.na finančných trhoch momentálne panuje relatívny pokoj, ktorý pre vyprchávajúce efekty ďalšej dávky stoviek miliárd nových eur z ECB nebude trvať večne. Zaujímavejšie a najmä užitočnejšie je však vedieť, čo sa stane v najbližších mesiacoch či rokoch.
Hovorí sa, že dobrý ekonóm vie, že toho veľa nevie. A najmä nie o budúcnosti. Spoločnosť totiž nie je predikovateľný mechanický stroj, ale skôr poriadne komplikovaný živý organizmus s množstvom spätných väzieb. Čo sa stane, ak narazíte rukou silou 100 newtonov do 10-kilovej gule, sa dá pomerne úspešne modelovať. No ak tá istá ruka pristane rovnakou silou na líci náhodného účastníka večernej zábavy v Terchovej, spoľahlivo predpovedať výsledok nie je možné. Nasledujúce scenáre preto treba brať s rezervou. Poďme od tých najmenej pravdepodobných.
.bol to len zlý sen....
Ekonomika začne rýchlo rásť, na trhy sa vráti dôvera, svorku špekulantov európsky regulátor vďaka novej dani z finančných transakcií a zákazom predajov na krátko skrotí a zavrie do zoo. Kolektívne zabudneme, že veľká časť bankového sektora je nesolventná a od radosti začneme nakupovať talianske dlhopisy a spotrebné statky na dlh (najmä európskej výroby). Štáty sa vrátia na súkromné trhy, kde sa budú opäť bez problémov refinancovať, až kým z dlhov nevyrastú. V takéto riešenie dúfali predstavitelia Únie posledné dva roky. Daj pôžičku, zavri oči a modli sa.
.grécke domino
O niečo pravdepodobnejší je katastrofický scenár. Neriadený bankrot Grécka s následným vystúpením krajiny minimálne z menovej únie. Niežeby sa to Grékom malo odporúčať. Predstava, že grécku ekonomiku, kde je väčšina zamestnaných v dvoch odborových organizáciách schopných okamžitej nátlakovej akcie, zachráni devalvácia, je pomerne naivná. Generálny štrajk môže v priebehu dní vynulovať „pozitíva“ z prepadu reálnych miezd vyvolaného devalváciou novej meny. Radikálna devalvácia novej drachmy pošle pomerne jasnú správu ostatným obyvateľom zadlžených „PIIGS“ krajín, čo sa môže stať s ich úsporami, ak ich okamžite nepresunú do bezpečnejších vôd. Následný beh na banky v periférnych krajinách môže viesť k zavedeniu obmedzení na pohyb kapitálu (tak ako na Slovensku po rozdelení československej koruny). To by de facto znamenalo rozpad eura a vznik lokálnych mien.
.neue Deutsche Mark
Elegantnejším rozpadom a o niečo pravdepodobnejším scenárom je, že eurozónu opustí Nemecko spolu s Holandskom, prípadne inými silnými krajinami. Takéto odtrhnutie by bolo technicky zvládnuteľné. Nehrozilo by totiž masívne znehodnotenie novej meny, a preto ani beh na domáce banky. Výsledkom by bola silná „Nová marka“ a zdecimované „Staré euro“. Zostávajúcim krajinám eurozóny by totiž už nič nestálo v ceste vyriešiť svoje dlhové problémy totálnym zneužitím ECB a masívnou infláciou. Či k tomu dôjde, závisí predovšetkým od Nemecka. Samozrejme, bolo by to extrémne nákladné aj pre túto krajinu, keďže by došlo k radikálnemu znehodnoteniu pohľadávok, ktoré má Nemecko voči ostatným krajinám eurozóny. No na lacný špás to nevyzerá ani dnes, keď má Nemecko zachraňovať problematické krajiny, v ktorých žije až 40 percent obyvateľstva Únie.
.euro za každú cenu
Napriek tomu, že väčšina Nemcov bola pred 13 rokmi proti zavedeniu eura a väčšina bola aj proti rozširovaniu eurovalu, je stále nepravdepodobné, že by Nemci odmietli ambiciózny politický projekt. Politickí predstavitelia Nemecka sa aj vzhľadom na historické súvislosti stále cítia zodpovední za európsku integráciu a ako jedinú alternatívu k ďalšej centralizácii uvádzajú vojnu. A tu sa dostávame k najpravdepodobnejšiemu scenáru. Euro túto krízu prežije. Nie vďaka novo dohodnutej forme fiškálnej únie (tzv. Stabilitätsunion). Jej finálne spustenie však nebude trvať mesiace, ale skôr roky. Preto ani pravidlá vynoveného Paktu stability a trestu dnešnú krízu neriešia. Ani vďaka groteske s názvom euroval, ktorý už pred stratou svojho AAA ratingu nevedel predať dlhodobejšie dlhopisy za pár miliárd eur. Euro „zachráni“ ECB, ktorá bola, je a aj bude najdôležitejším hráčom v kríze. ECB sa bude neskôr snažiť prehodiť záchranárske práce na stálu formu eurovalu – ESM. Bez ohľadu na to, či sa jej to podarí, už dnes vieme, že euro k vode nepustí. Mena bude na najbližšie obdobie zachránená, no zaplatíme za to stratou kúpnej sily našich peňazí a naviazaním sa do fiškálnej, dlhovej únie, na ktorú nie je obyvateľstvo pripravené. Ale to sa už dostávame k špekuláciám o tej ďalšej kríze, ktorú už euro prežiť nemusí...
Autor je ekonomický analytik, pracuje v INESS.
Hovorí sa, že dobrý ekonóm vie, že toho veľa nevie. A najmä nie o budúcnosti. Spoločnosť totiž nie je predikovateľný mechanický stroj, ale skôr poriadne komplikovaný živý organizmus s množstvom spätných väzieb. Čo sa stane, ak narazíte rukou silou 100 newtonov do 10-kilovej gule, sa dá pomerne úspešne modelovať. No ak tá istá ruka pristane rovnakou silou na líci náhodného účastníka večernej zábavy v Terchovej, spoľahlivo predpovedať výsledok nie je možné. Nasledujúce scenáre preto treba brať s rezervou. Poďme od tých najmenej pravdepodobných.
.bol to len zlý sen....
Ekonomika začne rýchlo rásť, na trhy sa vráti dôvera, svorku špekulantov európsky regulátor vďaka novej dani z finančných transakcií a zákazom predajov na krátko skrotí a zavrie do zoo. Kolektívne zabudneme, že veľká časť bankového sektora je nesolventná a od radosti začneme nakupovať talianske dlhopisy a spotrebné statky na dlh (najmä európskej výroby). Štáty sa vrátia na súkromné trhy, kde sa budú opäť bez problémov refinancovať, až kým z dlhov nevyrastú. V takéto riešenie dúfali predstavitelia Únie posledné dva roky. Daj pôžičku, zavri oči a modli sa.
.grécke domino
O niečo pravdepodobnejší je katastrofický scenár. Neriadený bankrot Grécka s následným vystúpením krajiny minimálne z menovej únie. Niežeby sa to Grékom malo odporúčať. Predstava, že grécku ekonomiku, kde je väčšina zamestnaných v dvoch odborových organizáciách schopných okamžitej nátlakovej akcie, zachráni devalvácia, je pomerne naivná. Generálny štrajk môže v priebehu dní vynulovať „pozitíva“ z prepadu reálnych miezd vyvolaného devalváciou novej meny. Radikálna devalvácia novej drachmy pošle pomerne jasnú správu ostatným obyvateľom zadlžených „PIIGS“ krajín, čo sa môže stať s ich úsporami, ak ich okamžite nepresunú do bezpečnejších vôd. Následný beh na banky v periférnych krajinách môže viesť k zavedeniu obmedzení na pohyb kapitálu (tak ako na Slovensku po rozdelení československej koruny). To by de facto znamenalo rozpad eura a vznik lokálnych mien.
.neue Deutsche Mark
Elegantnejším rozpadom a o niečo pravdepodobnejším scenárom je, že eurozónu opustí Nemecko spolu s Holandskom, prípadne inými silnými krajinami. Takéto odtrhnutie by bolo technicky zvládnuteľné. Nehrozilo by totiž masívne znehodnotenie novej meny, a preto ani beh na domáce banky. Výsledkom by bola silná „Nová marka“ a zdecimované „Staré euro“. Zostávajúcim krajinám eurozóny by totiž už nič nestálo v ceste vyriešiť svoje dlhové problémy totálnym zneužitím ECB a masívnou infláciou. Či k tomu dôjde, závisí predovšetkým od Nemecka. Samozrejme, bolo by to extrémne nákladné aj pre túto krajinu, keďže by došlo k radikálnemu znehodnoteniu pohľadávok, ktoré má Nemecko voči ostatným krajinám eurozóny. No na lacný špás to nevyzerá ani dnes, keď má Nemecko zachraňovať problematické krajiny, v ktorých žije až 40 percent obyvateľstva Únie.
.euro za každú cenu
Napriek tomu, že väčšina Nemcov bola pred 13 rokmi proti zavedeniu eura a väčšina bola aj proti rozširovaniu eurovalu, je stále nepravdepodobné, že by Nemci odmietli ambiciózny politický projekt. Politickí predstavitelia Nemecka sa aj vzhľadom na historické súvislosti stále cítia zodpovední za európsku integráciu a ako jedinú alternatívu k ďalšej centralizácii uvádzajú vojnu. A tu sa dostávame k najpravdepodobnejšiemu scenáru. Euro túto krízu prežije. Nie vďaka novo dohodnutej forme fiškálnej únie (tzv. Stabilitätsunion). Jej finálne spustenie však nebude trvať mesiace, ale skôr roky. Preto ani pravidlá vynoveného Paktu stability a trestu dnešnú krízu neriešia. Ani vďaka groteske s názvom euroval, ktorý už pred stratou svojho AAA ratingu nevedel predať dlhodobejšie dlhopisy za pár miliárd eur. Euro „zachráni“ ECB, ktorá bola, je a aj bude najdôležitejším hráčom v kríze. ECB sa bude neskôr snažiť prehodiť záchranárske práce na stálu formu eurovalu – ESM. Bez ohľadu na to, či sa jej to podarí, už dnes vieme, že euro k vode nepustí. Mena bude na najbližšie obdobie zachránená, no zaplatíme za to stratou kúpnej sily našich peňazí a naviazaním sa do fiškálnej, dlhovej únie, na ktorú nie je obyvateľstvo pripravené. Ale to sa už dostávame k špekuláciám o tej ďalšej kríze, ktorú už euro prežiť nemusí...
Autor je ekonomický analytik, pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.