V našej klipovitej dobe sa to však zúžilo do citátu „klamali sme ráno, napoludnie i večer“, citátu, ktorý vyhnal stúpencov porazeného Viktora Orbána a extrémnej pravice do ulíc a Budapešť zažívala v polovici októbra 2006 prvé skutočné nepokoje od roku 1990. Gyurcsány sa síce ešte nejaký čas udržal, vyparili sa však jeho reformné plány, čiastočne aj pre hrozbu opakovania pouličných nepokojov. No a potom sa Maďarsko, ako Gyurcsány varoval, skutočne zrútilo. A Viktor Orbán získal ústavnú väčšinu v parlamente a odvtedy sa s Maďarskom dejú veru čudné veci.
Pokiaľ nebudeme predpokladať, že Orbánov Fidesz mal i po piatich rokoch v opozícii niečo ako tieňovú tajnú službu, čo už naozaj zaváňa konšpiračnou teóriou, tak bol únik záznamu zo straníckej konferencie socialistov zrejme výsledkom nejakého vnútorného pnutia v maďarskej ľavici. Malo to fatálne dôsledky, tak pre samotných socialistov, ako aj pre Maďarsko.
Spis Gorila je v mnohom dôležitejší a zásadnejší ako to, čo hovoril na snemovaní svojich straníkov Ferenc Gyurcsány. Nedá sa však nevidieť, že to, na čo sa atmosféra okolo spisu zvrhla, je „bratovražedný“ boj slovenskej pravice, ktorý celkom pripomína konflikt rôznych krídel maďarských socialistov. S tým rozdielom, že „slovenský Orbán“, predseda Smeru Robert Fico, nemusí usporiadať ani žiadne protivládne (teda protipravicové) demonštrácie, ale iba čakať, až sa slovenská pravica požerie sama medzi sebou. Napokon, podobne ako pri schvaľovaní eurovalu, keď nemusel pre vyhlásenie predčasných volieb a pád vlády pohnúť ani prstom, len nechať dôjsť Sulíkovu vzburu až do trpkého konca. A potom milostivo za tri dni euroval s „proeurópskym“ zvyškom vlády odhlasovať.
Spis Gorila medzitým ničí Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu takým tempom, že sa Dzurinda a spol. napokon nemusia dostať ani do parlamentu. Nasadenie Kresťanskodemokratického hnutia a najmä ministra vnútra Daniela Lipšica totiž môže v budúcich týždňoch presvedčiť aj dosiaľ nepresvedčených, že to, čo v spise je, sa skutočne stalo. Slovenská pravicová politika, na ktorej stála postmečiarovská očista Slovenska po roku 1998, sa zrúti, a mierne zvýšenie popularity KDH nič nezachráni. Pokiaľ v tejto situácii nebude mať Robert Fico ústavnú väčšinu, bude to malý zázrak, ktorý sa navyše môže získaním zopár ďalších poslancov z ľubovoľnej ďalšej parlamentnej strany rozplynúť.
Poliaci si niečím podobným už prešli (po afére Rywin) a zaplatili za to dvoma rokmi nedôstojných vlád bratov Kaczynských, ktoré vyvrcholili kabinetom, kde sa stal Andrzej Lepper poľským vicepremiérom.
My v Česku na pohromu tohto typu stále len čakáme. Máme k nej bližšie, než sa nám zdá. Aj naše parlamentné politické strany pripomínajú vypasených žrútov, ktorým s jedlom rastie hlad, a naša realita pripomína čoraz väčšmi rozprávku o Otesančekovi. Ten sa pchal a pchal, až praskol. Škandálov typu Gorila behá po Česku hneď niekoľko. Od gripenov cez nákup obrnených transportérov, korupciu okolo stavby diaľnic či tunelovanie európskych fondov do straníckych pokladníc. Je naozaj len otázkou času, keď môže aj u nás nastať situácia ako v Slovinsku, kde úradujúci premiér Janes Janša stojí pred súdom pre korupciu v gigantickej zákazke fínskeho transportéra Patria. V prípade, že bude odsúdený, vraj odstúpi. Ešteže tak. Autor je redaktor Lidových novín
Pokiaľ nebudeme predpokladať, že Orbánov Fidesz mal i po piatich rokoch v opozícii niečo ako tieňovú tajnú službu, čo už naozaj zaváňa konšpiračnou teóriou, tak bol únik záznamu zo straníckej konferencie socialistov zrejme výsledkom nejakého vnútorného pnutia v maďarskej ľavici. Malo to fatálne dôsledky, tak pre samotných socialistov, ako aj pre Maďarsko.
Spis Gorila je v mnohom dôležitejší a zásadnejší ako to, čo hovoril na snemovaní svojich straníkov Ferenc Gyurcsány. Nedá sa však nevidieť, že to, na čo sa atmosféra okolo spisu zvrhla, je „bratovražedný“ boj slovenskej pravice, ktorý celkom pripomína konflikt rôznych krídel maďarských socialistov. S tým rozdielom, že „slovenský Orbán“, predseda Smeru Robert Fico, nemusí usporiadať ani žiadne protivládne (teda protipravicové) demonštrácie, ale iba čakať, až sa slovenská pravica požerie sama medzi sebou. Napokon, podobne ako pri schvaľovaní eurovalu, keď nemusel pre vyhlásenie predčasných volieb a pád vlády pohnúť ani prstom, len nechať dôjsť Sulíkovu vzburu až do trpkého konca. A potom milostivo za tri dni euroval s „proeurópskym“ zvyškom vlády odhlasovať.
Spis Gorila medzitým ničí Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu takým tempom, že sa Dzurinda a spol. napokon nemusia dostať ani do parlamentu. Nasadenie Kresťanskodemokratického hnutia a najmä ministra vnútra Daniela Lipšica totiž môže v budúcich týždňoch presvedčiť aj dosiaľ nepresvedčených, že to, čo v spise je, sa skutočne stalo. Slovenská pravicová politika, na ktorej stála postmečiarovská očista Slovenska po roku 1998, sa zrúti, a mierne zvýšenie popularity KDH nič nezachráni. Pokiaľ v tejto situácii nebude mať Robert Fico ústavnú väčšinu, bude to malý zázrak, ktorý sa navyše môže získaním zopár ďalších poslancov z ľubovoľnej ďalšej parlamentnej strany rozplynúť.
Poliaci si niečím podobným už prešli (po afére Rywin) a zaplatili za to dvoma rokmi nedôstojných vlád bratov Kaczynských, ktoré vyvrcholili kabinetom, kde sa stal Andrzej Lepper poľským vicepremiérom.
My v Česku na pohromu tohto typu stále len čakáme. Máme k nej bližšie, než sa nám zdá. Aj naše parlamentné politické strany pripomínajú vypasených žrútov, ktorým s jedlom rastie hlad, a naša realita pripomína čoraz väčšmi rozprávku o Otesančekovi. Ten sa pchal a pchal, až praskol. Škandálov typu Gorila behá po Česku hneď niekoľko. Od gripenov cez nákup obrnených transportérov, korupciu okolo stavby diaľnic či tunelovanie európskych fondov do straníckych pokladníc. Je naozaj len otázkou času, keď môže aj u nás nastať situácia ako v Slovinsku, kde úradujúci premiér Janes Janša stojí pred súdom pre korupciu v gigantickej zákazke fínskeho transportéra Patria. V prípade, že bude odsúdený, vraj odstúpi. Ešteže tak. Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.