TLAČ Denníky sa profilujú
Mediálny trh sa u nás v segmente denníkov začína jasnejšie profilovať. Ak si odmyslíme maďarský denník Új Szó, regionálny Korzár či denník Šport, ktoré majú špecifické publikum, začína byť oveľa jasnejšie, pre akého čitateľa je ktorý denník určený. Denník Plus jeden deň, ktorý nechcel byť iba čistým bulvárom, alebo chcel byť minimálne inteligentnejším bulvárom, je dnes už silným konkurentom najmä pre denník Nový čas. Denník Pravda sa zas profiluje ako ľavicový denník, ktorý sa zameriava na sociálne témy a oslovuje najmä ľudí, ktorí radi čítajú o tom, čo kedy zdražie a aké dávky sa budú krátiť či zvyšovať. Denník SME si zachoval svoje nasadenie ísť po horúcich témach, otvárať nové kauzy, ale nie je dnes taký silný v analytických textoch či komentároch. Popri týchto dvoch denníkoch sa v poslednom období začínajú výraznejšie profilovať aj vždy tak trochu zabudnuté a suché Hospodárske noviny. Príchod komentátora Daga Daniša a výraznej spravodajkyne Zuzany Peťkovej dáva Hospodárkam veľkú šancu rásť a skvalitňovať svoj obsah. Navyše sa denníky aj politicky rozvrstvili: kým Pravdu budú zrejme čítať najviac voliči Smeru, (prípadne časť KDH), SME môže oslovovať tradičných pravicových voličov, ktorí budú voliť SDKÚ, Most a vyznávačov Lipšicovej časti KDH, k Hospodárkam zrejme tiahnu najmä voliči SaS. Ak by sa Hospodárske noviny vyvíjali aj naďalej a priblížili sa k podobe svojho českého pendanta, bolo by to pre slovenskú žurnalistiku veľké plus.
.eva Čobejová
RÁDIÁ Rok dobra v Rádiu Impuls
Čo má spoločné české Rádio Impuls s našimi Jemnými melódiami? Formát oboch je dôkazom toho, že pozitívna nálada marketingovo funguje bez ohľadu na to, akú hudbu hráte. V prvom prípade ide o príklon ku konzervatívnej českej produkcii, v tom druhom zas o hudbu v nízkom tempe so sprievodom pozitívnych myšlienok. Keď Impuls vstupoval na trh v roku 1999 s revolučnou myšlienkou hrať českú hudbu, mnohí odborníci tomu neverili. Lenže uspel a „hezké české rádiá“ začali vznikať ako huby po daždi. Šéfovia Impulsu si správne uvedomili, že len príklon k českej hudbe nebude v budúcnosti stačiť. Najmä keď ich konkurencia kopíruje. A tak postavili celú svoju stratégiu, podobne ako predtým Jemné melódie, na pozitivizme. Pozitívna nálada, prevažne pozitívne správy, pozitívne tóny. Všimnite si, že každý jingel Rádia Impuls ide od nízkych tónov k vyšším. Je v tom zámer. Teraz Impuls ešte pritvrdil a vyhlásil tento rok za „rok dobra“, v ktorom bude odmeňovať svojich poslucháčov za dobré skutky. Poviete si, veď pozitívne chce byť každé rádio. Lenže Impuls vryl tento prístup do „genetického kódu“ svojich poslucháčov aj pracovníkov. Spomínam si, ako sa správari v menších rádiách čudovali, keď im editori kázali vyberať do spravodajstva len dobré správy. Väčšina rádií sa vtedy vyhranila voči komerčným televíziám, kde v spravodajstve dominoval zločin a krv. A zafungovalo to.
.juraj Koiš, Radiotv.cz
TELEVÍZIE Koniec moderátorky
V priebehu dvoch dní prišli z TA3 dve rozličné správy. Tá prvá sa nachádzala v oficiálnej tlačovej správe, ktorou sa spravodajská televízia pochválila o svojom vynikajúcom úspechu v sledovanosti. Jej reláciu Klub 3, ktorú moderuje Anna Ghannamová, si minulý utorok večer pozrelo viac ako 470-tisíc divákov, v kategórii 12+ (teda v tej, ktorá je pre inzerentov dôležitá) dosiahla relácia podiel až 7,9 percenta, čo je sledovanosť vysoko nad priemer tejto stanice. Dokonca spravodajská televízia s menším pokrytím pobila v sledovanosti aj verejnoprávnu politickú diskusiu Zoči-voči s Annou Vargovou. Preto TA3 v tlačovej správe hrdo hlásila, že v inkriminovanom čase „Klub 3 s nekompromisnou Annou Ghannamovou bol v rámci politickodiskusného formátu číslom 1 na trhu“. O pár hodín sa však Mirka Kernová na Medialne.sk hlásila, že Anna Ghannamová končí v Klube 3. „Chcem zachovať kredit televízie a nemyslím si, že jej vystúpenie bolo v súlade s našimi predstavami o vystúpení moderátora,“ vysvetlil šéf TA3 Michal Gučík. Gučík obvinil Ghannamovú z toho, že v relácii prezentuje svoje súkromné politické a ekonomické názory. Oficiálne sa na neférový priebeh diskusie sťažovala Anna Belousovová. Na margo celej relácie však stačí povedať možno iba pár slov: Zavolať si do vážnej politickej debaty Noru Mojsejovú nie je dobrý nápad. Túto pani je možné v politickej kampani iba ignorovať, podobne aj pani Belousovovú. To, že práve pre tieto dve dámy skončila tretia, je dosť bizarné.
.eč
Mediálny trh sa u nás v segmente denníkov začína jasnejšie profilovať. Ak si odmyslíme maďarský denník Új Szó, regionálny Korzár či denník Šport, ktoré majú špecifické publikum, začína byť oveľa jasnejšie, pre akého čitateľa je ktorý denník určený. Denník Plus jeden deň, ktorý nechcel byť iba čistým bulvárom, alebo chcel byť minimálne inteligentnejším bulvárom, je dnes už silným konkurentom najmä pre denník Nový čas. Denník Pravda sa zas profiluje ako ľavicový denník, ktorý sa zameriava na sociálne témy a oslovuje najmä ľudí, ktorí radi čítajú o tom, čo kedy zdražie a aké dávky sa budú krátiť či zvyšovať. Denník SME si zachoval svoje nasadenie ísť po horúcich témach, otvárať nové kauzy, ale nie je dnes taký silný v analytických textoch či komentároch. Popri týchto dvoch denníkoch sa v poslednom období začínajú výraznejšie profilovať aj vždy tak trochu zabudnuté a suché Hospodárske noviny. Príchod komentátora Daga Daniša a výraznej spravodajkyne Zuzany Peťkovej dáva Hospodárkam veľkú šancu rásť a skvalitňovať svoj obsah. Navyše sa denníky aj politicky rozvrstvili: kým Pravdu budú zrejme čítať najviac voliči Smeru, (prípadne časť KDH), SME môže oslovovať tradičných pravicových voličov, ktorí budú voliť SDKÚ, Most a vyznávačov Lipšicovej časti KDH, k Hospodárkam zrejme tiahnu najmä voliči SaS. Ak by sa Hospodárske noviny vyvíjali aj naďalej a priblížili sa k podobe svojho českého pendanta, bolo by to pre slovenskú žurnalistiku veľké plus.
.eva Čobejová
RÁDIÁ Rok dobra v Rádiu Impuls
Čo má spoločné české Rádio Impuls s našimi Jemnými melódiami? Formát oboch je dôkazom toho, že pozitívna nálada marketingovo funguje bez ohľadu na to, akú hudbu hráte. V prvom prípade ide o príklon ku konzervatívnej českej produkcii, v tom druhom zas o hudbu v nízkom tempe so sprievodom pozitívnych myšlienok. Keď Impuls vstupoval na trh v roku 1999 s revolučnou myšlienkou hrať českú hudbu, mnohí odborníci tomu neverili. Lenže uspel a „hezké české rádiá“ začali vznikať ako huby po daždi. Šéfovia Impulsu si správne uvedomili, že len príklon k českej hudbe nebude v budúcnosti stačiť. Najmä keď ich konkurencia kopíruje. A tak postavili celú svoju stratégiu, podobne ako predtým Jemné melódie, na pozitivizme. Pozitívna nálada, prevažne pozitívne správy, pozitívne tóny. Všimnite si, že každý jingel Rádia Impuls ide od nízkych tónov k vyšším. Je v tom zámer. Teraz Impuls ešte pritvrdil a vyhlásil tento rok za „rok dobra“, v ktorom bude odmeňovať svojich poslucháčov za dobré skutky. Poviete si, veď pozitívne chce byť každé rádio. Lenže Impuls vryl tento prístup do „genetického kódu“ svojich poslucháčov aj pracovníkov. Spomínam si, ako sa správari v menších rádiách čudovali, keď im editori kázali vyberať do spravodajstva len dobré správy. Väčšina rádií sa vtedy vyhranila voči komerčným televíziám, kde v spravodajstve dominoval zločin a krv. A zafungovalo to.
.juraj Koiš, Radiotv.cz
TELEVÍZIE Koniec moderátorky
V priebehu dvoch dní prišli z TA3 dve rozličné správy. Tá prvá sa nachádzala v oficiálnej tlačovej správe, ktorou sa spravodajská televízia pochválila o svojom vynikajúcom úspechu v sledovanosti. Jej reláciu Klub 3, ktorú moderuje Anna Ghannamová, si minulý utorok večer pozrelo viac ako 470-tisíc divákov, v kategórii 12+ (teda v tej, ktorá je pre inzerentov dôležitá) dosiahla relácia podiel až 7,9 percenta, čo je sledovanosť vysoko nad priemer tejto stanice. Dokonca spravodajská televízia s menším pokrytím pobila v sledovanosti aj verejnoprávnu politickú diskusiu Zoči-voči s Annou Vargovou. Preto TA3 v tlačovej správe hrdo hlásila, že v inkriminovanom čase „Klub 3 s nekompromisnou Annou Ghannamovou bol v rámci politickodiskusného formátu číslom 1 na trhu“. O pár hodín sa však Mirka Kernová na Medialne.sk hlásila, že Anna Ghannamová končí v Klube 3. „Chcem zachovať kredit televízie a nemyslím si, že jej vystúpenie bolo v súlade s našimi predstavami o vystúpení moderátora,“ vysvetlil šéf TA3 Michal Gučík. Gučík obvinil Ghannamovú z toho, že v relácii prezentuje svoje súkromné politické a ekonomické názory. Oficiálne sa na neférový priebeh diskusie sťažovala Anna Belousovová. Na margo celej relácie však stačí povedať možno iba pár slov: Zavolať si do vážnej politickej debaty Noru Mojsejovú nie je dobrý nápad. Túto pani je možné v politickej kampani iba ignorovať, podobne aj pani Belousovovú. To, že práve pre tieto dve dámy skončila tretia, je dosť bizarné.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.