Costa Concordia
Akoby ten januárový piatok chcel poprieť reči o tom, že nešťastie nemá s číslami a dňami v týždni nič spoločné. Piatok, keď na skalu pri talianskom ostrove Giglio Civitavecchia narazil krížnik Costa Concordia, mal totiž číslo trinásť. Dôležitejšie a smutnejšie je však číslo 11, čo bol potvrdený počet obetí tejto nehody v čase uzávierky .týždňa. Mohlo byť nižšie – a nemuselo vôbec byť. To by však nemohol nastať zhluk ľudských faktorov, tých najmenej pekných z ľudskej povahy.
Loď, ktorá sa dostala príliš blízko k brehu, narazila na skalný útes, naklonila sa, potom sa potopila. Stalo sa to o deviatej hodine a tridsiatich minútach, teda dve a pol hodiny po tom, čo Costa Concordia odplávala z prístavu Civitavechhia. Kapitán sa do prístavu pokúšal vrátiť, diera v trupe však bola priveľká a do lode rýchlo natekala voda. O desiatej hodine a desiatich minútach bol vydaný signál na opustenie lode a o dve minúty sa s posádkou kontaktovala pobrežná stráž – po tom, čo pasažieri volali políciu na pobreží a oznámili, že loď má problémy. Ústup z lode pripomínal zlý sen, a nielen preto, že v takejto situácii vždy preberá vládu panika. Podľa nahrávok komunikácie posádky sa pasažieri nedozvedeli včas, čo sa deje, počúvali plané ubezpečovanie, že ide iba o výpadok elektrického prúdu, a dostávali pokyny, aby sa vrátili do svojich kajút a tam „pokojne sedeli“.
Záporným hrdinom tejto tragédie je kapitán Francesco Schettino, ktorý katastrofu lode zrejme zavinil (už prílišné približovanie k pobrežiu bolo ľahkomyseľné a sám priznal, že neskoro vydal rozkaz na obrat lode). Navyše opustil loď na záchrannom člne ešte pred pasažiermi – čo už naozaj nie je hodné kapitána. Dokonca istý člen pobrežnej stráže mu veľmi ostro prikazoval, aby sa vrátil na palubu. Kapitána zatkla polícia za podozrenie zo zabitia a firma Costa Cruises, ktorá vlastní plavidlo, sa zriekla zodpovednosti za kapitánovo konanie i za jeho súdne výdavky.
Costa Concordia nie je prvý prípad, keď ľudský faktor spôsobil tragické straty životov. Je to však veľmi krikľavý príklad ľudskej ľahostajnosti a zbabelosti. Kým sa hovorí o technických parametroch luxusných turistických plavidiel a o tom, či sú dostatočne bezpečné, malo by padnúť slovo-dve aj o metódach výberu a preverovania ich personálu.
.mg
Porazený Viktor
Maďarského premiéra Brusel verejne ponížil, znášal to však dobre. Európska komisia mu dala nôž na krk: ak Maďarsko nezmení niektoré ústavné zákony, osobitne ak neobnoví nezávislosť centrálnej banky, môže zabudnúť na zahraničnú pomoc. Krajina je však na pomoc MMF a EÚ odkázaná a Orbán v prejave pred Európskym parlamentom vyhlásil, že ustúpi.
.jd
Embargo na Irán
S americkými sankciami na ropné produkty z Iránu súhlasí aj EÚ, takže Irán čakajú horšie časy. Prezident Obama navyše varoval najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Chameneího, že ak by sa jeho krajina pokúsila zablokovať len 56 km široký Hormuzský prieliv, čo by odrezalo svet od všetkej ropy z Perzského zálivu, Američania zasiahnu vojensky.
.jd
Amnestia
Komunistický režim na Kube prepustí z väzenia 2 900 väzňov, oznámil prezident Raúl Castro. Stane sa tak krátko pred jarnou návštevou Benedikta XVI. na ostrove a zo strany Havany má ísť o gesto, ktoré podľa neho ilustruje „veľkorysosť a silu kubánskej revolúcie“. Amnestia sa nebude týkať tých, ktorých kubánske súdy odsúdili za vraždu, špionáž alebo obchodovanie s drogami.
.jd
Smrť v Sudáne
Viac ako päťdesiat mŕtvych zostalo po minulotýždňových násilnostiach v Južnom Sudáne. Konflikt v juhosudánskom štáte Džonglej neďaleko hraníc s prevažne moslimským severným Sudánom, ktorý si neželal vznik nového štátu, vypukol pre napádanie farmárov a krádeže dobytka. Podľa médií išlo o revanš za predchádzajúce konflikty a krajine hrozí nová vlna násilia.
.jd
Referendum
V nedeľu 22. januára sa v Chorvátsku konalo referendum o členstve v Európskej únii. Stalo sa tak v politicky nemilom okamihu – po šiestich rokoch rokovaní a plnení podmienok sa Chorváti môžu stať členmi ťažko skúšaného spoločenstva, ktoré sa navyše k svojim členom, ktorí nie sú zároveň v menovej únii, správa diskriminačne. Hovorca chorvátskej vlády Živkovič však pred hlasovaním uvádzal, že 56 percent Chorvátov je za vstup do Únie.
.mg
Bašar Assad/
Sýrsky diktátor vyhlásil amnestiu na všetky zločiny spáchané počas povstania proti jeho vláde. Amnestia sa má týkať obidvoch bojujúcich strán. Assada tiež podporilo Rusko, ktoré zopakovalo, že zablokuje všetky sankcie voči režimu v Bezpečnostnej rade OSN.
Newt Gingrich/
Primárky v Južnej Karolíne, ktoré sa skončili po našej uzávierke, mali dať odpoveď na to, či má Romney ešte vážneho rivala, respektíve či ním bude Gingrich, alebo Santorum. Odstúpil John Hutsman aj Rick Perry. Perry spolu so Sarah Palinovou podporil Gingricha.
Catherine Ashton/
Prvá dáma eurodiplomacie je opäť kritizovaná za slabé presadzovanie európskej zahraničnej politiky. Komentár na stránke Euobserver si všimol, že Catherine Ashton akoby dávala ruky preč od Barmy, ktorá sa pomaly transformuje z vojenskej diktatúry.
Akoby ten januárový piatok chcel poprieť reči o tom, že nešťastie nemá s číslami a dňami v týždni nič spoločné. Piatok, keď na skalu pri talianskom ostrove Giglio Civitavecchia narazil krížnik Costa Concordia, mal totiž číslo trinásť. Dôležitejšie a smutnejšie je však číslo 11, čo bol potvrdený počet obetí tejto nehody v čase uzávierky .týždňa. Mohlo byť nižšie – a nemuselo vôbec byť. To by však nemohol nastať zhluk ľudských faktorov, tých najmenej pekných z ľudskej povahy.
Loď, ktorá sa dostala príliš blízko k brehu, narazila na skalný útes, naklonila sa, potom sa potopila. Stalo sa to o deviatej hodine a tridsiatich minútach, teda dve a pol hodiny po tom, čo Costa Concordia odplávala z prístavu Civitavechhia. Kapitán sa do prístavu pokúšal vrátiť, diera v trupe však bola priveľká a do lode rýchlo natekala voda. O desiatej hodine a desiatich minútach bol vydaný signál na opustenie lode a o dve minúty sa s posádkou kontaktovala pobrežná stráž – po tom, čo pasažieri volali políciu na pobreží a oznámili, že loď má problémy. Ústup z lode pripomínal zlý sen, a nielen preto, že v takejto situácii vždy preberá vládu panika. Podľa nahrávok komunikácie posádky sa pasažieri nedozvedeli včas, čo sa deje, počúvali plané ubezpečovanie, že ide iba o výpadok elektrického prúdu, a dostávali pokyny, aby sa vrátili do svojich kajút a tam „pokojne sedeli“.
Záporným hrdinom tejto tragédie je kapitán Francesco Schettino, ktorý katastrofu lode zrejme zavinil (už prílišné približovanie k pobrežiu bolo ľahkomyseľné a sám priznal, že neskoro vydal rozkaz na obrat lode). Navyše opustil loď na záchrannom člne ešte pred pasažiermi – čo už naozaj nie je hodné kapitána. Dokonca istý člen pobrežnej stráže mu veľmi ostro prikazoval, aby sa vrátil na palubu. Kapitána zatkla polícia za podozrenie zo zabitia a firma Costa Cruises, ktorá vlastní plavidlo, sa zriekla zodpovednosti za kapitánovo konanie i za jeho súdne výdavky.
Costa Concordia nie je prvý prípad, keď ľudský faktor spôsobil tragické straty životov. Je to však veľmi krikľavý príklad ľudskej ľahostajnosti a zbabelosti. Kým sa hovorí o technických parametroch luxusných turistických plavidiel a o tom, či sú dostatočne bezpečné, malo by padnúť slovo-dve aj o metódach výberu a preverovania ich personálu.
.mg
Porazený Viktor
Maďarského premiéra Brusel verejne ponížil, znášal to však dobre. Európska komisia mu dala nôž na krk: ak Maďarsko nezmení niektoré ústavné zákony, osobitne ak neobnoví nezávislosť centrálnej banky, môže zabudnúť na zahraničnú pomoc. Krajina je však na pomoc MMF a EÚ odkázaná a Orbán v prejave pred Európskym parlamentom vyhlásil, že ustúpi.
.jd
Embargo na Irán
S americkými sankciami na ropné produkty z Iránu súhlasí aj EÚ, takže Irán čakajú horšie časy. Prezident Obama navyše varoval najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Chameneího, že ak by sa jeho krajina pokúsila zablokovať len 56 km široký Hormuzský prieliv, čo by odrezalo svet od všetkej ropy z Perzského zálivu, Američania zasiahnu vojensky.
.jd
Amnestia
Komunistický režim na Kube prepustí z väzenia 2 900 väzňov, oznámil prezident Raúl Castro. Stane sa tak krátko pred jarnou návštevou Benedikta XVI. na ostrove a zo strany Havany má ísť o gesto, ktoré podľa neho ilustruje „veľkorysosť a silu kubánskej revolúcie“. Amnestia sa nebude týkať tých, ktorých kubánske súdy odsúdili za vraždu, špionáž alebo obchodovanie s drogami.
.jd
Smrť v Sudáne
Viac ako päťdesiat mŕtvych zostalo po minulotýždňových násilnostiach v Južnom Sudáne. Konflikt v juhosudánskom štáte Džonglej neďaleko hraníc s prevažne moslimským severným Sudánom, ktorý si neželal vznik nového štátu, vypukol pre napádanie farmárov a krádeže dobytka. Podľa médií išlo o revanš za predchádzajúce konflikty a krajine hrozí nová vlna násilia.
.jd
Referendum
V nedeľu 22. januára sa v Chorvátsku konalo referendum o členstve v Európskej únii. Stalo sa tak v politicky nemilom okamihu – po šiestich rokoch rokovaní a plnení podmienok sa Chorváti môžu stať členmi ťažko skúšaného spoločenstva, ktoré sa navyše k svojim členom, ktorí nie sú zároveň v menovej únii, správa diskriminačne. Hovorca chorvátskej vlády Živkovič však pred hlasovaním uvádzal, že 56 percent Chorvátov je za vstup do Únie.
.mg
Bašar Assad/
Sýrsky diktátor vyhlásil amnestiu na všetky zločiny spáchané počas povstania proti jeho vláde. Amnestia sa má týkať obidvoch bojujúcich strán. Assada tiež podporilo Rusko, ktoré zopakovalo, že zablokuje všetky sankcie voči režimu v Bezpečnostnej rade OSN.
Newt Gingrich/
Primárky v Južnej Karolíne, ktoré sa skončili po našej uzávierke, mali dať odpoveď na to, či má Romney ešte vážneho rivala, respektíve či ním bude Gingrich, alebo Santorum. Odstúpil John Hutsman aj Rick Perry. Perry spolu so Sarah Palinovou podporil Gingricha.
Catherine Ashton/
Prvá dáma eurodiplomacie je opäť kritizovaná za slabé presadzovanie európskej zahraničnej politiky. Komentár na stránke Euobserver si všimol, že Catherine Ashton akoby dávala ruky preč od Barmy, ktorá sa pomaly transformuje z vojenskej diktatúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.