KNIHA Edgar Hilsenrath: Nacista a holič (Slovart, 2011)
Edgar Hilsenrath (1926) sa narodil v nemeckej židovskej rodine, vojnu prežil v Bukovine, po vojne odišiel do Palestíny, potom do Francúzska, USA a nakoniec sa vrtátil do Nemecka, kde žije dodnes. Táto biografia v jednej vete je pre pochopenie románu Nacista a holič dôležitá: len človek s takýmto kultúrnym vybavením a s takýmto životným itinerárom si mohol dovoliť takúto knihu napísať. Hlavnou postavou románu je totiž Max Schulz, hlúpy a bezvýznamný, „čisto árijský" Nemec, ktorý však vyzerá ako karikatúra Žida (príznačný nos, tmavé vlasy,...). Aká to nespravodlivosť, že jeho kamarát z detstva Icík Finkelstein má modré oči a blond vlasy! Z Maxa sa stane esesák a (podľa vlastných slov) masový vrah, medzi jeho obete patrí aj Icík a jeho rodina. To mu však nebráni po skončení vojny prevziať na seba Icíkovu identitu, chvíľu sa v rozbombardovanom Berlíne venovať šmeline, a potom odísť brániť novovznikajúci Izrael. Nacista a holič je čierna groteska o človeku bez svedomia a absurdnosti jeho života. V románe je veľa krutosti a zla, čo je ešte zosilnené faktom, že sa na to dívame tupými „žabacími očami" Maxa Schulza. „Koľkých som pozabíjal? Neviem. Nepočítal som ich. Ale, ver mi, Icík. Nebol som antisemita. Nikdy. Len som priložil ruku k dielu."
.jk
FILM Jack sa chystá vyplávať (Réžia: Philip Seymour Hoffman, USA, 2010)
Philip Seymour Hoffman je americký herec a divadelný režisér. Je držiteľom Oscara za hlavnú mužskú úlohu v životopisnom filme Capote (2005, réžia: Bennett Miller). Hral vo filmoch bratov Coenovcov, Charlieho Kaufmana, Spika Leea, Sidneyho Lumeta. Odkedy debutoval snímkou Jack sa chystá vyplávať, je aj filmovým režisérom. A nie hocijakým. Jeho prvotina je zaručene účinný balzam na dušu. Smutná aj veselá zároveň. O tom, že ak aj niečo zaniká, niečo iné vzniká. Film je nakrútený podľa rovnomennej divadelnej hry Boba Glaudiniho. Stojí na krásnom – hoci z celkom obyčajného sveta vystrihnutom – príbehu, skvelých hercoch a jemnom využití filmárskych výrazových prostriedkov. Jack (P. S. Hoffman) vozí vo firme strýka Franka na limuzíne úspešných, bohatých ľudí. Kde mu povedia, tam ide. Pre strýka Franka jazdí aj Jackov najlepší priateľ Clyde. Ten má doma manželku Lucy. Jack je pomenší, ryšavý, má strapaté vlasy, je to vlastne čudák, málo rozpráva, má rád hudbu, a keď je nervózny, odkašliava. Hoci by to naňho nik nepovedal, jeho srdce ukrýva poklady: hĺbku, odhodlanie, nežnú chlapskosť. Lenže objekt lásky nikde naokolo nie je a samota pokračuje. Clyde a Lucy sa rozhodnú zorganizovať zoznamovaciu večeru – pozvú Jacka a pozvú aj Connie, Lucyinu neveľmi úspešnú kolegyňu zo zamestnania. Connie na návšteve rozpráva historku o svojom otcovi, ktorý bol v kóme. Jack odkašliava. Potom idú spolu domov.
.zm
KNIHA Katarína Vošková: Anatómia historického domu, (Spolok Banskej Štiavnice´91, 2011)
Ak ste náhodou majiteľom historickej nehnuteľnosti v Banskej Štiavnici a pamiatkari vás stále otravujú so svojimi čudesnými požiadavkami, mali by ste siahnuť po knihe, ktorú zostavila Katarína Vošková. Štiavnici ako pamiatkarka venovala podstatnú časť svojho profesionálneho života, a tak dobre vie, s čím majitelia štiavnických domov zápasia. Nie vždy je to len nechuť k pamiatkovej obnove, často je to aj úplná neznalosť toho, v čom je skutočná hodnota historickej architektúry a urbanizmu Banskej Štiavnice. Vošková spolu s ilustrátorom Marelom Mészárosom vytvorili knižku, ktorá na prvý pohľad pripomína pôvabné detské leporelo. Jej cieľom je jednoducho a názorne vysvetliť v prvom rade obyvateľom mesta a vlastníkom štiavnických domov, ako rozpoznať kultúrne hodnoty, ktoré sa navrstvili na historickej architektúre rôznych typologických druhov. Ak tieto hodnoty poznáme, môžeme lepšie rozmýšľať aj o súčasnom využití starých štiavnických palácov či baníckych domov. Vošková napísala knihu najmä pre tých, ktorí nechcú čítať odborné knižky plné nezrozumiteľných termínov. Pre nás laikov je to príjemné čítanie, keďže zasvätený človek má trpezlivosť aj schopnosť vysvetliť nám hodnoty štiavnickej architektúry jazykom – aj výtvarným spracovaním, ktoré nás neunavuje, neodpudzuje, naopak. Občas pri čítaní či listovaní tej knižky cítime až detské vzrušenie z objavovania nového sveta. Aj na obyčajný turistický výlet do Štiavnice je táto knižka ideálnym sprievodcom.
.eč
Edgar Hilsenrath (1926) sa narodil v nemeckej židovskej rodine, vojnu prežil v Bukovine, po vojne odišiel do Palestíny, potom do Francúzska, USA a nakoniec sa vrtátil do Nemecka, kde žije dodnes. Táto biografia v jednej vete je pre pochopenie románu Nacista a holič dôležitá: len človek s takýmto kultúrnym vybavením a s takýmto životným itinerárom si mohol dovoliť takúto knihu napísať. Hlavnou postavou románu je totiž Max Schulz, hlúpy a bezvýznamný, „čisto árijský" Nemec, ktorý však vyzerá ako karikatúra Žida (príznačný nos, tmavé vlasy,...). Aká to nespravodlivosť, že jeho kamarát z detstva Icík Finkelstein má modré oči a blond vlasy! Z Maxa sa stane esesák a (podľa vlastných slov) masový vrah, medzi jeho obete patrí aj Icík a jeho rodina. To mu však nebráni po skončení vojny prevziať na seba Icíkovu identitu, chvíľu sa v rozbombardovanom Berlíne venovať šmeline, a potom odísť brániť novovznikajúci Izrael. Nacista a holič je čierna groteska o človeku bez svedomia a absurdnosti jeho života. V románe je veľa krutosti a zla, čo je ešte zosilnené faktom, že sa na to dívame tupými „žabacími očami" Maxa Schulza. „Koľkých som pozabíjal? Neviem. Nepočítal som ich. Ale, ver mi, Icík. Nebol som antisemita. Nikdy. Len som priložil ruku k dielu."
.jk
FILM Jack sa chystá vyplávať (Réžia: Philip Seymour Hoffman, USA, 2010)
Philip Seymour Hoffman je americký herec a divadelný režisér. Je držiteľom Oscara za hlavnú mužskú úlohu v životopisnom filme Capote (2005, réžia: Bennett Miller). Hral vo filmoch bratov Coenovcov, Charlieho Kaufmana, Spika Leea, Sidneyho Lumeta. Odkedy debutoval snímkou Jack sa chystá vyplávať, je aj filmovým režisérom. A nie hocijakým. Jeho prvotina je zaručene účinný balzam na dušu. Smutná aj veselá zároveň. O tom, že ak aj niečo zaniká, niečo iné vzniká. Film je nakrútený podľa rovnomennej divadelnej hry Boba Glaudiniho. Stojí na krásnom – hoci z celkom obyčajného sveta vystrihnutom – príbehu, skvelých hercoch a jemnom využití filmárskych výrazových prostriedkov. Jack (P. S. Hoffman) vozí vo firme strýka Franka na limuzíne úspešných, bohatých ľudí. Kde mu povedia, tam ide. Pre strýka Franka jazdí aj Jackov najlepší priateľ Clyde. Ten má doma manželku Lucy. Jack je pomenší, ryšavý, má strapaté vlasy, je to vlastne čudák, málo rozpráva, má rád hudbu, a keď je nervózny, odkašliava. Hoci by to naňho nik nepovedal, jeho srdce ukrýva poklady: hĺbku, odhodlanie, nežnú chlapskosť. Lenže objekt lásky nikde naokolo nie je a samota pokračuje. Clyde a Lucy sa rozhodnú zorganizovať zoznamovaciu večeru – pozvú Jacka a pozvú aj Connie, Lucyinu neveľmi úspešnú kolegyňu zo zamestnania. Connie na návšteve rozpráva historku o svojom otcovi, ktorý bol v kóme. Jack odkašliava. Potom idú spolu domov.
.zm
KNIHA Katarína Vošková: Anatómia historického domu, (Spolok Banskej Štiavnice´91, 2011)
Ak ste náhodou majiteľom historickej nehnuteľnosti v Banskej Štiavnici a pamiatkari vás stále otravujú so svojimi čudesnými požiadavkami, mali by ste siahnuť po knihe, ktorú zostavila Katarína Vošková. Štiavnici ako pamiatkarka venovala podstatnú časť svojho profesionálneho života, a tak dobre vie, s čím majitelia štiavnických domov zápasia. Nie vždy je to len nechuť k pamiatkovej obnove, často je to aj úplná neznalosť toho, v čom je skutočná hodnota historickej architektúry a urbanizmu Banskej Štiavnice. Vošková spolu s ilustrátorom Marelom Mészárosom vytvorili knižku, ktorá na prvý pohľad pripomína pôvabné detské leporelo. Jej cieľom je jednoducho a názorne vysvetliť v prvom rade obyvateľom mesta a vlastníkom štiavnických domov, ako rozpoznať kultúrne hodnoty, ktoré sa navrstvili na historickej architektúre rôznych typologických druhov. Ak tieto hodnoty poznáme, môžeme lepšie rozmýšľať aj o súčasnom využití starých štiavnických palácov či baníckych domov. Vošková napísala knihu najmä pre tých, ktorí nechcú čítať odborné knižky plné nezrozumiteľných termínov. Pre nás laikov je to príjemné čítanie, keďže zasvätený človek má trpezlivosť aj schopnosť vysvetliť nám hodnoty štiavnickej architektúry jazykom – aj výtvarným spracovaním, ktoré nás neunavuje, neodpudzuje, naopak. Občas pri čítaní či listovaní tej knižky cítime až detské vzrušenie z objavovania nového sveta. Aj na obyčajný turistický výlet do Štiavnice je táto knižka ideálnym sprievodcom.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.