Kópie rukopisu okamžite poslali do koncertnej siene, kde ho rýchlo naštudovala Helsinská filharmónia. Hrali iba pre hudobníkov s kapesníkmi, ktorí prvýkrát počuli stratený článok svojho národného príbehu. Sibelius, ktorý svoj národ vymedzil vo Finlandii, ho mal v ôsmej symfónii zachrániť. Po tom, ako získali Fíni od Ruska v roku 1918 nezávislosť, rozdelila krajinu občianska vojna, chudoba a izolácia, sa v roku 1939 Fínskom prevalila sovietska invázia.
Sibelius, ktorý v roku 1924 dokončil svoju siedmu symfóniu, mlčal. Prijal zálohu na ďalšiu symfóniu od Sergeja Kusevického z Bostonu, ale nikdy nič nezverejnil. Thomas Beecham tvrdil, že to bolo jeho vekom. Modernisti zo Schoenbergovho tábora si robili žarty, že starý skladateľ sa len nabalil. Jeho obdivovatelia tvrdili, že zápasil s démonmi.
V roku 1939 Sibelius vystúpil v rozhlase a žiadal svet, aby záchranil jeho spustošenú krajinu. Sovietsky útok bol odrazený. O nejaký čas nato Sibelius spálil svoju symfóniu. Prečo to urobil? Skladateľ Einojuhani Rautavaara, ktorý v mladosti stretol Sibelia, si myslel, že starý pán sa obával, že všetko okrem jeho najlepších diel by znamenalo oslabenie medzinárodnej podpory a viedlo k zrúteniu fínskej morálky. Táto teória sa mi zdá dôveryhodnejšia ako tvrdenia, že alkoholik Sibelius zničil svoje dielo v alkoholickom opojení.
Objavené útržky sú len krátkou ukážkou jeho zámerov. Hudobný jazyk je určite Sibeliov. Na rozdiel od Mahlera poznal svojich divákov a nepotreboval testovať ich toleranciu. Ak je toto úvod do symfónie, tak je až prehnane opatrný. V liste, ktorý bol objavený v podkroví železničiara po tom, ako bola nahrávka zverejnená, Sibelius spomína škatuľu plnú hudobných listín. Ktovie, v zamrznutej ságe nás možno čaká ešte mnoho prekvapení.
Norman Lebrecht/
Autor je britský spisovateľ a hudobný komentátor, v minulosti písal stĺpčeky pre Daily Telegraph, neskôr bol zástupca šéfredaktora Evening Standard. Má vlastnú reláciu na rozhlasovej stanici BBC 3 a píše pre Standpoint magazine. Napísal knihu Maestro Myth (1991), jeho poslednou knihou je Why Mahler? (2010).
Sibelius, ktorý v roku 1924 dokončil svoju siedmu symfóniu, mlčal. Prijal zálohu na ďalšiu symfóniu od Sergeja Kusevického z Bostonu, ale nikdy nič nezverejnil. Thomas Beecham tvrdil, že to bolo jeho vekom. Modernisti zo Schoenbergovho tábora si robili žarty, že starý skladateľ sa len nabalil. Jeho obdivovatelia tvrdili, že zápasil s démonmi.
V roku 1939 Sibelius vystúpil v rozhlase a žiadal svet, aby záchranil jeho spustošenú krajinu. Sovietsky útok bol odrazený. O nejaký čas nato Sibelius spálil svoju symfóniu. Prečo to urobil? Skladateľ Einojuhani Rautavaara, ktorý v mladosti stretol Sibelia, si myslel, že starý pán sa obával, že všetko okrem jeho najlepších diel by znamenalo oslabenie medzinárodnej podpory a viedlo k zrúteniu fínskej morálky. Táto teória sa mi zdá dôveryhodnejšia ako tvrdenia, že alkoholik Sibelius zničil svoje dielo v alkoholickom opojení.
Objavené útržky sú len krátkou ukážkou jeho zámerov. Hudobný jazyk je určite Sibeliov. Na rozdiel od Mahlera poznal svojich divákov a nepotreboval testovať ich toleranciu. Ak je toto úvod do symfónie, tak je až prehnane opatrný. V liste, ktorý bol objavený v podkroví železničiara po tom, ako bola nahrávka zverejnená, Sibelius spomína škatuľu plnú hudobných listín. Ktovie, v zamrznutej ságe nás možno čaká ešte mnoho prekvapení.
Norman Lebrecht/
Autor je britský spisovateľ a hudobný komentátor, v minulosti písal stĺpčeky pre Daily Telegraph, neskôr bol zástupca šéfredaktora Evening Standard. Má vlastnú reláciu na rozhlasovej stanici BBC 3 a píše pre Standpoint magazine. Napísal knihu Maestro Myth (1991), jeho poslednou knihou je Why Mahler? (2010).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.