Vtedy vlastne ani nebolo ako. Keď sa nelegálne vlastnené hudobné súbory stali folklórom, hudobné spoločnosti cez súdy pozatvárali „pirátske” servery a postupne postavili legálne možnosti. Hudbu na dnešnej internetovej stránke Západu kradne len ten, kto veľmi chce. Kúpiť si album je pohodlné a ľahké aj vďaka priekopníkom ako Apple.
Jeden film má viac ako desaťnásobok megabajtov bežnej empétrojky. Len čo dostal internet schopnosť prenášať takto veľké súbory, vrátila sa téma nelegálneho vlastnenia hudby, obohatená o obraz. Útočiskom pre filmy sa stali vznikajúce servery na ukladanie a sťahovanie obrovských súborov. A netrvalo dlho, kým sa mnohé z nich našli v čase a priestore a preprofilovali sa priamo na tento biznis-model: priamo motivovali ľudí, ktorí nahrávali najviac obsahu (= nelegálne stiahnutých filmov) a pýtali si peniaze za stiahnutie týchto filmov.
To je prípad aj v posledných dňoch často spomínaného serveru Megaupload. Americké úrady internetovú stránku zatvorili a prevádzkovateľ sa možno dostane za mreže. Táto stránka a jej podobné, ktoré teraz masovo vypínajú alebo menia biznis-model, nie sú hodné smútku nad obmedzovaním slobody na internete. Je to len vedľajšia postava v príbehu Hollywoodu, snažiaceho sa dostať svoje peniaze.
Odporcovia kroku amerických súdov hovoria, že celá situácia je len výsledkom neschopnosti filmového a televízneho biznisu ponúknuť ľuďom legálne možnosti. Skutočnosť je však taká, že minimálne v Amerike je veľmi rozvinutý trh filmov na požiadanie v zrozumiteľnej podobe pre široké vrstvy. Megaupload a spol. využívali najmä tí, ktorí chceli vedome kradnúť. Je správne, že hlupákov, ktorí tieto servery prevádzkovali, vyšetrujú. Zarobené peniaze si nezaslúžia.
V pozadí však beží dôležitejšia téma: americký filmový a televízny priemysel sa snaží presadiť zákony, ktoré nelegálny obsah z internetu raz a navždy dostanú. So silnými lobistami bojujú za legislatívu, ktorá umožní úradom zatvárať internetové stránky čo i len pre linkovanie obsahu, ktoré štúdiá považujú za nelegálny. To je však proti podstate internetu – Google indexuje obsah celej stránky -- taký, aký ho ľudia robia. Ani Facebook nemôže zodpovedať za to, čo mu kto prilepí na nástenku. Dať úradom do rúk moc zatvárať internetové stránky je nebezpečný precedens.
Aj keď supermarkety zaviedli samoobsluhy, aby viac predávali, museli zaviesť strážnikov. Presne to by mal urobiť Hollywood. Striehnuť. Dávať si pozor na zlodejov, ako bol Megaupload a súdiť sa s nimi. Ani supermarket nemôže dostať právo zatvárať ľudí.
Aby bolo jasné, zatváraním Megauploadu a podobných po celom svete sa on-line pirátstvo nekončí. Piráti vždy majú svoje cesty a aj teraz stačí päť klikov, aby si podkutejší užívateľ dostal do počítača najnovší film Davida Finchera. Nevyhneme sa tomu, že technologicky zameraní ľudia, pre ktorých je otvorený svet internetu spúšťačom kreativity, budú hľadať a vytvárať cesty. A to je dobre, pretože aj to posúva internet vpred. Veď, kto iný postavil technológie, na základe ktorých môžu teraz svoje filmy šíriť? Určite nie konzervatívne štúdiá, ktoré by internetové stránky najradšej zatvorili. Boli to práve „piráti”, vďaka ktorým môžu hollywoodske štúdiá začať na stránke kasírovať.
Jeden film má viac ako desaťnásobok megabajtov bežnej empétrojky. Len čo dostal internet schopnosť prenášať takto veľké súbory, vrátila sa téma nelegálneho vlastnenia hudby, obohatená o obraz. Útočiskom pre filmy sa stali vznikajúce servery na ukladanie a sťahovanie obrovských súborov. A netrvalo dlho, kým sa mnohé z nich našli v čase a priestore a preprofilovali sa priamo na tento biznis-model: priamo motivovali ľudí, ktorí nahrávali najviac obsahu (= nelegálne stiahnutých filmov) a pýtali si peniaze za stiahnutie týchto filmov.
To je prípad aj v posledných dňoch často spomínaného serveru Megaupload. Americké úrady internetovú stránku zatvorili a prevádzkovateľ sa možno dostane za mreže. Táto stránka a jej podobné, ktoré teraz masovo vypínajú alebo menia biznis-model, nie sú hodné smútku nad obmedzovaním slobody na internete. Je to len vedľajšia postava v príbehu Hollywoodu, snažiaceho sa dostať svoje peniaze.
Odporcovia kroku amerických súdov hovoria, že celá situácia je len výsledkom neschopnosti filmového a televízneho biznisu ponúknuť ľuďom legálne možnosti. Skutočnosť je však taká, že minimálne v Amerike je veľmi rozvinutý trh filmov na požiadanie v zrozumiteľnej podobe pre široké vrstvy. Megaupload a spol. využívali najmä tí, ktorí chceli vedome kradnúť. Je správne, že hlupákov, ktorí tieto servery prevádzkovali, vyšetrujú. Zarobené peniaze si nezaslúžia.
V pozadí však beží dôležitejšia téma: americký filmový a televízny priemysel sa snaží presadiť zákony, ktoré nelegálny obsah z internetu raz a navždy dostanú. So silnými lobistami bojujú za legislatívu, ktorá umožní úradom zatvárať internetové stránky čo i len pre linkovanie obsahu, ktoré štúdiá považujú za nelegálny. To je však proti podstate internetu – Google indexuje obsah celej stránky -- taký, aký ho ľudia robia. Ani Facebook nemôže zodpovedať za to, čo mu kto prilepí na nástenku. Dať úradom do rúk moc zatvárať internetové stránky je nebezpečný precedens.
Aj keď supermarkety zaviedli samoobsluhy, aby viac predávali, museli zaviesť strážnikov. Presne to by mal urobiť Hollywood. Striehnuť. Dávať si pozor na zlodejov, ako bol Megaupload a súdiť sa s nimi. Ani supermarket nemôže dostať právo zatvárať ľudí.
Aby bolo jasné, zatváraním Megauploadu a podobných po celom svete sa on-line pirátstvo nekončí. Piráti vždy majú svoje cesty a aj teraz stačí päť klikov, aby si podkutejší užívateľ dostal do počítača najnovší film Davida Finchera. Nevyhneme sa tomu, že technologicky zameraní ľudia, pre ktorých je otvorený svet internetu spúšťačom kreativity, budú hľadať a vytvárať cesty. A to je dobre, pretože aj to posúva internet vpred. Veď, kto iný postavil technológie, na základe ktorých môžu teraz svoje filmy šíriť? Určite nie konzervatívne štúdiá, ktoré by internetové stránky najradšej zatvorili. Boli to práve „piráti”, vďaka ktorým môžu hollywoodske štúdiá začať na stránke kasírovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.