Štvrtok večer po desiatej, človek len tak zo zvyku zabrúsi na Dvojku, a čo nevidí? Diskusná relácia! Reč je o závislostiach.
V tmavej búdke, ako kedysi v Tabu na Nove, sedí preliečený narkoman, v druhej je tiež utajený človek, nevedno prečo. V štúdiu sedia štyria odborníci, moderátorka a dvaja ľudia obsluhujúci telefóny amaily. Relácia sa rozbieha ťažko, slova sa najčastejšie ujíma utajený narkoman a vedľajší anonym. Keď sa konečne niektorý z odborníkov dostane k súvislejšej myšlienke a chce ju rozvinúť, uprostred vety ho moderátorka preruší. Na linke je volajúci divák a ten má vždy prednosť. Divák sa spýta na niečo, čo odznelo, pokiaľ sa snažil dovolať, alebo sa len tak posťažuje, alebo spustí zásadnú obžalobu kapitalizmu, systému, zdravotníctva, prítomných odborníkov, čohokoľvek. Odborníci rozpačito mlčia. Keď sa konečne rozhovoria, máme tu ďalšieho volajúceho diváka. Ešte šťastie, že toto nie je relácia s otvoreným koncom.
Keď sa odborníci opäť dostanú ku slovu, nepreruší ich už ďalší volajúci divák, ale koniec. Moderátorka zlyhala na celej čiare, aj keď s nevyjasnenou koncepciou, či ide o diskusiu, osobnú výpoveď utajeného hosťa, alebo kontaktnú reláciu, by mal problémy aj onakvejší macher. V podstate s každou kontaktnou reláciou sú rovnaké problémy. Ešte som nevidela takú, kde by priamy vstup diváka do vysielania nepôsobil retardujúco a rušivo. Tak prečo to tam musí nasilu byť? Linku dôvery volajúcim aj tak nenahradia a sledovanosť tiež nezachránia. Matne si spomínam na socializmus, keď sme s naivným napätím čakali, či sa nepodarí dovolať nejakému hrdinnému provokatérovi, ktorého nevhodný názor nebudú môcť v živom vstupe nijako cenzurovať. Nepodarilo, ale v tom to asi väzí. Vzbudiť v divákoch dojem, že relácia je necenzurovaná, demokratická a pluralitná, že dáva každému príležitosť vyjadriť svoj názor, aj keby žiadny nemal. Ale načo to zdanie, keď slobodná môže byť názormi, ktoré prednesú pozvaní hostia? Navyše neanonymne, odborne a s plnou zodpovednosťou za to, čo hovoria. Diváci to zdanie nezachránia.
.elena Akácsová, www.t-station.sk
V tmavej búdke, ako kedysi v Tabu na Nove, sedí preliečený narkoman, v druhej je tiež utajený človek, nevedno prečo. V štúdiu sedia štyria odborníci, moderátorka a dvaja ľudia obsluhujúci telefóny amaily. Relácia sa rozbieha ťažko, slova sa najčastejšie ujíma utajený narkoman a vedľajší anonym. Keď sa konečne niektorý z odborníkov dostane k súvislejšej myšlienke a chce ju rozvinúť, uprostred vety ho moderátorka preruší. Na linke je volajúci divák a ten má vždy prednosť. Divák sa spýta na niečo, čo odznelo, pokiaľ sa snažil dovolať, alebo sa len tak posťažuje, alebo spustí zásadnú obžalobu kapitalizmu, systému, zdravotníctva, prítomných odborníkov, čohokoľvek. Odborníci rozpačito mlčia. Keď sa konečne rozhovoria, máme tu ďalšieho volajúceho diváka. Ešte šťastie, že toto nie je relácia s otvoreným koncom.
Keď sa odborníci opäť dostanú ku slovu, nepreruší ich už ďalší volajúci divák, ale koniec. Moderátorka zlyhala na celej čiare, aj keď s nevyjasnenou koncepciou, či ide o diskusiu, osobnú výpoveď utajeného hosťa, alebo kontaktnú reláciu, by mal problémy aj onakvejší macher. V podstate s každou kontaktnou reláciou sú rovnaké problémy. Ešte som nevidela takú, kde by priamy vstup diváka do vysielania nepôsobil retardujúco a rušivo. Tak prečo to tam musí nasilu byť? Linku dôvery volajúcim aj tak nenahradia a sledovanosť tiež nezachránia. Matne si spomínam na socializmus, keď sme s naivným napätím čakali, či sa nepodarí dovolať nejakému hrdinnému provokatérovi, ktorého nevhodný názor nebudú môcť v živom vstupe nijako cenzurovať. Nepodarilo, ale v tom to asi väzí. Vzbudiť v divákoch dojem, že relácia je necenzurovaná, demokratická a pluralitná, že dáva každému príležitosť vyjadriť svoj názor, aj keby žiadny nemal. Ale načo to zdanie, keď slobodná môže byť názormi, ktoré prednesú pozvaní hostia? Navyše neanonymne, odborne a s plnou zodpovednosťou za to, čo hovoria. Diváci to zdanie nezachránia.
.elena Akácsová, www.t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.