Správy o opakovanom zvyšovaní ratingu Slovenska v uplynulom desaťročí sa zvykli vykladať ako potvrdenie správnosti politiky, ktorú krajine i ekonomike ordinoval Ivan Mikloš. Naproti tomu, zníženie známky z „A+“ na „A“ medzi politickými stranami ihneď spustilo spor o interpretáciu. Predstavitelia SaS hovoria o logickom a predvídateľnom dôsledku zlých rozhodnutí na domácej i európskej úrovni. Krajiny eurozóny vraj doplatili na zlé hospodárenie a rozširovanie eurovalu. Minister financií sa však bráni. Za znížením ratingu podľa Mikloša nie je navyšovanie eurovalu, ale neuskutočnené reformy, ktoré predbežne zmaril pád vlády a politická nestabilita. Ekonomickí analytici vidia situáciu komplexnejšie.
.neistota, dlh a deficit
„Predstavte si futbalové družstvo, ktoré spadne z prvého na druhé miesto, ale stále je bezpečne ukotvené v prvej lige. Potom také, ktoré osciluje niekde v strede ligovej tabuľky. A napokon družstvo, ktorému reálne hrozí zosuv do druhej ligy.“ Hovorí pre .týždeň hlavný analytik Volksbank Slovensko, Vladimír Vaňo. Podľa neho tým prvým mužstvom je Francúzsko alebo Rakúsko. Obe krajiny prišli o tri áčka, no ich rating je stále veľmi vysoký a riziko cenných papierov nízke. Tým druhým družstvom je Slovensko. Naše „A“ je stále bezpečnou investíciou, hoci náchylnou na negatívne ekonomické vplyvy. Tým tretím družstvom sú krajiny ako Portugalsko, ktoré dlhová nákaza ohrozuje bezprostredne.
Vaňo upozorňuje, že 5. decembra agentúra S&P oznámila prehodnocovanie ratingov všetkých členov eurozóny. Dôvodov bolo niekoľko. Európski lídri sa vlani dohodli, že banky musia zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť. Ratingová agentúra mala obavy z vplyvu tohto opatrenia na dostupnosť úverov pre firmy v eurozóne a tým pádom aj z dopadov na reálnu ekonomiku. Ďalším dôvodom prehodnocovania známok boli stále vysoké rizikové prirážky, s ktorými súvisia veľké náklady na obsluhu verejných dlhov. Ale aj obavy z väčšieho hospodárskeho oslabenia v eurozóne, ktoré by ďalej skomplikovalo konsolidáciu verejných financií. Problémom je tiež hrozba dvojitého oslabenia domáceho dopytu. Na jednej strane šetria vlády, ktoré sú príliš zadlžené, na druhej strane svoje výdavky redukujú aj domácnosti. Viac úspor znamená nižší sklon k spotrebe. No a napokon je tu váhavý postup politických lídrov eurozóny v ich snahách stabilizovať trh s dlhopismi a posilniť dôveru investorov.
Zmenu ratingu by Vaňo nenazýval trestom: „Je dôležitý, ale kredibilita krajiny na ňom nestojí ani nepadá.“ Dokazuje to aj minulý pondelok, keď sa konala aukcia jednoročných štátnych pokladničných poukážok a dopyt po slovenských cenných papieroch trojnásobne prevyšoval ponuku. Navyše, ratingové agentúry sú tri, a nie vždy sa vo všetkom zhodnú. Často len vyjadria to, čo o kredibilite krajiny už finančné trhy vedia. Riziková prirážka Slovenska sa v závere vlaňajška zvyšovala a blížila sa poľskej. Pričom náš severný sused mal o dva stupne horší rating. Ratingová známka teda len zreálnila už existujúce vnímanie kredibility Slovenska investormi. A dôvody? Predvolebná neistota, nárast verejného dlhu a zahmlievanie vyhliadok na znižovanie rozpočtového deficitu. Pokiaľ ide o budúcnosť, S&P ponechala Slovensku stabilný výhľad. Ak teda nedôjde k mimoriadnym udalostiam, ďalšie prehodnocovanie ratingu by malo priniesť buď zlepšenie výhľadu, alebo zhoršenie výhľadu, no nie zhoršenie známky.
.askočí ECB?
Na stratu troch áčok v prípade Francúzska a Rakúska nadviazalo zníženie ratingu pre dočasný euroval o jeden stupeň, z „AAA“ na „AA+“. Objavujú sa úvahy, že zvyšné trojáčkové krajiny možno budú nútené opäť zvýšiť garancie v ňom, aby sa dosiahla stratená úverová kapacita. To je však náročné presadiť politicky. Fínska ministerka financií už minulý týždeň odmietla zvyšovať záruky svojej krajiny. Z Nemecka zase zaznievajú hlasy, aby euroval podopreli štáty, ktorým sa ratingy znížili, čo by zahŕňalo aj Slovensko. Ivan Mikloš vyhlásil, že rozhodnutie o znížení ratingov bude stimulom pre čo najrýchlejšie spustenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda trvalého eurovalu. Fungovať by mal začať od 1. júla tohto roku. Ideálne by podľa ministra financií bolo, keby sme navyšovať garancie nemuseli, no nikto zatiaľ nechce predbiehať udalosti na finančných trhoch.
Prirovnanie Vladimíra Vaňa s futbalovými družstvami sa podľa neho dá aplikovať aj na zníženie ratingu eurovalu: „Od ratingu „A“ vyššie je pravdepodobnosť bankrotu veľmi nízka.“ Rád by počkal na ďalšiu aukciu dlhopisov eurovalu: „Tam sa ukáže, čo zmena ratingu urobí s dôverou investorov.“ Emisia šesťmesačných pokladničných poukážok, ktorá sa udiala už po znížení známky, zatiaľ potvrdila záujem investorov o cenné papiere eurovalu.
Iný názor na znižovanie ratingov má analytik INESS, Juraj Karpiš: „Dlho sa hovorilo, že spoločná európska mena nám zlepšuje rating a znižuje náklady na refinancovanie. V súčasnosti je to skôr naopak.“ Slovensko má pre euro záväzky presahujúce desať percent HDP, čo bude mať vplyv aj na schopnosť krajiny splácať svoje dlhy v budúcnosti. Namiesto tortúry s navyšovaním záruk v dočasnom eurovale sa už tých pár mesiacov počká na spustenie trvalého eurovalu a pokiaľ bude treba, zaskočí Európska centrálna banka. „Euroval mi príde ako jedno nepodarené cvičenie od začiatku do konca.“ Uzatvára Karpiš.
.americké sprisahanie?
Za zvláštnu zmienku stojí prípad Rakúska. Náš juhozápadný sused pri strate najvyššej ratingovej známky doplatil na zadlženie, ktoré tvorí približne 80 rakúskeho HDP a na jeho málo ambiciózne znižovanie. Dôležitú rolu hrá aj angažovanie sa rakúskych bánk v krajinách Strednej a Východnej Európy. Analytici majú pochybnosti, či ich nebude musieť zachraňovať vláda vo Viedni, ak by napríklad zbankrotovalo Maďarsko. A potom je tu ešte problémové Taliansko, s ktorým je alpská krajina hospodársky silno previazaná.
Do konca januára by na znižovanie ratingov krajín eurozóny o jeden až dva stupne mala pristúpiť aj najmenšia z trojice agentúr, Fitch. V decembri označila za najpravdepodobnejších kandidátov Írsko, Španielsko, Taliansko, Belgicko, Cyprus a Slovinsko. Nepríjemné je to najmä pre „chorého muža Apeninského polostrova“, ktorý zápasí s dlhovým bremenom na úrovni 120 percent HDP. Navyše Talianom vinou prísnych škrtov Montiho vlády hrozí recesia.
Väčšiu búrku ako na finančných trhoch vyvolalo zníženie ratingov v politike. Slovenská mediálna prestrelka medzi Ivanom Miklošom a Richardom Sulíkom je maličkosť oproti niektorým ohlasom zo Západnej Európy. Politici ako eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Ollli Rehn sú podráždení načasovaním, keďže eurozóna sa konečne rozhýbala na napĺňanie vlastných predsavzatí v boji proti dlhovej kríze. Francúzsky intelektuál Bernard-Henri Lévy píše, že „je kriminálne a detinské ako politika a médiá papagájujú úsudok ratingových agentúr“. Nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle zase navrhuje vytvorenie európskej ratingovej agentúry. Poslanec Európskeho parlamentu za nemeckú CDU, Elmar Brok, sa v rozhovore pre denník Die Welt dokonca vyjadril, že ratingové agentúry z Ameriky vyhlásili Európe vojnu. Finančný svet na druhej strane Atlantiku má vraj záujem na „rozstrieľaní eurozóny“. Lenže Brok zabúda nato, že minulý rok v auguste práve agentúra Standard&Poor’s znížila rating aj Spojeným štátom. Analytikom vtedy nejeden ich krajan vyčítal, že sú málo vlasteneckí a protiamerickí, kým Európania rozhodnutie vítali. Mimochodom, ani v tomto prípade sa nič fatálne nestalo. Americké dlhopisy sa stále obchodujú pri veľmi nízkych úrokoch.
Ratingové agentúry to majú ťažké. Na jednej strane sa im vyčíta, že pri niektorých hodnoteniach boli v minulosti príliš optimistické a pomaly reagovali na ekonomické dianie – čo je aj pravda. Teraz znižujú hodnotenia jedného štátu za druhým a opäť je zle. Akoby teplomer mohol za teplotu chorého. Výsadný kartel troch „všemocných“ ratingových agentúr vytvorili politici. Dnes sa im nepáči obraz vo vlastnom zrkadle. Ak chcú menej rozmazanú podobizeň, nech ratingový biznis otvoria väčšej konkurencii. No investorov na finančnom trhu politici premaľovávaním reality naružovo aj tak oklamú vždy len na chvíľu.
.neistota, dlh a deficit
„Predstavte si futbalové družstvo, ktoré spadne z prvého na druhé miesto, ale stále je bezpečne ukotvené v prvej lige. Potom také, ktoré osciluje niekde v strede ligovej tabuľky. A napokon družstvo, ktorému reálne hrozí zosuv do druhej ligy.“ Hovorí pre .týždeň hlavný analytik Volksbank Slovensko, Vladimír Vaňo. Podľa neho tým prvým mužstvom je Francúzsko alebo Rakúsko. Obe krajiny prišli o tri áčka, no ich rating je stále veľmi vysoký a riziko cenných papierov nízke. Tým druhým družstvom je Slovensko. Naše „A“ je stále bezpečnou investíciou, hoci náchylnou na negatívne ekonomické vplyvy. Tým tretím družstvom sú krajiny ako Portugalsko, ktoré dlhová nákaza ohrozuje bezprostredne.
Vaňo upozorňuje, že 5. decembra agentúra S&P oznámila prehodnocovanie ratingov všetkých členov eurozóny. Dôvodov bolo niekoľko. Európski lídri sa vlani dohodli, že banky musia zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť. Ratingová agentúra mala obavy z vplyvu tohto opatrenia na dostupnosť úverov pre firmy v eurozóne a tým pádom aj z dopadov na reálnu ekonomiku. Ďalším dôvodom prehodnocovania známok boli stále vysoké rizikové prirážky, s ktorými súvisia veľké náklady na obsluhu verejných dlhov. Ale aj obavy z väčšieho hospodárskeho oslabenia v eurozóne, ktoré by ďalej skomplikovalo konsolidáciu verejných financií. Problémom je tiež hrozba dvojitého oslabenia domáceho dopytu. Na jednej strane šetria vlády, ktoré sú príliš zadlžené, na druhej strane svoje výdavky redukujú aj domácnosti. Viac úspor znamená nižší sklon k spotrebe. No a napokon je tu váhavý postup politických lídrov eurozóny v ich snahách stabilizovať trh s dlhopismi a posilniť dôveru investorov.
Zmenu ratingu by Vaňo nenazýval trestom: „Je dôležitý, ale kredibilita krajiny na ňom nestojí ani nepadá.“ Dokazuje to aj minulý pondelok, keď sa konala aukcia jednoročných štátnych pokladničných poukážok a dopyt po slovenských cenných papieroch trojnásobne prevyšoval ponuku. Navyše, ratingové agentúry sú tri, a nie vždy sa vo všetkom zhodnú. Často len vyjadria to, čo o kredibilite krajiny už finančné trhy vedia. Riziková prirážka Slovenska sa v závere vlaňajška zvyšovala a blížila sa poľskej. Pričom náš severný sused mal o dva stupne horší rating. Ratingová známka teda len zreálnila už existujúce vnímanie kredibility Slovenska investormi. A dôvody? Predvolebná neistota, nárast verejného dlhu a zahmlievanie vyhliadok na znižovanie rozpočtového deficitu. Pokiaľ ide o budúcnosť, S&P ponechala Slovensku stabilný výhľad. Ak teda nedôjde k mimoriadnym udalostiam, ďalšie prehodnocovanie ratingu by malo priniesť buď zlepšenie výhľadu, alebo zhoršenie výhľadu, no nie zhoršenie známky.
.askočí ECB?
Na stratu troch áčok v prípade Francúzska a Rakúska nadviazalo zníženie ratingu pre dočasný euroval o jeden stupeň, z „AAA“ na „AA+“. Objavujú sa úvahy, že zvyšné trojáčkové krajiny možno budú nútené opäť zvýšiť garancie v ňom, aby sa dosiahla stratená úverová kapacita. To je však náročné presadiť politicky. Fínska ministerka financií už minulý týždeň odmietla zvyšovať záruky svojej krajiny. Z Nemecka zase zaznievajú hlasy, aby euroval podopreli štáty, ktorým sa ratingy znížili, čo by zahŕňalo aj Slovensko. Ivan Mikloš vyhlásil, že rozhodnutie o znížení ratingov bude stimulom pre čo najrýchlejšie spustenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda trvalého eurovalu. Fungovať by mal začať od 1. júla tohto roku. Ideálne by podľa ministra financií bolo, keby sme navyšovať garancie nemuseli, no nikto zatiaľ nechce predbiehať udalosti na finančných trhoch.
Prirovnanie Vladimíra Vaňa s futbalovými družstvami sa podľa neho dá aplikovať aj na zníženie ratingu eurovalu: „Od ratingu „A“ vyššie je pravdepodobnosť bankrotu veľmi nízka.“ Rád by počkal na ďalšiu aukciu dlhopisov eurovalu: „Tam sa ukáže, čo zmena ratingu urobí s dôverou investorov.“ Emisia šesťmesačných pokladničných poukážok, ktorá sa udiala už po znížení známky, zatiaľ potvrdila záujem investorov o cenné papiere eurovalu.
Iný názor na znižovanie ratingov má analytik INESS, Juraj Karpiš: „Dlho sa hovorilo, že spoločná európska mena nám zlepšuje rating a znižuje náklady na refinancovanie. V súčasnosti je to skôr naopak.“ Slovensko má pre euro záväzky presahujúce desať percent HDP, čo bude mať vplyv aj na schopnosť krajiny splácať svoje dlhy v budúcnosti. Namiesto tortúry s navyšovaním záruk v dočasnom eurovale sa už tých pár mesiacov počká na spustenie trvalého eurovalu a pokiaľ bude treba, zaskočí Európska centrálna banka. „Euroval mi príde ako jedno nepodarené cvičenie od začiatku do konca.“ Uzatvára Karpiš.
.americké sprisahanie?
Za zvláštnu zmienku stojí prípad Rakúska. Náš juhozápadný sused pri strate najvyššej ratingovej známky doplatil na zadlženie, ktoré tvorí približne 80 rakúskeho HDP a na jeho málo ambiciózne znižovanie. Dôležitú rolu hrá aj angažovanie sa rakúskych bánk v krajinách Strednej a Východnej Európy. Analytici majú pochybnosti, či ich nebude musieť zachraňovať vláda vo Viedni, ak by napríklad zbankrotovalo Maďarsko. A potom je tu ešte problémové Taliansko, s ktorým je alpská krajina hospodársky silno previazaná.
Do konca januára by na znižovanie ratingov krajín eurozóny o jeden až dva stupne mala pristúpiť aj najmenšia z trojice agentúr, Fitch. V decembri označila za najpravdepodobnejších kandidátov Írsko, Španielsko, Taliansko, Belgicko, Cyprus a Slovinsko. Nepríjemné je to najmä pre „chorého muža Apeninského polostrova“, ktorý zápasí s dlhovým bremenom na úrovni 120 percent HDP. Navyše Talianom vinou prísnych škrtov Montiho vlády hrozí recesia.
Väčšiu búrku ako na finančných trhoch vyvolalo zníženie ratingov v politike. Slovenská mediálna prestrelka medzi Ivanom Miklošom a Richardom Sulíkom je maličkosť oproti niektorým ohlasom zo Západnej Európy. Politici ako eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Ollli Rehn sú podráždení načasovaním, keďže eurozóna sa konečne rozhýbala na napĺňanie vlastných predsavzatí v boji proti dlhovej kríze. Francúzsky intelektuál Bernard-Henri Lévy píše, že „je kriminálne a detinské ako politika a médiá papagájujú úsudok ratingových agentúr“. Nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle zase navrhuje vytvorenie európskej ratingovej agentúry. Poslanec Európskeho parlamentu za nemeckú CDU, Elmar Brok, sa v rozhovore pre denník Die Welt dokonca vyjadril, že ratingové agentúry z Ameriky vyhlásili Európe vojnu. Finančný svet na druhej strane Atlantiku má vraj záujem na „rozstrieľaní eurozóny“. Lenže Brok zabúda nato, že minulý rok v auguste práve agentúra Standard&Poor’s znížila rating aj Spojeným štátom. Analytikom vtedy nejeden ich krajan vyčítal, že sú málo vlasteneckí a protiamerickí, kým Európania rozhodnutie vítali. Mimochodom, ani v tomto prípade sa nič fatálne nestalo. Americké dlhopisy sa stále obchodujú pri veľmi nízkych úrokoch.
Ratingové agentúry to majú ťažké. Na jednej strane sa im vyčíta, že pri niektorých hodnoteniach boli v minulosti príliš optimistické a pomaly reagovali na ekonomické dianie – čo je aj pravda. Teraz znižujú hodnotenia jedného štátu za druhým a opäť je zle. Akoby teplomer mohol za teplotu chorého. Výsadný kartel troch „všemocných“ ratingových agentúr vytvorili politici. Dnes sa im nepáči obraz vo vlastnom zrkadle. Ak chcú menej rozmazanú podobizeň, nech ratingový biznis otvoria väčšej konkurencii. No investorov na finančnom trhu politici premaľovávaním reality naružovo aj tak oklamú vždy len na chvíľu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.