Minulý týždeň sa na americkej Cornellovej univerzite pestovala sloboda slova.Alebo nie? Prejav Mahmúda Ahmadínedžáda, iránskeho prezidenta, vyvolal veľmi zmiešané reakcie
Sama pozvánka bola prvým problémom.
Po analógiu, či by Cornellova univerzita, inštitúcia, ktorá je súčasťou intelektuálneho a kultúrneho bohatstva Ameriky, pozvala napríklad Adolfa Hitlera, nebolo potrebné ísť ďaleko. A dekan Kolumbijskej univerzity John Coatsworth sa dva dni pred vystúpením kontroverzného iránskeho prezidenta pre televíznu stanicu Fox News vyjadril, že on by vodcovi Hitlerovi šancu prehovoriť na pôde svojej univerzity dal: „Ak by sa bol ochotný zapojiť do debaty a diskusie, ak by sa vystavil otázkam študentov a pedagógov z Kolumbijskej, tak by sme ho istotne pozvali.“
A nebolo by to bez precedensu. V decembri 1933 totiž na pozvánku vtedajšieho vedenia prehovoril pred osadenstvom Kolumbijskej univerzity veľvyslanec nacistického Nemecka v USA, Hans Luther. Študenti vtedy protestovali – najmä keď úradujúci prezident univerzity zorganizoval na Lutherovu počesť ešte aj recepciu.
Vedenie Cornellovej univerzity sa na kritiku svojho rozhodnutia pozvať Ahmadínedžáda ozvalo v tom zmysle, že treba ukázať, akú má v Amerike silu sloboda slova. A tak mohol iránsky prezident na akademickej pôde slobodne rozvíjať svoje čudesné teórie: holokaust považuje za veľmi nepravdepodobný, uznať existenciu štátu Izrael neprichádza do úvahy, Spojené štáty podporujú terorizmus... A hoci Ahmadínedžádovmu prejavu predchádzal kritický úvod od moderátora debaty Lea Bollingera a sprevádzali ho protesty veľkej časti prítomného publika, dojem, že došlo k vážnemu narušeniu intelektuálnej dôveryhodnosti univerzity, zostáva. Sloboda slova je jedna vec. Druhá vec je akademická debata – a nie je známa žiadna tradícia, ktorá by kázala pripúšťať do nej dávno preukázaných bláznov, klamárov či manipulátorov s faktmi. Ak aj Ahmadínedžád nie je blázon, lži a prekrúcanie faktov patria k jeho bežnému arzenálu.
V súvislosti s Ahmadínedžádovým prejavom však vidieť ešte jednu zaujímavosť. Zhruba týždeň pred iránskym prezidentom prišla na Cornellovu univerzitu – takisto na pozvanie vedenia – Dr. Hanan Ašrávi. Hanan Ašrávi je svetoznámou hovorkyňou Palestínčanov. Jej príchod nesprevádzali protesty, jej prejav neuvádzali ostré slová, a keď odchádzala, publikum jej postojačky tlieskalo.
Iste, Dr. Ašrávi nie je diktátorkou žiadneho podozrivo sa správajúceho štátu, má inteligentné a pokojné vystupovanie, vie si na svoju stranu získať poslucháčov. Lenže jej názory sa od Ahmadínedžádových, aspoň v určitých bodoch, veľmi nelíšia. Doktorka Hanan hovorí o nemožnosti uznať štát Izrael, kritizuje Američanov za to, že ho podporujú, tvrdí, že Spojené štáty sú pokrytecké, lebo presadzujú sankcie voči Hamasu, a neuvalili žiadne podobné obmedzenia na Izrael... Všetky podobné vyjadrenia prešli Hanan Ašráviovej na Cornellovej univerzite bez protestov. Zdá sa, že nejde ani tak o postoje, ale o to, kto a ako ich predkladá. Možno by stačilo, keby prišiel Ahmadínedžádove názory tlmočiť nejaký príjemný, pokojný akademik. Alebo, ešte lepšie, akademička.
.marína Gálisová
Sama pozvánka bola prvým problémom.
Po analógiu, či by Cornellova univerzita, inštitúcia, ktorá je súčasťou intelektuálneho a kultúrneho bohatstva Ameriky, pozvala napríklad Adolfa Hitlera, nebolo potrebné ísť ďaleko. A dekan Kolumbijskej univerzity John Coatsworth sa dva dni pred vystúpením kontroverzného iránskeho prezidenta pre televíznu stanicu Fox News vyjadril, že on by vodcovi Hitlerovi šancu prehovoriť na pôde svojej univerzity dal: „Ak by sa bol ochotný zapojiť do debaty a diskusie, ak by sa vystavil otázkam študentov a pedagógov z Kolumbijskej, tak by sme ho istotne pozvali.“
A nebolo by to bez precedensu. V decembri 1933 totiž na pozvánku vtedajšieho vedenia prehovoril pred osadenstvom Kolumbijskej univerzity veľvyslanec nacistického Nemecka v USA, Hans Luther. Študenti vtedy protestovali – najmä keď úradujúci prezident univerzity zorganizoval na Lutherovu počesť ešte aj recepciu.
Vedenie Cornellovej univerzity sa na kritiku svojho rozhodnutia pozvať Ahmadínedžáda ozvalo v tom zmysle, že treba ukázať, akú má v Amerike silu sloboda slova. A tak mohol iránsky prezident na akademickej pôde slobodne rozvíjať svoje čudesné teórie: holokaust považuje za veľmi nepravdepodobný, uznať existenciu štátu Izrael neprichádza do úvahy, Spojené štáty podporujú terorizmus... A hoci Ahmadínedžádovmu prejavu predchádzal kritický úvod od moderátora debaty Lea Bollingera a sprevádzali ho protesty veľkej časti prítomného publika, dojem, že došlo k vážnemu narušeniu intelektuálnej dôveryhodnosti univerzity, zostáva. Sloboda slova je jedna vec. Druhá vec je akademická debata – a nie je známa žiadna tradícia, ktorá by kázala pripúšťať do nej dávno preukázaných bláznov, klamárov či manipulátorov s faktmi. Ak aj Ahmadínedžád nie je blázon, lži a prekrúcanie faktov patria k jeho bežnému arzenálu.
V súvislosti s Ahmadínedžádovým prejavom však vidieť ešte jednu zaujímavosť. Zhruba týždeň pred iránskym prezidentom prišla na Cornellovu univerzitu – takisto na pozvanie vedenia – Dr. Hanan Ašrávi. Hanan Ašrávi je svetoznámou hovorkyňou Palestínčanov. Jej príchod nesprevádzali protesty, jej prejav neuvádzali ostré slová, a keď odchádzala, publikum jej postojačky tlieskalo.
Iste, Dr. Ašrávi nie je diktátorkou žiadneho podozrivo sa správajúceho štátu, má inteligentné a pokojné vystupovanie, vie si na svoju stranu získať poslucháčov. Lenže jej názory sa od Ahmadínedžádových, aspoň v určitých bodoch, veľmi nelíšia. Doktorka Hanan hovorí o nemožnosti uznať štát Izrael, kritizuje Američanov za to, že ho podporujú, tvrdí, že Spojené štáty sú pokrytecké, lebo presadzujú sankcie voči Hamasu, a neuvalili žiadne podobné obmedzenia na Izrael... Všetky podobné vyjadrenia prešli Hanan Ašráviovej na Cornellovej univerzite bez protestov. Zdá sa, že nejde ani tak o postoje, ale o to, kto a ako ich predkladá. Možno by stačilo, keby prišiel Ahmadínedžádove názory tlmočiť nejaký príjemný, pokojný akademik. Alebo, ešte lepšie, akademička.
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.