V prípade úverového ratingu ide o hodnotenie schopnosti dlžníka (či už sú ním štáty, alebo súkromné spoločnosti) splácať svoje záväzky. Vydávajú ho ratingové agentúry, ktoré sa analýzou a známkovaním úverovej schopnosti vlád, či firiem a tiež bezpečnosti cenných papierov živia. Vo svete existuje asi 150 ratingových agentúr, no väčšina sa špecializuje iba na určitý región alebo odvetvie. Tri najväčšie sa však delia o vyše deväť desatín trhu s firemnou históriou, ktorá siaha ešte do začiatkov 20. storočia. Priekopníkom ratingoviek bol Američan John Moody, ktorý začal zverejňovať hodnotenia cenných papierov, prostredníctvom ktorých sa vtedy financoval rozvoj železníc. Investori túžili po kvalitných informáciách, ktoré ratingové agentúry mali dodať. Avšak ich dnešná moc nevyplýva len z kvality hodnotení, ale aj z legislatívnych výsad a váhy, ktoré ich hodnoteniam priznávajú verejné regulačné autority. Tie totiž v určitých prípadoch umožňujú finančným inštitúciám nakupovať len cenné papiere, ktoré sú posvätené veľkou trojkou.
Ratingová známka je pre štáty dôležitá, pretože ovplyvňuje ich schopnosť lacno si požičiavať peniaze na finančných trhoch. Z týchto peňazí financujú vlády svoje rozpočtové deficity. Ak sa im zníži rating, investorovi to signalizuje možnosť, že dlhopis nemusí byť včas alebo v plnej výške splatený. Štáty im potom musia platiť vyššie úroky. Je však predmetom debát, do akej miery ratingové agentúry úvahy investorov formujú a do akej miery v skutočnosti len vyhodnocujú situáciu, ktorá už na trhu existuje, a teda akurát „bežia za stádom“. Hodnotiace kritériá tých najväčších troch sa vzájomne mierne líšia. Odvíjajú sa však od hospodárskych ukazovateľov (ako vývoj HDP, deficitu, výšky zadlženia či inflácie) a tiež od politických vyhliadok.
Ratingová známka sa vyjadruje prostredníctvom prvých štyroch písmen abecedy. Najvyššiu kvalitu vyjadrujú tri áčka (AAA), ktoré znamenajú takmer nulové riziko a vynikajúcu schopnosť plnenia finančných záväzkov. S klesajúcim počtom béčok a céčok sa už hodnotený subjekt prepadáva čoraz hlbšie do špekulatívneho pásma. Pravdepodobnosť bankrotu a nesplatenia záväzkov sa tak zvyšuje. Rizikové podradné dlhopisy s vysokým úrokom sa v angličtine nazývajú „junk bonds“ („junk“, po anglicky „odpad“). Tento status sa týka napríklad cenných papierov Maďarska alebo Grécka.
Ratingová známka je pre štáty dôležitá, pretože ovplyvňuje ich schopnosť lacno si požičiavať peniaze na finančných trhoch. Z týchto peňazí financujú vlády svoje rozpočtové deficity. Ak sa im zníži rating, investorovi to signalizuje možnosť, že dlhopis nemusí byť včas alebo v plnej výške splatený. Štáty im potom musia platiť vyššie úroky. Je však predmetom debát, do akej miery ratingové agentúry úvahy investorov formujú a do akej miery v skutočnosti len vyhodnocujú situáciu, ktorá už na trhu existuje, a teda akurát „bežia za stádom“. Hodnotiace kritériá tých najväčších troch sa vzájomne mierne líšia. Odvíjajú sa však od hospodárskych ukazovateľov (ako vývoj HDP, deficitu, výšky zadlženia či inflácie) a tiež od politických vyhliadok.
Ratingová známka sa vyjadruje prostredníctvom prvých štyroch písmen abecedy. Najvyššiu kvalitu vyjadrujú tri áčka (AAA), ktoré znamenajú takmer nulové riziko a vynikajúcu schopnosť plnenia finančných záväzkov. S klesajúcim počtom béčok a céčok sa už hodnotený subjekt prepadáva čoraz hlbšie do špekulatívneho pásma. Pravdepodobnosť bankrotu a nesplatenia záväzkov sa tak zvyšuje. Rizikové podradné dlhopisy s vysokým úrokom sa v angličtine nazývajú „junk bonds“ („junk“, po anglicky „odpad“). Tento status sa týka napríklad cenných papierov Maďarska alebo Grécka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.