V roku 2010 tento muž poskytol svoje posledné interview britskej televízii a reportér Jon Snow sa vtedy zdvorilo zaujímal o jeho zdravie. Le Carré vyhlásil, že sa cíti veľmi dobre, akurát sa už vo svojom veku netúži zdržiavať spoločenskými povinnosťami, ktoré aj tak nikdy nemal rád. Plánuje totiž ešte dosť toho napísať.
.prezradil ho Kim Philby
Le Carrého knižné zápletky sú ako šikovne utkané komplikované vzory, ktoré čitateľa ohromia epickou šírkou. No stačí zatiahnuť za tú správnu nitku a záhada sa rozmotá, obnažia sa aj ľudské charaktery, ktoré ju vytvárajú. Le Carré píše napínavo, ale na rozdiel od prevažne akčnej literatúry sú jeho knihy o ľuďoch a ich motívoch, o informáciách a ich moci. Jeden z najzaujímavejších príbehov však nenapísal on. Ten príbeh sa volá Život Davida Cornwella. Tak znie totiž vlastné meno Johna le Carrého.
David Cornwell sa narodil v roku 1931 v anglickom prístavnom meste Poole z manželstva Richarda Cornwella a Olive Cornwellovej. Matka od rodiny odišla, keď mal David päť rokov a opäť sa s ňou stretol, až keď mal 21. Ani otec mu neposkytol stabilitu. Ronnie Cornwell venoval najviac energie svojim „šikovným“ plánom na zbohatnutie, medzi ktoré patril aj poisťovací podvod – a zaň sa otec mladého Davida dostal do väzenia. Rodina stále zažívala lepšie a horšie časy a zraniteľný David v nej nenašiel emocionálnu istotu.
Ako mladík študoval cudzie jazyky vo Švajčiarsku, v roku 1950 slúžil v britskej armáde. Mal pozíciu v divízii vojenskej informačnej služby a v Rakúsku vypočúval ľudí, ktorí utiekli z komunistického bloku. O dva roky sa začalo jeho štúdium v Oxforde. Tam zároveň pôsobil ako spolupracovník britskej tajnej služby MI5 : jeho úlohou bolo infiltrovať ultraľavicové organizácie a pátrať v ich radoch po agentoch Sovietov. Po skončení vysokej školy ešte dva roky učil v Eton College, v roku 1958 však naplno vstúpil do tajnej služby. Nejaký čas zostal na britskej pôde (a napísal svoj prvý román, ktorý vydal pod pseudonymom John le Carré. Neskôr ho prevelili na veľvyslanectvo do Bonnu. Zakrátko dostal post politického konzula v Hamburgu a pokračoval v písaní. Ako špión vydal tri knihy, najznámejšou z nich je The Spy Who Came in from the Cold, ktorý vyšiel v roku 1963. A potom sa sľubne rozbehnutá kariéra bojovníka studenej vojny skončila. Cornwellovu totožnosť vyzradil a jeho sieť agentov rozbil slávny zradca Kim Philby, ktorý pracoval v britských intelektuálnych kruhoch pre Sovietov. Cornwell si vtedy vybral odchod – a písanie. Na základe úspechu Špióna, ktorý sa vrátil z mrazu, mohol čakať, že sa mu bude dariť. Pseudonym John le Carré si, samozrejme, ponechal. A ponechal si aj bohaté skúsenosti zo sveta, v ktorom má informácia cenu zlata i ľudských životov. Odvtedy vydával jednu úspešnú knihu za druhou. K najlepším patria Tinker, Tailor, Soldier, Spy, A Perfect Spy, Smiley’s People alebo The Russia House (preslávená aj filmovou podobou so Seanom Connerym a Michelle Pfeifferovou v hlavných úlohách).
.koho zaujímajú špehovia zo sedemdesiatych rokov?
Popravde, už po páde Berlínskeho múru sa tak trochu čakalo, že John le Carré, autor vyše dvadsiatich špionážnych bestsellerov, uloží spisovateľské remeslo na odpočinok. V nadšení z nového sveta vyzerali zrazu jeho špehovia z oboch strán Železnej opony ako starosvetské postavičky, ktoré čoskoro nikoho nebudú zaujímať. On však písať neprestal. Aj v novom svete odkrýval nové mocenské polarity a špinavé metódy nových (či staronových) hráčov politiky, biznisu aj špionáže. Podobne rozšírili záber mnohí autori napínavej literatúry, u le Carrého sa však nevytratili ani myšlienky, ani takmer prorocké analýzy spoločnosti.
Politicky sa le Carré už v rokoch studenej vojny profiloval ako zástanca slobody, neodpustil si však kritiku voči vlastným. Niekedy sa kritici pýtali, či náhodou nenaznačuje, že Západ a Východ sú si ako politické bloky navzájom morálne rovné. To však uňho len nemilosrdne prerážala znalosť reálnych pomerov v tajných službách. Ťažko mohol idealizovať niečo, čo bolo dlho súčasťou jeho života: metódy tajného frontu. Vedel aj to, že v takomto boji mávajú pešiaci, akým bol napokon on, ba dokonca aj zatracovaný Philby, napokon vždy smolu.
V roku 2011 bol podľa le Carrého knihy Tinker, Tailor, Soldier, Spy, napísanej v roku 1974, nakrútený film s Garym Oldmanom v hlavnej úlohe. Paradoxne sa stal jedným z kriticky najoceňovanejších diel britskej kinematografie. A nejde o žiadnu časovo posunutú „aktualizáciu“, ktorá by sa vtierala divákom, ale o čisto špiónsky príbeh z hlbín 70. rokov. Film je navyše komerčne úspešný a dá sa očakávať, že jeho kvalitu potvrdia aj prestížne ocenenia. Le Carrého hviezda teda opäť zažiarila. Ironický humor dejín sa nezaprel, pretože v prospech bývalého špióna zapracoval jeho dávno nebohý arcirival Kim Philby. Pokojne ho hľadajte v postave aristokratického záletníka Billa Haydona, ktorého hrá vo filme Colin Firth.
.prezradil ho Kim Philby
Le Carrého knižné zápletky sú ako šikovne utkané komplikované vzory, ktoré čitateľa ohromia epickou šírkou. No stačí zatiahnuť za tú správnu nitku a záhada sa rozmotá, obnažia sa aj ľudské charaktery, ktoré ju vytvárajú. Le Carré píše napínavo, ale na rozdiel od prevažne akčnej literatúry sú jeho knihy o ľuďoch a ich motívoch, o informáciách a ich moci. Jeden z najzaujímavejších príbehov však nenapísal on. Ten príbeh sa volá Život Davida Cornwella. Tak znie totiž vlastné meno Johna le Carrého.
David Cornwell sa narodil v roku 1931 v anglickom prístavnom meste Poole z manželstva Richarda Cornwella a Olive Cornwellovej. Matka od rodiny odišla, keď mal David päť rokov a opäť sa s ňou stretol, až keď mal 21. Ani otec mu neposkytol stabilitu. Ronnie Cornwell venoval najviac energie svojim „šikovným“ plánom na zbohatnutie, medzi ktoré patril aj poisťovací podvod – a zaň sa otec mladého Davida dostal do väzenia. Rodina stále zažívala lepšie a horšie časy a zraniteľný David v nej nenašiel emocionálnu istotu.
Ako mladík študoval cudzie jazyky vo Švajčiarsku, v roku 1950 slúžil v britskej armáde. Mal pozíciu v divízii vojenskej informačnej služby a v Rakúsku vypočúval ľudí, ktorí utiekli z komunistického bloku. O dva roky sa začalo jeho štúdium v Oxforde. Tam zároveň pôsobil ako spolupracovník britskej tajnej služby MI5 : jeho úlohou bolo infiltrovať ultraľavicové organizácie a pátrať v ich radoch po agentoch Sovietov. Po skončení vysokej školy ešte dva roky učil v Eton College, v roku 1958 však naplno vstúpil do tajnej služby. Nejaký čas zostal na britskej pôde (a napísal svoj prvý román, ktorý vydal pod pseudonymom John le Carré. Neskôr ho prevelili na veľvyslanectvo do Bonnu. Zakrátko dostal post politického konzula v Hamburgu a pokračoval v písaní. Ako špión vydal tri knihy, najznámejšou z nich je The Spy Who Came in from the Cold, ktorý vyšiel v roku 1963. A potom sa sľubne rozbehnutá kariéra bojovníka studenej vojny skončila. Cornwellovu totožnosť vyzradil a jeho sieť agentov rozbil slávny zradca Kim Philby, ktorý pracoval v britských intelektuálnych kruhoch pre Sovietov. Cornwell si vtedy vybral odchod – a písanie. Na základe úspechu Špióna, ktorý sa vrátil z mrazu, mohol čakať, že sa mu bude dariť. Pseudonym John le Carré si, samozrejme, ponechal. A ponechal si aj bohaté skúsenosti zo sveta, v ktorom má informácia cenu zlata i ľudských životov. Odvtedy vydával jednu úspešnú knihu za druhou. K najlepším patria Tinker, Tailor, Soldier, Spy, A Perfect Spy, Smiley’s People alebo The Russia House (preslávená aj filmovou podobou so Seanom Connerym a Michelle Pfeifferovou v hlavných úlohách).
.koho zaujímajú špehovia zo sedemdesiatych rokov?
Popravde, už po páde Berlínskeho múru sa tak trochu čakalo, že John le Carré, autor vyše dvadsiatich špionážnych bestsellerov, uloží spisovateľské remeslo na odpočinok. V nadšení z nového sveta vyzerali zrazu jeho špehovia z oboch strán Železnej opony ako starosvetské postavičky, ktoré čoskoro nikoho nebudú zaujímať. On však písať neprestal. Aj v novom svete odkrýval nové mocenské polarity a špinavé metódy nových (či staronových) hráčov politiky, biznisu aj špionáže. Podobne rozšírili záber mnohí autori napínavej literatúry, u le Carrého sa však nevytratili ani myšlienky, ani takmer prorocké analýzy spoločnosti.
Politicky sa le Carré už v rokoch studenej vojny profiloval ako zástanca slobody, neodpustil si však kritiku voči vlastným. Niekedy sa kritici pýtali, či náhodou nenaznačuje, že Západ a Východ sú si ako politické bloky navzájom morálne rovné. To však uňho len nemilosrdne prerážala znalosť reálnych pomerov v tajných službách. Ťažko mohol idealizovať niečo, čo bolo dlho súčasťou jeho života: metódy tajného frontu. Vedel aj to, že v takomto boji mávajú pešiaci, akým bol napokon on, ba dokonca aj zatracovaný Philby, napokon vždy smolu.
V roku 2011 bol podľa le Carrého knihy Tinker, Tailor, Soldier, Spy, napísanej v roku 1974, nakrútený film s Garym Oldmanom v hlavnej úlohe. Paradoxne sa stal jedným z kriticky najoceňovanejších diel britskej kinematografie. A nejde o žiadnu časovo posunutú „aktualizáciu“, ktorá by sa vtierala divákom, ale o čisto špiónsky príbeh z hlbín 70. rokov. Film je navyše komerčne úspešný a dá sa očakávať, že jeho kvalitu potvrdia aj prestížne ocenenia. Le Carrého hviezda teda opäť zažiarila. Ironický humor dejín sa nezaprel, pretože v prospech bývalého špióna zapracoval jeho dávno nebohý arcirival Kim Philby. Pokojne ho hľadajte v postave aristokratického záletníka Billa Haydona, ktorého hrá vo filme Colin Firth.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.