The Maccabees: Given to the wild (Fiction)
Indie gitarovkári vraj hneď po dokončení predchádzajúceho albumu Wall Of Arms, zahaleného na rozdiel od debutu do pochmúrnejších nálad, začali pracovať na novej platni, uvedomujúc si, že môže byť ešte lepšia. Namiesto ostrejších riffov z čias úplne prvého songu X-Ray alebo uleteného slaďáka Toothpaste Kisses z televíznej reklamy sa kapela udomácnila v rozsiahlych, postupne sa rozvíjajúcich (Unknow), no v každom prípade melancholickejších polohách (Heave) a prvý singel Pelican sa javí ako výnimka potvrdzujúca pravidlo. Lepšie miesta nahrávky tvoria skladby s precízne vyskladanými aranžmánmi (Glimmer, Feel To Follow), pri ktorých sa z pamäti vynárajú presvedčivejší kolegovia Foals či Wild Beasts. Vďaka tomu The Maccabees nepodliezli vlastnú latku, no nič výnimočné od nich nečakajte. Ani sympatický žánrový presah, ako v minulosti s raperom Roots Manuvom, sa tentoraz nekoná.
3/5
.matej Lauko
Susanna Wallumrød & Giovanna Pessi: If Grief Could Wait (DIVYD)
Spojenie mien charizmatického kanadského pesničkára Leonarda Cohena a anglického barokového skladateľa Henryho Purcella na jednom CD môže na okamih vzbudiť dojem povestného stretnutia dáždnika a šijacieho stroja na operačnom stole. Storočia deliace oboch tvorcov však bez problémov preklenie spoločná intimita piesňových výpovedí a atmosféra jemnej melanchólie, ktorú ešte umocňuje neklasický prejav nórskej speváčky, chvíľami pripomínajúci kultovú Björk. Špecifickú atmosféru nahrávky spoluvytvára trojica starých nástrojov (baroková harfa, nykelharfa, viola da gamba). Bezprostrednosť melodickej invencie spolu s poetickým súladom hudby a textov majú šancu rovnako osloviť milovníka alternatívy, folku či klasiky.
4/5
.andrej Šuba
Emika: Emika (Ninja Tune)
S českými umeleckými koreňmi, bristolskou basovou výchovou a berlínskou industriálnou dušou je Ema Jolly ukážkovým príkladom európskeho elektronického undergroundu. Základnou ingredienciou jej úspechu je kontrast hutných, chladných basov oproti neuchopiteľným, hmlistým a najmä fragmentálnym melódiám, ktoré sa prelievajú jedna do druhej, vytvárajúc akúsi omamnú mantru. Emikin talent na chytľavý motív je ešte zvýraznený zastretým zvukom klavíra a hypnotickým vokálom blízkym Beth Gibbons a Nico. Jej eponymný debut, ktorý znie prekvapivo vyspelo, tak kĺbi temnotu portisheadovského trip-hopu s introvertným dubstepom Shackletona a mrazivým minimalistickým technom Marcela Dettmanna. V istých momentoch je tej zvukovej masy akosi priveľa a najlepšie je nechať sa unášať do vibrujúcich podzemí klubov, kde je tanec len vidinou, svetlá oparom a pohyb ilúziou.
.tomáš Slaninka
4/5
Cat´s Eyes: Cat´s Eyes (Downtown)
Keď Farisa Badwana omrzelo robiť neurotické pohyby a vyludzovať krik pomedzi postpunkové deklamácie na koncertoch svojej kapely The Horrors, upokojil sa najprv v rámci ich tvorby a neskôr založil vlastný projekt s názvom Cat´s Eyes. Druhú polovicu projektu tvorí talianskokanadská sopranistka a multiinštrumentalistka Rachel Zeffira. Spolu nahrali psychedelický, experimentálny album, ktorý je zmesou postpunku, klasiky, rocku, žuvačkového popu, rythm and blues, chrámovej hudby, či dokonca latina. Takto to znie ako jeden postmoderný guláš, avšak všetko zahrnuté v tomto debute nesie akúsi umeleckú pečať, ktorá dodáva dielu kompaktnosť. Veľmi zaujímavá a originálna hudba, ktorá na chvíľu vylúdi úsmev na tvári, aby ste sa vzápätí ocitli uprostred depresívnej sedmohradskej arkádie, kde padajú hlavy.
5/5
.renat Khallo
Indie gitarovkári vraj hneď po dokončení predchádzajúceho albumu Wall Of Arms, zahaleného na rozdiel od debutu do pochmúrnejších nálad, začali pracovať na novej platni, uvedomujúc si, že môže byť ešte lepšia. Namiesto ostrejších riffov z čias úplne prvého songu X-Ray alebo uleteného slaďáka Toothpaste Kisses z televíznej reklamy sa kapela udomácnila v rozsiahlych, postupne sa rozvíjajúcich (Unknow), no v každom prípade melancholickejších polohách (Heave) a prvý singel Pelican sa javí ako výnimka potvrdzujúca pravidlo. Lepšie miesta nahrávky tvoria skladby s precízne vyskladanými aranžmánmi (Glimmer, Feel To Follow), pri ktorých sa z pamäti vynárajú presvedčivejší kolegovia Foals či Wild Beasts. Vďaka tomu The Maccabees nepodliezli vlastnú latku, no nič výnimočné od nich nečakajte. Ani sympatický žánrový presah, ako v minulosti s raperom Roots Manuvom, sa tentoraz nekoná.
3/5
.matej Lauko
Susanna Wallumrød & Giovanna Pessi: If Grief Could Wait (DIVYD)
Spojenie mien charizmatického kanadského pesničkára Leonarda Cohena a anglického barokového skladateľa Henryho Purcella na jednom CD môže na okamih vzbudiť dojem povestného stretnutia dáždnika a šijacieho stroja na operačnom stole. Storočia deliace oboch tvorcov však bez problémov preklenie spoločná intimita piesňových výpovedí a atmosféra jemnej melanchólie, ktorú ešte umocňuje neklasický prejav nórskej speváčky, chvíľami pripomínajúci kultovú Björk. Špecifickú atmosféru nahrávky spoluvytvára trojica starých nástrojov (baroková harfa, nykelharfa, viola da gamba). Bezprostrednosť melodickej invencie spolu s poetickým súladom hudby a textov majú šancu rovnako osloviť milovníka alternatívy, folku či klasiky.
4/5
.andrej Šuba
Emika: Emika (Ninja Tune)
S českými umeleckými koreňmi, bristolskou basovou výchovou a berlínskou industriálnou dušou je Ema Jolly ukážkovým príkladom európskeho elektronického undergroundu. Základnou ingredienciou jej úspechu je kontrast hutných, chladných basov oproti neuchopiteľným, hmlistým a najmä fragmentálnym melódiám, ktoré sa prelievajú jedna do druhej, vytvárajúc akúsi omamnú mantru. Emikin talent na chytľavý motív je ešte zvýraznený zastretým zvukom klavíra a hypnotickým vokálom blízkym Beth Gibbons a Nico. Jej eponymný debut, ktorý znie prekvapivo vyspelo, tak kĺbi temnotu portisheadovského trip-hopu s introvertným dubstepom Shackletona a mrazivým minimalistickým technom Marcela Dettmanna. V istých momentoch je tej zvukovej masy akosi priveľa a najlepšie je nechať sa unášať do vibrujúcich podzemí klubov, kde je tanec len vidinou, svetlá oparom a pohyb ilúziou.
.tomáš Slaninka
4/5
Cat´s Eyes: Cat´s Eyes (Downtown)
Keď Farisa Badwana omrzelo robiť neurotické pohyby a vyludzovať krik pomedzi postpunkové deklamácie na koncertoch svojej kapely The Horrors, upokojil sa najprv v rámci ich tvorby a neskôr založil vlastný projekt s názvom Cat´s Eyes. Druhú polovicu projektu tvorí talianskokanadská sopranistka a multiinštrumentalistka Rachel Zeffira. Spolu nahrali psychedelický, experimentálny album, ktorý je zmesou postpunku, klasiky, rocku, žuvačkového popu, rythm and blues, chrámovej hudby, či dokonca latina. Takto to znie ako jeden postmoderný guláš, avšak všetko zahrnuté v tomto debute nesie akúsi umeleckú pečať, ktorá dodáva dielu kompaktnosť. Veľmi zaujímavá a originálna hudba, ktorá na chvíľu vylúdi úsmev na tvári, aby ste sa vzápätí ocitli uprostred depresívnej sedmohradskej arkádie, kde padajú hlavy.
5/5
.renat Khallo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.