavé sú aj údajné dialógy Vargu s Rejdom z 28. februára a 20. marca 2006, respektíve list vtedajšieho riaditeľa SIS Ladislava Pittnera ministrovi vnútra Martinovi Padovi zo 6. apríla 2006. Podľa nich mal totiž Rejda na Vargov pokyn operatívne rozpracovať vtedajšieho šéfa predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Svätopluka Hlavačku. „Rejda sa pýta, či je záujem, aby sa našlo niečo na trestné stíhanie. Varga prisviedča, že je veľký záujem. Varga rozpráva o štúdii o reforme zdravotníctva, za ktorú zobrala rozpracovaná osoba od „Japoncov“ 20 miliónov korún.“
Podľa Vargu mal Rejda obviniť Hlavačku z podvodov za desiatky miliónov korún. Hlavačka totiž podľa Gorily „prerástol Pente cez hlavu“ a nekonal v súlade s jej záujmami. „Rejdovi sa zatiaľ podarilo zistiť len porušenie zákona o verejnom obstarávaní a zatiaľ to nie je na trestné stíhanie, o čo má Penta eminentný záujem. Varga má Rejdovi od Haščáka poskytnúť ďalšie podklady na diskreditáciu Hlavačku.“
Aká bola realita? Protikorupčný úrad operatívne preveroval okolnosti privatizácie, respektíve transformácie Šrobárovho ústavu v Dolnom Smokovci, kde ako záujmová osoba vystupoval Hlavačka. Konkrétne išlo o podozrenie z korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa, čo sa však Hlavačkovi nepodarilo preukázať. „Úrad boja proti korupcii nevzniesol obvinenie tejto osobe,“ povedal hovorca polície Slivka.
S Rejdom sa nám minulý týždeň napriek opakovaným pokusom spojiť nepodarilo. Hlavačka nám cez sekretariát spoločnosti GYN – FIV, kde je členom dozornej rady, odkázal, že nemá o rozhovor záujem. Finančná skupina Penta už dávnejšie označila spis Gorila za podvrh. Varga s médiami nekomunikuje.
.recyklačný fond
Na spomínaných stretnutiach sa Varga s Rejdom údajne rozprávali aj o Recyklačnom fonde a spoločnosti V.O.D.S., za ktorou stál súčasný poslanec Mostu-Híd Igor Sidor. „Rejda hovorí, že Ján Polák mu ukázal aj firmu V.O.D.S. a osobu Igor Sidor,“ píše sa v zázname z 28. februára 2006. „Varga sa pýta Rejdu na spoločnosť V.O.D.S. Je tam niečo? Rejda vysvetľuje, že časť je už vo vyšetrovaní a časť má ešte stále operatíva, ktorá preveruje použitie všetkých príspevkov z Recyklačného fondu,“ zachytila Gorila 20. marca 2006.
Čo sa vtedy dialo v skutočnosti? Protikorupčný úrad v rokoch 2004 až 2006 naozaj operatívne preveroval využitie peňazí z Recyklačného fondu aj firmu V.O.D.S., ktorá dostala od fondu nenávratné príspevky za desiatky miliónov korún. A to dokonca na základe informácií od samotného Rejdu, pričom v spomínanej veci boli založené minimálne štyri operatívne spisy. K začatiu trestného stíhania napokon neprišlo. „Úrad boja proti korupcii nevykonával vyšetrovanie vo veci uvedeného fondu ani spomínanej firmy,“ potvrdil hovorca polície Slivka.
.preverovali aj Bubeníkovú
V Gorile sa píše aj o údajnom trestnom oznámení na vtedajšiu členku Výkonného výboru FNM a jednu z hlavných postáv kauzy Annu Bubeníkovú. „Varga dostal od Haščáka pre Rejdu aj úlohu ohľadne bližšie nezisteného trestného oznámenia na Annu Bubeníkovú z FNM, ktorá pracuje v prospech Penty (údajne predávala niečo z majetku podniku, ktorý sa privatizoval). Rejda má zabezpečiť všetky dostupné poznatky k tomu prípadu a cez svoje kontakty v PZ snažiť sa to zahrať do stratena, respektíve zastaviť prípadné trestné stíhanie.“
Na Bubeníkovú ako osobu vtedy žiadne trestné oznámenie neprišlo. Podľa hovorcu polície Slivku však protikorupčný úrad „vykonával vyšetrovanie trestného oznámenia na nestotožnených zástupcov FNM“. Konkrétne išlo o podozrenie z korupcie vo veci transformácie Stredoslovenskej energetiky: v marci 2007 však bolo trestné stíhanie zastavené. Polícia operatívne preverovala aj samotnú Bubeníkovú – vo veci privatizácie Paroplynového cyklu, za ktorú mala dostať SDKÚ od Penty podľa Gorily 100 miliónov korún, čo sa však nepodarilo preukázať.
Tých, ktorí ani teraz neveria, že Gorila nie je fikcia, ale pomerne verný opis slovenskej reality, zrejme nepresvedčí nič. Je pritom evidentné, že ak sedí toľko detailov z prostredia polície a činnosti jej operatívcov, ktorí by mali pracovať v utajenom režime, len ťažko môže ísť o náhodu. Otázka už nestojí tak, či je Gorila pravdivá od slova do slova. Jadro sporu je len v tom, kto, kedy, ako a za čo dostal províziu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.