Koncom roku 2010 vyšiel v českom preklade román izraelského spisovateľa Davida Grossmana Mít s kým běžet. Takmer presne o rok neskôr vyšiel Grossman prvýkrát aj v slovenčine. Ildikó Drugová preložila a Artforum vydalo jeho knihu Žena, ktorá uteká pred správou. Tieto dva romány majú viacero spoločných čŕt: v obidvoch sa beží či uteká, v obidvoch je prítomný strach (o milovaného človeka) a láska, a aj psík v obidvoch knihách beží s nami. Zatiaľ čo však Mít s kým běžet je strhujúci, v rýchlom tempe plynúci príbeh o láske a strastiach izraelských tínedžerov, Žena, ktorá uteká pred správou je s majstrovstvom, odkazujúcim až na grécke tragédie vystavané rozprávanie o troch ľuďoch, v ktorom sa zrkadlí celá izraelská krajina.
Vo februári 2004 sa David Grossman vybral na pešiu túru, ktorá sa začínala pri libanonských hraniciach a končila sa v jeho dome na predmestí Jeruzalema. Dal si tak darček päťdesiatke. „Rád robím veci, ktoré mi naháňajú strach," povedal Grossman reportérovi časopisu New Yorker, ktorý sa ho pýtal na zmysel jeho putovania. „Keď sa bojím, lepšie veciam rozumiem." Druhým dôvodom jeho túry bolo zbieranie pocitov a informácií pre román, ktorý pol roka predtým začal písať. Hrdinkou románu je Ora, vitálna a odvážna žena, ktorej mladší syn Ofer sa zúčastňuje náročnej armádnej operácie. Starší syn Adam je s Oriným bývalým manželom Ilanom na dovolenke v Južnej Amerike. Ora zostala po Oferovom odchode do armády sama a bojí sa. Bojí sa o Ofera, obáva sa návštevy, ktorá za ňou môže kedykoľvek prísť so správou o jeho smrti. Preto odchádza mimo civilizácie (čo v Izraeli nie je ľahké), z beznádejnej drogovej nirvány vytrhne bývalého milenca Avrama a vydajú sa spolu na pešiu túru od libanonských hraníc do Jeruzalema (pes sa pridá neskôr). Veď správa sa predsa stane skutočnosťou, až keď je prijatá...
Aj Grossmanov mladší syn Uri bol počas jeho putovania v armáde. Často si s otcom telefonoval, otec mu rozprával o tom, čo mieni urobiť so svojimi hrdinami. V lete roku 2006 bol román takmer hotový. Práve vtedy, v posledných hodinách „Druhej libanonskej vojny," zahynul Uri v tanku, ktorý zasiahla libanonská raketa. Trinásteho augusta o 2.40 v noci zazvonil u Grossmanovcov zvonec. Prišla návšteva so správou...
„Obávam sa, že túto knihu už nebudem môcť zachrániť," povedal David Grossman priateľovi a kolegovi spisovateľovi Amosovi Ozovi krátko po Uriho smrti. „Kniha zachráni teba," povedal mu na to Oz. A tak Grossman svoju knihu prepísal, doplnil a dopísal. Výsledkom bolo úžasné dielo. V prvom rade v ňom vytvoril Oru, krásnu a komplikovanú ženu, v ktorej je radosť zo života neoddeliteľne spojená s úzkosťou, ženu, ktorá miluje a chce byť milovaná, matku, ktorá dôveruje svojim deťom, no nikdy sa o ne neprestane báť. Z milostného trojuholníka Ora - Ilan - Avram vymodeloval Grossman artefakt plný priateľstva, lásky, odcudzenia, dôvery a úzkosti. V celom príbehu týchto „obyčajných ľudí" sa ako v kvapke vody odráža Izrael, zasľúbená zem, vybičovaná nepretržitým vojnovým stavom, na ktorý sa nikdy nedá celkom zvyknúť. A nakoniec je to kniha o živote ako ceste. Ceste, ktorá je zároveň útekom aj návratom. Útekom pred zlou správou, návratom k láske, ktorá zachraňuje.
Ak Nicole Krauss na obálke píše, že Žena, ktorá uteká pred správou je ten (zriedkavý) typ knihy, po ktorej prečítaní „už nič nie je ako predtým", tak vôbec nepreháňa. Je to tak. Nič nie je ako predtým.
David Grossman: Žena, ktorá uteká pred správou Preklad: Ildikó Drugová Artforum, 2011.
Vo februári 2004 sa David Grossman vybral na pešiu túru, ktorá sa začínala pri libanonských hraniciach a končila sa v jeho dome na predmestí Jeruzalema. Dal si tak darček päťdesiatke. „Rád robím veci, ktoré mi naháňajú strach," povedal Grossman reportérovi časopisu New Yorker, ktorý sa ho pýtal na zmysel jeho putovania. „Keď sa bojím, lepšie veciam rozumiem." Druhým dôvodom jeho túry bolo zbieranie pocitov a informácií pre román, ktorý pol roka predtým začal písať. Hrdinkou románu je Ora, vitálna a odvážna žena, ktorej mladší syn Ofer sa zúčastňuje náročnej armádnej operácie. Starší syn Adam je s Oriným bývalým manželom Ilanom na dovolenke v Južnej Amerike. Ora zostala po Oferovom odchode do armády sama a bojí sa. Bojí sa o Ofera, obáva sa návštevy, ktorá za ňou môže kedykoľvek prísť so správou o jeho smrti. Preto odchádza mimo civilizácie (čo v Izraeli nie je ľahké), z beznádejnej drogovej nirvány vytrhne bývalého milenca Avrama a vydajú sa spolu na pešiu túru od libanonských hraníc do Jeruzalema (pes sa pridá neskôr). Veď správa sa predsa stane skutočnosťou, až keď je prijatá...
Aj Grossmanov mladší syn Uri bol počas jeho putovania v armáde. Často si s otcom telefonoval, otec mu rozprával o tom, čo mieni urobiť so svojimi hrdinami. V lete roku 2006 bol román takmer hotový. Práve vtedy, v posledných hodinách „Druhej libanonskej vojny," zahynul Uri v tanku, ktorý zasiahla libanonská raketa. Trinásteho augusta o 2.40 v noci zazvonil u Grossmanovcov zvonec. Prišla návšteva so správou...
„Obávam sa, že túto knihu už nebudem môcť zachrániť," povedal David Grossman priateľovi a kolegovi spisovateľovi Amosovi Ozovi krátko po Uriho smrti. „Kniha zachráni teba," povedal mu na to Oz. A tak Grossman svoju knihu prepísal, doplnil a dopísal. Výsledkom bolo úžasné dielo. V prvom rade v ňom vytvoril Oru, krásnu a komplikovanú ženu, v ktorej je radosť zo života neoddeliteľne spojená s úzkosťou, ženu, ktorá miluje a chce byť milovaná, matku, ktorá dôveruje svojim deťom, no nikdy sa o ne neprestane báť. Z milostného trojuholníka Ora - Ilan - Avram vymodeloval Grossman artefakt plný priateľstva, lásky, odcudzenia, dôvery a úzkosti. V celom príbehu týchto „obyčajných ľudí" sa ako v kvapke vody odráža Izrael, zasľúbená zem, vybičovaná nepretržitým vojnovým stavom, na ktorý sa nikdy nedá celkom zvyknúť. A nakoniec je to kniha o živote ako ceste. Ceste, ktorá je zároveň útekom aj návratom. Útekom pred zlou správou, návratom k láske, ktorá zachraňuje.
Ak Nicole Krauss na obálke píše, že Žena, ktorá uteká pred správou je ten (zriedkavý) typ knihy, po ktorej prečítaní „už nič nie je ako predtým", tak vôbec nepreháňa. Je to tak. Nič nie je ako predtým.
David Grossman: Žena, ktorá uteká pred správou Preklad: Ildikó Drugová Artforum, 2011.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.