.revolúcia proti ľavici
V júli 2002 prišiel do redakcie denníka Gazeta Wyborcza známy fimový producent Lew Rywin (bol napríklad producentom Spielbergových, Wajdových alebo Polanského filmov) a vypýtal si od Michnika, šéfredaktora tohto denníka, úplatok vo výške 17,5 milióna dolárov za dôležité zmeny v pripravovanom mediálnom zákone. Tieto zmeny mali umožniť spoločnosti Agora (vydavateľ Gazety Wyborczej) kúpiť vlastnú televíznu stanicu. Rywin sa predstavil ako vyslanec „skupiny, ktorá je pri moci” – a pri moci bol vtedy Zväz demokratickej ľavice (SLD).
Michnik si rozhovor nahral a uverejnil ho vo svojich novinách až v decembri 2002, teda o pol roka neskôr. Následne vznikla parlamentná komisia, ktorej fungovanie odhalilo kulisy poľskej politiky pod vládou ľavice. Ukázalo sa, že rozhodnutia o podobe zákonov sa neodohrávali v demokratických grémiách, ale na neformálnych stretnutiach, kde sa stretali predstavitelia rôznych vplyvných skupín.
Poľský Sejm prijal v roku 2004 správu o výsledkoch činnosti výboru, ktorá hovorila o zodpovednosti ľavicových politikov za túto aféru. Lew Rywin dostal od súdu dva roky väzenia a celá kauza skompromitovala SLD. Ľudia sa domáhali zmien a očisty verejného života. V roku 2005 triumfovala Právo a spravodlivosť (PiS), strana bratov Kaczynských.
.tusk si dal pozor
Ďalšie takéto škandály už neviedli k podobným výsledkom. V októbri 2009 zverejnil denník Rzeczpospolita prepisy rozhovorov šéfa parlamentného klubu vládnej Občianskej platformy (PO) Zbigniewa Chlebowskieho s biznismenom Ryszardom Sobiesiakom, ktorý podnikal s hazardom. Stretli sa na cintoríne a hovorili spolu o pripravovanom zákone o hazardných hrách. V prvotnom návrhu stálo, že časť ziskov musí ísť z hazardu na podporu športu. Potom sa tento návrh stratil. Ako sa ukázalo, bol to výsledok neformálneho „lobingu”.
Nahrávky unikli z Centrálneho protikorupčného úradu (CBA) a na ich zverejnenie musel reagovať aj premiér Donald Tusk. Odvolal nielen Chlebowskieho, ale aj ďalších dvoch vlastných politikov: ministra športu, no najmä mocenské číslo dva vo svojej strane, ministra vnútra Grzegorza Schetynu. V nahrávkach sa totiž uvádzali ako osoby, ktoré budú riešiť požiadavky hazardového biznisu. Premiér súčasne odvolal aj šéfa CBA, ktorá celú aféru odhalila.
V novembri 2009 opäť vznikla parlamentná komisia, no Donald Tusk už nedovolil, aby opozícia získala na prácu komisie väčší vplyv. Komisia neskôr rozhodla, že žiadna kauza sa neudiala.
Z doterajších premiérov ukázal najväčšie odhodlanie Jaroslaw Kaczynski. Keď vypukol v lete roku 2007 škandál s Andrzejom Lepperom, v tom čase šéfom koaličnej strany Sebaobrana, Kaczynski išiel s ním do konfliktu a stratil väčšinu v parlamente. Na jeseň 2007 boli predčasné voľby a PiS prišla o moc. Lepperovi nebola preukázaná vina, proces sa skončil, pretože ho našli obeseného v jeho kancelárii.
Autor je poľský publicista a spolupracovník .týždňa.
V júli 2002 prišiel do redakcie denníka Gazeta Wyborcza známy fimový producent Lew Rywin (bol napríklad producentom Spielbergových, Wajdových alebo Polanského filmov) a vypýtal si od Michnika, šéfredaktora tohto denníka, úplatok vo výške 17,5 milióna dolárov za dôležité zmeny v pripravovanom mediálnom zákone. Tieto zmeny mali umožniť spoločnosti Agora (vydavateľ Gazety Wyborczej) kúpiť vlastnú televíznu stanicu. Rywin sa predstavil ako vyslanec „skupiny, ktorá je pri moci” – a pri moci bol vtedy Zväz demokratickej ľavice (SLD).
Michnik si rozhovor nahral a uverejnil ho vo svojich novinách až v decembri 2002, teda o pol roka neskôr. Následne vznikla parlamentná komisia, ktorej fungovanie odhalilo kulisy poľskej politiky pod vládou ľavice. Ukázalo sa, že rozhodnutia o podobe zákonov sa neodohrávali v demokratických grémiách, ale na neformálnych stretnutiach, kde sa stretali predstavitelia rôznych vplyvných skupín.
Poľský Sejm prijal v roku 2004 správu o výsledkoch činnosti výboru, ktorá hovorila o zodpovednosti ľavicových politikov za túto aféru. Lew Rywin dostal od súdu dva roky väzenia a celá kauza skompromitovala SLD. Ľudia sa domáhali zmien a očisty verejného života. V roku 2005 triumfovala Právo a spravodlivosť (PiS), strana bratov Kaczynských.
.tusk si dal pozor
Ďalšie takéto škandály už neviedli k podobným výsledkom. V októbri 2009 zverejnil denník Rzeczpospolita prepisy rozhovorov šéfa parlamentného klubu vládnej Občianskej platformy (PO) Zbigniewa Chlebowskieho s biznismenom Ryszardom Sobiesiakom, ktorý podnikal s hazardom. Stretli sa na cintoríne a hovorili spolu o pripravovanom zákone o hazardných hrách. V prvotnom návrhu stálo, že časť ziskov musí ísť z hazardu na podporu športu. Potom sa tento návrh stratil. Ako sa ukázalo, bol to výsledok neformálneho „lobingu”.
Nahrávky unikli z Centrálneho protikorupčného úradu (CBA) a na ich zverejnenie musel reagovať aj premiér Donald Tusk. Odvolal nielen Chlebowskieho, ale aj ďalších dvoch vlastných politikov: ministra športu, no najmä mocenské číslo dva vo svojej strane, ministra vnútra Grzegorza Schetynu. V nahrávkach sa totiž uvádzali ako osoby, ktoré budú riešiť požiadavky hazardového biznisu. Premiér súčasne odvolal aj šéfa CBA, ktorá celú aféru odhalila.
V novembri 2009 opäť vznikla parlamentná komisia, no Donald Tusk už nedovolil, aby opozícia získala na prácu komisie väčší vplyv. Komisia neskôr rozhodla, že žiadna kauza sa neudiala.
Z doterajších premiérov ukázal najväčšie odhodlanie Jaroslaw Kaczynski. Keď vypukol v lete roku 2007 škandál s Andrzejom Lepperom, v tom čase šéfom koaličnej strany Sebaobrana, Kaczynski išiel s ním do konfliktu a stratil väčšinu v parlamente. Na jeseň 2007 boli predčasné voľby a PiS prišla o moc. Lepperovi nebola preukázaná vina, proces sa skončil, pretože ho našli obeseného v jeho kancelárii.
Autor je poľský publicista a spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.