To by bol -- oproti doteraz najnižšej účasti v parlamentných voľbách v roku 2006 (54,7 percenta) -- pokles o takmer 10 percentuálnych bodov. Na tomto mieste však treba povedať, že k rozhodujúcemu nárastu ochoty občanov zúčastniť sa na voľbách, dochádza až posledný mesiac pred nimi.
.Dôchodcovia áno, mladí nie
Vyššiu mieru ochoty prísť voliť dnes deklarujú občania vo veku nad 45 rokov (s vekom rozhodnutosť rastie), ďalej sú to respondenti s vysokoškolským vzdelaním (so stupňom dosiahnutého vzdelania rozhodnutosť rastie), tvoriví odborní pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby a dôchodcovia. Naopak výrazne nižšiu mieru ochoty prísť k volebným urnám registrujeme predovšetkým u mladých ľudí vo veku 18-24 rokov, špecificky potom medzi prvovoličmi (vôbec najnižší záujem v porovnaní s ostatnými sociálno-demografickými skupinami voličov), nekvalifikovanými pracovníkmi, nezamestnanými, študentmi, ale o čosi nižší je aj záujem medzi respondentmi maďarskej národnosti a ľuďmi vo veku 25-34 rokov. Dokonca ani internetová populácia, na ktorú sa viaceré strany spoliehajú, nevyzerá zatiaľ veľmi ružovo.
.prídu voliť?
Zaujímavé je aj porovnanie s minulými voľbami. Iba 10 percent ľudí, ktorí boli voliť v roku 2010, deklaruje, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou na marcových voľbách nezúčastnia. Ďalších 60 percent je rozhodnutých, že k voľbám opätovne príde. Zostávajúca približne tretina voličov z roku 2010 zatiaľ váha -- nimi deklarovaná pravdepodobnosť účasti vo voľbách sa pohybuje v intervale 50-70 percent, čo naznačuje, že možno aspoň čas z nich nakoniec voliť príde.
A aká je situácia medzi nevoličmi z roku 2010? Dalo by sa povedať, že zrkadlovo obrátená. Pre väčšinu z nich zostane nevolenie definičnou charakteristikou ich volebného správania aj v roku 2012. Viac ako dve tretiny nevoličov nechcú ísť voliť ani v nadchádzajúcich voľbách a len necelá desatina deklaruje, že tentoraz príde. Relatívne najväčšie percento z nich plánuje dať hlas Smeru, ale súčet hlasov pre stredopravé strany medzi týmito voličmi prevyšuje zisky Smeru. Ostatní nevoliči z roku 2010 s účasťou váhajú a väčšina z nich nakoniec voliť nepôjde.
.problém SaS aj Obyčajných
Ak zoberieme do úvahy len hlasy tých potenciálnych voličov, ktorí sú si už dnes istí svojou účasťou vo voľbách, tak do parlamentu by sa dostali len štyri strany: Smer, SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd. Ak pripočítame hlasy aj tých voličov, ktorí so svojou účasťou momentálne ešte váhajú, tak 5-percentnú hranicu prekoná aj SaS, čo nie je prekvapivé, keďže práve v elektoráte tejto strany nájdeme najviac váhajúcich. Fakt, že v predchádzajúcej vete nespomínam Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, súvisí s ešte väčším problémom, než má strana SaS. Takmer tretina ich súčasných sympatizantov uvádza, že sa na voľbách zúčastní s pravdepodobnsťou nižšou ako 50 percent. Obyčajní ľudia tak stoja pred výzvou presvedčiť svojich sympatizantov, aby im prišli vyjadriť podporu aj do volebných miestností, a nielen vo výskumoch verejnej mienky. Len pre poriadok: SNS lavíruje na hranici zvoliteľnosti, na čo už dlhodobo poukazujú výskumy, v ktorých je buď tesne nad alebo tesne pod hranicou 5 percent.
Nižšia volebná účasť jednoznačne prospieva Smeru, pretože nielenže rastie pravdepodobnosť, že sa do parlamentu dostane menší počet strán, čo bude znamenať významný prepad platných hlasov a následné prerozdelenie mandátov, ale rastie aj relatívny percentuálny výsledok pre Smer.
Neprekvapuje, že váhajúci voliči sú predovšetkým voliči stredopravých strán. Nižšia ochota zúčastniť sa na marcových voľbách je daná najmä nenaplnením očakávaní v oblasti transparentnosti verejnej politiky -- jeden z kľúčových faktorov diferenciácie politických strán vo voľbách v roku 2010. Opätovná dôvera týchto voličov sa bude získavať veľmi ťažko. Prekážkou je predovšetkým „opica“, z ktorej by sa mali viacerí stredopraví politici čo najskôr vyspať.
Autor pracuje ako sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS.
.Dôchodcovia áno, mladí nie
Vyššiu mieru ochoty prísť voliť dnes deklarujú občania vo veku nad 45 rokov (s vekom rozhodnutosť rastie), ďalej sú to respondenti s vysokoškolským vzdelaním (so stupňom dosiahnutého vzdelania rozhodnutosť rastie), tvoriví odborní pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby a dôchodcovia. Naopak výrazne nižšiu mieru ochoty prísť k volebným urnám registrujeme predovšetkým u mladých ľudí vo veku 18-24 rokov, špecificky potom medzi prvovoličmi (vôbec najnižší záujem v porovnaní s ostatnými sociálno-demografickými skupinami voličov), nekvalifikovanými pracovníkmi, nezamestnanými, študentmi, ale o čosi nižší je aj záujem medzi respondentmi maďarskej národnosti a ľuďmi vo veku 25-34 rokov. Dokonca ani internetová populácia, na ktorú sa viaceré strany spoliehajú, nevyzerá zatiaľ veľmi ružovo.
.prídu voliť?
Zaujímavé je aj porovnanie s minulými voľbami. Iba 10 percent ľudí, ktorí boli voliť v roku 2010, deklaruje, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou na marcových voľbách nezúčastnia. Ďalších 60 percent je rozhodnutých, že k voľbám opätovne príde. Zostávajúca približne tretina voličov z roku 2010 zatiaľ váha -- nimi deklarovaná pravdepodobnosť účasti vo voľbách sa pohybuje v intervale 50-70 percent, čo naznačuje, že možno aspoň čas z nich nakoniec voliť príde.
A aká je situácia medzi nevoličmi z roku 2010? Dalo by sa povedať, že zrkadlovo obrátená. Pre väčšinu z nich zostane nevolenie definičnou charakteristikou ich volebného správania aj v roku 2012. Viac ako dve tretiny nevoličov nechcú ísť voliť ani v nadchádzajúcich voľbách a len necelá desatina deklaruje, že tentoraz príde. Relatívne najväčšie percento z nich plánuje dať hlas Smeru, ale súčet hlasov pre stredopravé strany medzi týmito voličmi prevyšuje zisky Smeru. Ostatní nevoliči z roku 2010 s účasťou váhajú a väčšina z nich nakoniec voliť nepôjde.
.problém SaS aj Obyčajných
Ak zoberieme do úvahy len hlasy tých potenciálnych voličov, ktorí sú si už dnes istí svojou účasťou vo voľbách, tak do parlamentu by sa dostali len štyri strany: Smer, SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd. Ak pripočítame hlasy aj tých voličov, ktorí so svojou účasťou momentálne ešte váhajú, tak 5-percentnú hranicu prekoná aj SaS, čo nie je prekvapivé, keďže práve v elektoráte tejto strany nájdeme najviac váhajúcich. Fakt, že v predchádzajúcej vete nespomínam Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, súvisí s ešte väčším problémom, než má strana SaS. Takmer tretina ich súčasných sympatizantov uvádza, že sa na voľbách zúčastní s pravdepodobnsťou nižšou ako 50 percent. Obyčajní ľudia tak stoja pred výzvou presvedčiť svojich sympatizantov, aby im prišli vyjadriť podporu aj do volebných miestností, a nielen vo výskumoch verejnej mienky. Len pre poriadok: SNS lavíruje na hranici zvoliteľnosti, na čo už dlhodobo poukazujú výskumy, v ktorých je buď tesne nad alebo tesne pod hranicou 5 percent.
Nižšia volebná účasť jednoznačne prospieva Smeru, pretože nielenže rastie pravdepodobnosť, že sa do parlamentu dostane menší počet strán, čo bude znamenať významný prepad platných hlasov a následné prerozdelenie mandátov, ale rastie aj relatívny percentuálny výsledok pre Smer.
Neprekvapuje, že váhajúci voliči sú predovšetkým voliči stredopravých strán. Nižšia ochota zúčastniť sa na marcových voľbách je daná najmä nenaplnením očakávaní v oblasti transparentnosti verejnej politiky -- jeden z kľúčových faktorov diferenciácie politických strán vo voľbách v roku 2010. Opätovná dôvera týchto voličov sa bude získavať veľmi ťažko. Prekážkou je predovšetkým „opica“, z ktorej by sa mali viacerí stredopraví politici čo najskôr vyspať.
Autor pracuje ako sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.