V nejakej českej pôrodnici zamenili deti. To je to, čo rodičov vždy najviac desí, ak rodia v pôrodnici a nie doma. Vyjadril som sa správne – dnes už rodia rodičia, nie iba matky. Aj otcovia sa čoraz častejšie zúčastňujú tohto slávnostného aktu.
Sú tam preto, aby pomohli matkám zmierniť utrpenie, pretože pôrod bolí. Nenadarmo sa hovorí o pôrodných bolestiach, o ťažkom pôrode. Takže otcovia sa dostavili, aby to bolo pre mamičky ľahšie. Nie som si istý, či prítomnosť otca zmierni pôrodné bolesti. Ale celkom určite môže matku rozptýliť tak, že na pôrodné bolesti zabudne. Napríklad, keď otec v istej chvíli v pôrodnej sále omdlie. Nevydržal s nervami, švihlo to s ním o zem. Mladá mamička zabudne, že rodí a vykríkne: „Jožko, neudrel si sa ?“ Jožko neodpovedá, je v bezvedomí, sestričky a lekár ho kriesia a ošetrujú, lebo sa naozaj udrel. A mamička zatiaľ celkom nepozorovane porodí zdravé dievčatko. O pár hodín mamička s dievčatkom odchádzajú domov. Otecko ostáva v nemocnici na pozorovaní, pretože má ľahký otras mozgu. O pár dní sa vráti a celá rodina, aj maličká dcéruška, sa teší.
Dcéruška ešte netuší, že je to jej otecko. Ak by to bol akýkoľvek iný chlap, zvykla by si. Ani otecko si nie je celkom istý, či je to naozaj jeho dcérka. Nie preto, že by upodozrieval matku z nevery, božechráň, ale preto, že všetky novorodeniatka sa mu zdajú rovnaké. Dievčatko rozozná akurát od chlapcov. Takže mu je to v podstate jedno. Lenže s matkou je to iné. Mamička vie s istotou, že je to jej dcéruška. Aj keby si hneď nebola celkom istá, kto je otecko. To sa môže stať, pretože v živote ženy sa pritrafí všeličo, čo ostáva zahalené závojom tajomstva. Ale dieťatkom si je istá. Prinesú jej do náručia cudzie a pozná to. Alebo má aspoň akýsi zvláštny pocit neistoty. „To asi nie je moje dieťa,“ povie nesmelo. „Vylúčené,“ hovorí lekár“ prečo by nebolo?“ „Neviem,“ povie čerstvá mamička, „mám taký pocit“. „To sú popôrodné šoky,“ upokojuje ju lekár. Lenže popôrodný šok nastáva až v okamihu, keď rodičia zistia, že to naozaj nie je ich dieťa. Dajú si urobiť testy DNA. Test DNA znamená koniec romantických príbehov. Zámena novorodencov, dievča vyrastie, zamiluje sa do chlapca od susedov, jedného dňa sa ukáže, že je to jej brat, prezradí to zdravotná sestra na smrteľnej posteli. Hotová tragédia. Príbeh vychádza v obrovskom náklade. Kniha je na roztrhanie. Test DNA nás obral o dramatické fabulácie, je koniec romantizmu. Aj zámena českých dievčat sa skončila šťastne. Prišlo sa na to. Rodičia dostali naspäť to svoje dievčatko. Akurát, a to je problém žien, matky si už obľúbili aj to cudzie. Asi sa budú navštevovať. Vedenie nemocnice z toho vyšlo víťazne. Podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Z romantického príbehu sa stala právnická kauza. Môže za to veda.
.milan Lasica
Sú tam preto, aby pomohli matkám zmierniť utrpenie, pretože pôrod bolí. Nenadarmo sa hovorí o pôrodných bolestiach, o ťažkom pôrode. Takže otcovia sa dostavili, aby to bolo pre mamičky ľahšie. Nie som si istý, či prítomnosť otca zmierni pôrodné bolesti. Ale celkom určite môže matku rozptýliť tak, že na pôrodné bolesti zabudne. Napríklad, keď otec v istej chvíli v pôrodnej sále omdlie. Nevydržal s nervami, švihlo to s ním o zem. Mladá mamička zabudne, že rodí a vykríkne: „Jožko, neudrel si sa ?“ Jožko neodpovedá, je v bezvedomí, sestričky a lekár ho kriesia a ošetrujú, lebo sa naozaj udrel. A mamička zatiaľ celkom nepozorovane porodí zdravé dievčatko. O pár hodín mamička s dievčatkom odchádzajú domov. Otecko ostáva v nemocnici na pozorovaní, pretože má ľahký otras mozgu. O pár dní sa vráti a celá rodina, aj maličká dcéruška, sa teší.
Dcéruška ešte netuší, že je to jej otecko. Ak by to bol akýkoľvek iný chlap, zvykla by si. Ani otecko si nie je celkom istý, či je to naozaj jeho dcérka. Nie preto, že by upodozrieval matku z nevery, božechráň, ale preto, že všetky novorodeniatka sa mu zdajú rovnaké. Dievčatko rozozná akurát od chlapcov. Takže mu je to v podstate jedno. Lenže s matkou je to iné. Mamička vie s istotou, že je to jej dcéruška. Aj keby si hneď nebola celkom istá, kto je otecko. To sa môže stať, pretože v živote ženy sa pritrafí všeličo, čo ostáva zahalené závojom tajomstva. Ale dieťatkom si je istá. Prinesú jej do náručia cudzie a pozná to. Alebo má aspoň akýsi zvláštny pocit neistoty. „To asi nie je moje dieťa,“ povie nesmelo. „Vylúčené,“ hovorí lekár“ prečo by nebolo?“ „Neviem,“ povie čerstvá mamička, „mám taký pocit“. „To sú popôrodné šoky,“ upokojuje ju lekár. Lenže popôrodný šok nastáva až v okamihu, keď rodičia zistia, že to naozaj nie je ich dieťa. Dajú si urobiť testy DNA. Test DNA znamená koniec romantických príbehov. Zámena novorodencov, dievča vyrastie, zamiluje sa do chlapca od susedov, jedného dňa sa ukáže, že je to jej brat, prezradí to zdravotná sestra na smrteľnej posteli. Hotová tragédia. Príbeh vychádza v obrovskom náklade. Kniha je na roztrhanie. Test DNA nás obral o dramatické fabulácie, je koniec romantizmu. Aj zámena českých dievčat sa skončila šťastne. Prišlo sa na to. Rodičia dostali naspäť to svoje dievčatko. Akurát, a to je problém žien, matky si už obľúbili aj to cudzie. Asi sa budú navštevovať. Vedenie nemocnice z toho vyšlo víťazne. Podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Z romantického príbehu sa stala právnická kauza. Môže za to veda.
.milan Lasica
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.