Každý to žuje, všetci z toho majú žlté oči a červené zuby a sú sfetovaní, a navyše je to legálne a s kostolným poriadkom. Po celej Indii sú na zemi červené škvrny. Nezmyjú ich ani silné monzúnové dažde. Tá červená tam proste ostáva. Rikša nám zastavuje na úplne neidentifikovateľnom mieste pri nejakej močarine. „Paradise Beach,“ ukazuje prstom pred seba vodič rikše. Nasledujem pohľadom jeho prst, ale vidím len džungľu. „That way.“ Neochotne vystupujeme s rikše, samozrejme, hneď sa na nás vrhnú miestne deti a žobrú peniaze a perá a cukríky. Znak toho, že turizmus tu už dorazil. Vyrážame po chodníčku hore kopcom, smerom na Paradise Beach. Prechádzame sadmi, záhradami, džungľou, lesíkom, lúkami, potom po útesoch ideme v ťapkách dole a pridŕžame sa jeden druhého, až napokon zbadáme maličkú pláž. Vidno na nej jednu hamaku a v nej človeka. „To nemôže byť ono,“ vraví sklamane kamarátka. „Veď tu ich má byť veľa. Veď to má byť Rainbow Gathering!“ Po chvíli sa vynárajú ďalšie a ďalšie provizórne domčeky postavené z vetvičiek, palmových listov, kusov handier a úlomkov z tehál. „Is this Paradise Beach?“ pýtam sa nejakého dreadlockového týpka. „Doesn't it look like it?“ odpovedá mi. Obzriem sa okolo seba. Som v totálnom gýči. Naklonené palmy a malá plážička. Na nej pár veselých ľudí. Niekto spí len tak zabudnutý a pohodený na zemi na nejakom zvyšku dosky, iní majú celkom kreatívne povymýšľané dočasné obydlia. Niekde horí ohníček a buble polievka, inde sa bubnuje na bongá. Hipíci. Naozajstní. Oficiálni. Okolo nás prejde holé dieťa. Tak som si vždy predstavovala hippie komúnu. Holé deti a varenie na ohni. Zaväzujeme si hamaky na prvý rad naklonených paliem, hneď na pláži. Vyvalím sa do tej svojej a povzdychnem si. Tak toto áno. Otváram plechovú škatuľku s obrázkom Shivu, kde mám zvyšky himalájskeho hašišu a začnem si ho drobiť do fajky. Som na správnom mieste v správny čas. Ľudia okolo mňa robia to isté čo ja, prípadne tí aktívnejší niečo vyšívajú alebo vyrábajú. Všade naokolo sa motajú kozy. Je to možné, že toto ešte existuje? Že existujú oldskúloví hipíci, ktorí žijú na panenskej pláži s názvom Paradise Beach v Indii, varia si na ohni, nosia vlastnoručne vyrobené šperky, majú dlhé vlasy a brady, nepijú alkohol, len húlia trávu a ich deti behajú po pláži holé a strapaté ako malí tarzani spolu s kozami a všetko je to v poriadku a nikomu to nevadí? Je to tá istá planéta v tej istej dobe, v ktorej žijeme aj my?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.