U väčšiny ľudí nevyvoláva spolužitie s helikobakterom žiadne ťažkosti. Niekedy sa však tento nájomník začne nudiť a čas si kráti vyvolávaním zápalov, poškodzovaním sliznice žalúdka alebo dvanástnika a v konečnom dôsledku dokonca vyvolaním zhubného nádorového bujnenia. Nie je to tak dávno, čo sme si mysleli, že žalúdočné vredy si môžeme uhnať len stresmi a nevhodným jedlom. V osemdesiatych rokoch 20. storočia však vedci prišli na to, že vredy spôsobuje práve baktéria, ktorá odoláva aj takému agresívnemu prostrediu, aké panuje v našom žalúdku.
.nobelova cena
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa v Austrálii stretli dvaja vedci – patológ Robin Warren, vášnivo zamilovaný do výskumu gastritídy, a gastroenterológ Barry Marshall, podliehajúci rovnakému nadšeniu pre zapálené sliznice. Warren si pri pitvaní žalúdkov všimol úhľadnú valcovitú baktériu ozdobenú vencom štyroch bičíkov. Okrem toho mu neušiel ani fakt, že útulný domov tejto bizarnej krásky zakaždým dotvárali zapálené žalúdočné sliznice. Na konzultácie si prizval Robina Warrena, s ktorým odobrali tkanivá stovke osôb, pričom z niektorých vzoriek kultivovali spomínanú baktériu. Porota udeľujúca Nobelovu cenu ocenila ich poznatky až v roku 2005.
.helikobakter vs. E. coli
Doteraz sme sa na helikobaktera pozerali jednoznačne ako na zloducha, ktorý nám spôsobuje nepríjemné zdravotné komplikácie. Lekári sa ho teda snažia zlikvidovať všetkým, čo majú poruke a občas sa im to dokonca s pomocou antibiotických koktailov podarí. Až žalúdky príslušníkov izraelskej armády priniesli kontroverzné pohľady na chronické problémy spôsobené touto baktériou. Tím epidemiológov z Tel Avivu dostal za úlohu zistiť, prečo trápia väčšinu vojakov úporné hnačky, ktoré sa často končia hospitalizáciou. Výskumy odhalili zaujímavé skutočnosti. Tí vojaci, ktorí si z civilu okrem fotografií svojich lások priniesli v žalúdkoch helikobakterov, trpeli hnačkami oveľa menej a iné baktérie, napr. Escherichia coli, im nespôsobovali takmer žiadne problémy. Zatiaľ nie je jasné, aké mechanizmy chránia vlastníkov helikobaktera pred ďalšími infekciami, ale vedci sa domnievajú, že chronické ochorenie mení chémiu žalúdka a dvanástniku. Kyslejšie prostredie v črevách tak znemožňuje uchytenie ďalších patogénov. Možno je však všetko inak, ako kedysi pred smrťou povedal istý rabín, a chronická infekcia spôsobená helikobakterom len provokuje imunitný systém, ktorý je pripravenejší poradiť si s nájazdmi akýchkoľvek patogénov. Pokiaľ by to bola pravda, tak by chronická infekcia plnila akýsi efekt otužovania a zvyšovania imunity.
.helikobakter alebo astma?
Astma je vlastne chronický zápal slizníc dýchacích orgánov, ktorý v rôznych podobách trápi na celom svete vyše 300 miliónov ľudí a často sa končí smrťou. Modelové výskumy na myšiach presvedčivo potvrdili, že helikobakter poskytuje solídnu ochranu voči astme vyvolanej alergiou. Čoraz častejšie sa vynárajú výsledky výskumov, ktoré tvrdia, že príčinou astmy nie je len znečistené životné prostredie, ale naopak, prílišná čistota a hypertrofované zdravie industriálnej spoločnosti. S rozvojom moderných hygienických technológií a efektívnej lekárskej starostlivosti sme totiž postupne zvíťazili nad celým radom našich tradičných protivníkov, nechutným hmyzom počínajúc a zlomyseľnými baktériami končiac, čo uvrhlo náš dovtedy otužilý imunitný systém do nebezpečnej nečinnosti, ktorá môže vyústiť do veľmi závažných problémov. Znudená imunita tak môže zaútočiť dokonca proti vlastnému telu. V prípade astmy sa čoraz častejšie ukazuje, že by prekvapivo významnú úlohu mohol zohrať práve helikobakter. Zdá sa, že prudký ústup tohto bakteriálneho kolonistu ľudského žalúdka v rozvinutých krajinách a s ním spojené zmeny vo fungovaní imunitného systému zrejme masovo podporujú rozvoj astmy. Ide o pomerne zložitý mechanizmus, ktorý nie je možné vysvetliť niekoľkými vetami. Môžete však pokojne veriť švajčiarskym vedcom, ktorí dokázali, že helikobakter funguje ako imunitný štít proti astme. Ten istý výskum ukazuje aj na tienisté stránky užívania antibiotík, ktoré síce zachraňujú ľudské životy, ale berú si svoju daň. Vybíjanie helikobaktera, často aj zbytočným nasadením antibiotík, otvára dvere astme a možno aj ďalším chorobám.
.záludný helikobakter
Vedci zo Stanfordovej univerzity publikovali výsledky výskumu, ktoré ukazujú na ďalšie záludnosti helikobaktera. Aj keď liečba antibiotikami zaberie, neznamená to, že pacient zvíťazil. Veľký problém vzniká pri znovuinfikovaní žalúdočnej sliznice. Časť takto postihnutých nešťastníkov už nemá v žalúdku len helicobaktera, ale ukazuje sa, že táto agresívna baktéria sa stáva akýmsi spúšťacím faktorom pri rozvoji nádoru.
.helikobakter v celebritách
Nadácia pre výskum helikobaktera, ktorú založil Barry Marshall, uvádza na svojich stránkach známe osobnosti, ktoré podľahli komplikáciám spôsobeným helikobakterom. Na krvácanie do zažívacieho traktu zomrel iránsky vodca Ajatolláh Chomejní, James Joyce mal v rodinnej anamnéze rakovinu žalúdka a osudovým sa mu stala perforácia žalúdočného vredu. Je známe, že žalúdočnými vredmi trpí väčšina Írov narodených pred rokom 1940. George Bush mal v 60. rokoch problémy s duodenálnym vredom. Život pápeža Jána Pavla II. v roku 1980 tiež ohrozovalo krvácanie zo žalúdočného vredu. Na následky rakoviny žalúdka zomreli aj vedci Alfred Nobel alebo Charles Darwin. Dnes môžeme povedať, že spolupáchateľom u každého zo spomenutých mohol byť vtedy ešte neznámy helikobakter.
Autor je zoológ.
.nobelova cena
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa v Austrálii stretli dvaja vedci – patológ Robin Warren, vášnivo zamilovaný do výskumu gastritídy, a gastroenterológ Barry Marshall, podliehajúci rovnakému nadšeniu pre zapálené sliznice. Warren si pri pitvaní žalúdkov všimol úhľadnú valcovitú baktériu ozdobenú vencom štyroch bičíkov. Okrem toho mu neušiel ani fakt, že útulný domov tejto bizarnej krásky zakaždým dotvárali zapálené žalúdočné sliznice. Na konzultácie si prizval Robina Warrena, s ktorým odobrali tkanivá stovke osôb, pričom z niektorých vzoriek kultivovali spomínanú baktériu. Porota udeľujúca Nobelovu cenu ocenila ich poznatky až v roku 2005.
.helikobakter vs. E. coli
Doteraz sme sa na helikobaktera pozerali jednoznačne ako na zloducha, ktorý nám spôsobuje nepríjemné zdravotné komplikácie. Lekári sa ho teda snažia zlikvidovať všetkým, čo majú poruke a občas sa im to dokonca s pomocou antibiotických koktailov podarí. Až žalúdky príslušníkov izraelskej armády priniesli kontroverzné pohľady na chronické problémy spôsobené touto baktériou. Tím epidemiológov z Tel Avivu dostal za úlohu zistiť, prečo trápia väčšinu vojakov úporné hnačky, ktoré sa často končia hospitalizáciou. Výskumy odhalili zaujímavé skutočnosti. Tí vojaci, ktorí si z civilu okrem fotografií svojich lások priniesli v žalúdkoch helikobakterov, trpeli hnačkami oveľa menej a iné baktérie, napr. Escherichia coli, im nespôsobovali takmer žiadne problémy. Zatiaľ nie je jasné, aké mechanizmy chránia vlastníkov helikobaktera pred ďalšími infekciami, ale vedci sa domnievajú, že chronické ochorenie mení chémiu žalúdka a dvanástniku. Kyslejšie prostredie v črevách tak znemožňuje uchytenie ďalších patogénov. Možno je však všetko inak, ako kedysi pred smrťou povedal istý rabín, a chronická infekcia spôsobená helikobakterom len provokuje imunitný systém, ktorý je pripravenejší poradiť si s nájazdmi akýchkoľvek patogénov. Pokiaľ by to bola pravda, tak by chronická infekcia plnila akýsi efekt otužovania a zvyšovania imunity.
.helikobakter alebo astma?
Astma je vlastne chronický zápal slizníc dýchacích orgánov, ktorý v rôznych podobách trápi na celom svete vyše 300 miliónov ľudí a často sa končí smrťou. Modelové výskumy na myšiach presvedčivo potvrdili, že helikobakter poskytuje solídnu ochranu voči astme vyvolanej alergiou. Čoraz častejšie sa vynárajú výsledky výskumov, ktoré tvrdia, že príčinou astmy nie je len znečistené životné prostredie, ale naopak, prílišná čistota a hypertrofované zdravie industriálnej spoločnosti. S rozvojom moderných hygienických technológií a efektívnej lekárskej starostlivosti sme totiž postupne zvíťazili nad celým radom našich tradičných protivníkov, nechutným hmyzom počínajúc a zlomyseľnými baktériami končiac, čo uvrhlo náš dovtedy otužilý imunitný systém do nebezpečnej nečinnosti, ktorá môže vyústiť do veľmi závažných problémov. Znudená imunita tak môže zaútočiť dokonca proti vlastnému telu. V prípade astmy sa čoraz častejšie ukazuje, že by prekvapivo významnú úlohu mohol zohrať práve helikobakter. Zdá sa, že prudký ústup tohto bakteriálneho kolonistu ľudského žalúdka v rozvinutých krajinách a s ním spojené zmeny vo fungovaní imunitného systému zrejme masovo podporujú rozvoj astmy. Ide o pomerne zložitý mechanizmus, ktorý nie je možné vysvetliť niekoľkými vetami. Môžete však pokojne veriť švajčiarskym vedcom, ktorí dokázali, že helikobakter funguje ako imunitný štít proti astme. Ten istý výskum ukazuje aj na tienisté stránky užívania antibiotík, ktoré síce zachraňujú ľudské životy, ale berú si svoju daň. Vybíjanie helikobaktera, často aj zbytočným nasadením antibiotík, otvára dvere astme a možno aj ďalším chorobám.
.záludný helikobakter
Vedci zo Stanfordovej univerzity publikovali výsledky výskumu, ktoré ukazujú na ďalšie záludnosti helikobaktera. Aj keď liečba antibiotikami zaberie, neznamená to, že pacient zvíťazil. Veľký problém vzniká pri znovuinfikovaní žalúdočnej sliznice. Časť takto postihnutých nešťastníkov už nemá v žalúdku len helicobaktera, ale ukazuje sa, že táto agresívna baktéria sa stáva akýmsi spúšťacím faktorom pri rozvoji nádoru.
.helikobakter v celebritách
Nadácia pre výskum helikobaktera, ktorú založil Barry Marshall, uvádza na svojich stránkach známe osobnosti, ktoré podľahli komplikáciám spôsobeným helikobakterom. Na krvácanie do zažívacieho traktu zomrel iránsky vodca Ajatolláh Chomejní, James Joyce mal v rodinnej anamnéze rakovinu žalúdka a osudovým sa mu stala perforácia žalúdočného vredu. Je známe, že žalúdočnými vredmi trpí väčšina Írov narodených pred rokom 1940. George Bush mal v 60. rokoch problémy s duodenálnym vredom. Život pápeža Jána Pavla II. v roku 1980 tiež ohrozovalo krvácanie zo žalúdočného vredu. Na následky rakoviny žalúdka zomreli aj vedci Alfred Nobel alebo Charles Darwin. Dnes môžeme povedať, že spolupáchateľom u každého zo spomenutých mohol byť vtedy ešte neznámy helikobakter.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.