Pravda je taká, že v priestore euroamerickej civilizácie sa začalo nové prenasledovanie kresťanov. Je to nekrvavé prenasledovanie. Nech nás nemýli, že svojím rozsahom je podstatne menšie, ako bolo prenasledovanie kresťanstva v komunizme, ako si ho pamätáme zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Veď aj prenasledovanie kresťanov v Československu v 70. a 80. rokoch bolo slabšie ako v rokoch päťdesiatych. A prenasledovanie kresťanov v Československu alebo v Poľsku bolo menšie ako v Sovietskom zväze.
Žalúdočný vred je menej vážna choroba ako rakovina, ale to neznamená, že žalúdočný vred nie je choroba. Chrípka je menej vážna choroba ako žalúdočný vred, ale to neznamená, že chrípka nie je choroba. Preto to, čo sa deje s kresťanstvom na západ od Slovenska, treba nazvať pravým menom. Je to prenasledovanie. Nech nás nemýli ani to, že mnohí sa budú nad takým tvrdením blahosklonne a ironicky usmievať. A nestretali sme sa i za komunizmu buď s ironizovaním, alebo s bagatelizovaním? Veru stretali. Neboli zverejnené holé fakty o prenasledovaní kresťanov označované režimom za „protisocialistickú propagandu“, za štvanie „ideodiverzných centrál“? Boli.
V komunizme platilo, že čím viac na východ, tým silnejšie prenasledovanie. Zdá sa, že teraz platí, čím ďalej na západ, tým silnejšie prenasledovanie. Najviac správ prichádza z anglosaského sveta, z USA, Kanady a Británie.
Kedy sa začalo toto prenasledovanie? Kedy sa ojedinelé prípady začali zlievať do mohutnejšieho toku udalostí, kedy sme začali vidieť všeobecný opakujúci sa vzorec? Ktorý rok, ktorá udalosť boli okamihom zlomu? Kandidátov je viacero. Avšak za zlomový rok a udalosť možno považovať najmä rok 2004 a nezvolenie rocca Buttiglioneho za komisára EÚ. Ľavica vtedy povedala, že človek s najobyčajnejšími katolíckymi názormi nie je pre tieto názory kvalifikovanou osobou na funkciu eurokomisára. Transformovaná pravica zobrala tento postoj pravice na vedomie, zmierila sa s ním a pokračovala s ľavicou v neprerušenej spolupráci a v delení moci v Európskom parlamente.
Dnes sa nachádzame časovo niekde na konci prvej dekády tohto prenasledovania.
Nech nás nemýli ani to, že mnoho kresťanov vám povie, že o žiadnom prenasledovaní nevie. Veď takí boli i za komunizmu. Nech nás nemýli ani to, že Západná Európa a Severná Amerika má stále v porovnaní s Východnou Európou stále mnoho výhod, najmä v životnej úrovni, a tie robia život príjemnejším, ako je to u nás na Slovensku.
Nech nás nemýli ani to, že toto nové prenasledovanie je menej brutálne a postihuje menšie skupiny ľudí, ako to bolo za komunizmu vo Východnej Európe. Kiež by sa nezhoršilo...
V lete 2010 navštívil Slovensko arcibiskup z Denveru Charles Chaput. Vo svojej prednáške v Spišskom Podhradí povedal: „Náboženská sloboda v cirkvi je dnes ohrozená takým spôsobom, ako od nacistickej a komunistickej éry ešte nebola.“ Jasnejšie sa to už povedať nedá. Charles Chaput hovorí, prečo to tak je:
„Existuje určitý druh vnútornej logiky, ktorý vedie relativizmus k represii. To vysvetľuje paradox, prečo západné spoločnosti vyhlasujú toleranciu a rešpektovanie odlišnosti, zatiaľ čo agresívne podkopávajú a trestajú život podľa katolíckej náuky. Náuka o tolerancii nemôže tolerovať vieru cirkvi, že niektoré myšlienky a správanie nemôžu byť tolerované, pretože nás dehumanizujú. Náuka, že všetky pravdy sú relatívne, nemôže pripustiť, že niektoré pravdy nesmú byť takými.“
A čo z toho vyplýva pre budúcnosť? Charles Chaput hovorí: „Žijeme v čase, keď je cirkev vyzvaná, aby sa stala veriacim spoločenstvom odporu.“ Arcibiskup Chaput je potomkom indiánskeho kmeňa Potawatomi z horného toku rieky Mississippi. Milí kresťania, indiánsky biskup vám hovorí, že proti vám už dávno vykopali vojnovú sekeru a že iné vám neostáva, len aby ste sa na vojnový chodník vydali i vy. Že budete bojovať. Duchovnými prostriedkami, vašimi zbraňami.
Vo februári 2011 použil arcibiskup Chaput ďalšie vážne slová. „Staňte sa martýrmi v budovaní kultúry života. Buďte pripravení zaplatiť cenu.“
O už prítomnom prenasledovaní kresťanov hovorí i anglikánsky biskup pakistanského pôvodu Michael Nazir-Ali, ktorý sa zúčastňuje kampane NOT ASHAMED na podporu perzekvovaných kresťanov. Zástupca Vatikánu arcibiskup Silvano Tomasi v marci 2011 na zasadnutí Rady pre ľudské práva pri OSN v Ženeve uviedol, že ľudia, ktorí nepodporujú sexuálne správanie medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, sú stigmatizovaní, očierňovaní a stíhaní.
Hovorí o ňom prezidentka Pontifikálnej akadémie pre spoločenské vedy Mary Ann Glendonová: „Dokonca i v krajinách, kde má náboženská sloboda dávne a bezpečné ústavné základy, podozrenia voči veriacim, ktorí tvrdia, že poznajú pravdu o človeku, vedie k ich marginalizácii a k priamej diskriminácii.“
A nepovedal to isté už aj homosexuálny ateista David Starkey? Kto má uši, nech počúva...
Toto prenasledovanie má už aj svojich dokumentaristov, napríklad mimovládnu organizáciu Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians in Europe (OIDCE), ktorá pôsobí pri Agentúre pre ľudské práva EÚ. Je v tom paradox, keďže je to i samotná EÚ, ktorá k tejto diskriminácii prinajmenšom nepriamo prispieva. OIDCE v decembri 2010 zverejnila prvú obsiahlu správu o perzekúcii kresťanov v Európe za roky 2005 – 2010. Riaditeľka OIDCE Gudrun Kuglerová pri zverejnení správy uviedla, že diskriminácia kresťanov je založená najmä na popieraní ich práva na slobodu prejavu a práva na výhradu vo svedomí. Keď navštívite internetovú stránku tejto organizácie, zistíte i štruktúru prenasledovania kresťanov.
Už sme si povedali, že prenasledovanie nespočíva v tom, že šelma sa vám v aréne zahryzne do tela. Ani v tom, že by nás na dlhé roky zavreli do väzenia. I keď prípad Lindy Gibbonsovej všeličo naznačuje.
Môže sa vám však stať, že budete hlásať slová Biblie a za to strávite noc v policajnej cele. Môžu vás za to vláčiť roky po súdoch. Môžu vám za to dávať vysoké finančné pokuty, ktoré vás môžu zruinovať. Môžu zmeniť náplň vášho pracovného zaradenia dovtedy nevídaným spôsobom tak, aby sa protivila kresťanskej viere, a keď odmietnete spolupracovať s nemorálnosťou, tak prídete o zamestnanie.
Keď odmietnete spolupracovať na sexuálnom korumpovaní mládeže, neumožnia vám adoptovať deti. Keď odmietnete strpieť nemorálnosť pod vlastnou strechou, budú vás súdiť, a vaše malé podnikanie môžu poškodiť alebo celkom zničiť. Môžu vás perzekvovať za to, že nosíte symbol vašej viery, čo bolo tisíc rokov bežnou vecou. A naopak, môžete dostať disciplinárny trest v štátnej službe, ak odmietnete nosiť symbol novej sekulárnej ortodoxie. To je prípad policajta Grahama Cogmana z anglického Norfolku, ktorý odmietol nosiť ružovú stužku. Tá mala podľa nadriadených vyjadrovať priazeň polície voči konanej gay-paráde. Cogmana napokon prepustili z polície.
Môžu vás prepustiť zo zamestnania, lebo ste sa v niečej prítomnosti pomodlili. Môžu vám zakázať učiť vo všetkých školách v štáte, lebo ste s mládežou chceli poctivo diskutovať o tom, čo je potrat.
Stačí, keď poviete, že manželstvo by malo byť medzi mužom a ženou. Petra Vidmara, olympijského víťaza v gymnastike z roku 1984, pre to donútili odstúpiť z postu šéfa americkej misie pre Olympijské hry v roku 2012. Kanadského športového komentátora Damiana Goddarda pre takúto poznámku na Twitteri vyrazili zo zamestnania. Učiteľa dejepisu z Floridy Jerryho Buella suspendovali za to, že to napísal na Facebooku. Pre obyčajné vyslovenie katolíckeho názoru na homosexualitu prišiel o miesto profesor Kenneth Howell z univerzity v štáte Illinois. Patril však k tým šťastlivcom, čo sa mohli na miesto vrátiť.
Učiteľ Kwabena Peat z londýnskeho Tottenhamu odišiel zo školenia po tom, ako im začala školiteľka rozprávať, že ak nepovažujú homosexualitu za normálnu, tak majú „problém“, a kládla im otázku, prečo považujú heterosexualitu za normálnu. Bol suspendovaný, vrátiť sa mohol po niekoľkých mesiacoch.
Je zaujímavé, ako v Británii dokážu vydať svedectvo o viere černosi. Kwabena Peat, Gary McFarlane, Lilian Ladeleová, Theresa Daviesová, Duke Amachree a manželia Johnsovci sú černosi.
Ak ako kňaz poviete, že katolíci by nemali voliť politikov podporujúcich manželstvá gayov, môže prísť sankcia. Mexická volebná komisia vyzvala ministerstvo vnútra, aby za takéto výzvy z úst hovorcu mexickej arcidiecézy Huga Valdemara sankcionovali arcidiecézu.
Problém máte aj vtedy, ak sa rozhodnete skoncovať s vlastným homosexuálnym správaním. Vo Vermonte Lisa Millerová uzavrela registrované partnerstvo s Janet Jenkinsovou. Po umelom oplodnení porodila Lisa dcéru Isabellu. Po niekoľkých rokoch Lisa skoncovala s lesbickým spôsobom života a vrátila sa ku kresťanskej viere. Lenže rodičovské práva voči Izabelle si nárokovala i Janet Jenkinsová a súd jej priznal právo na časté stretania s Izabellou bez dozoru iných osôb. Keď začala Izabella javiť známky traumy, Lisa ju už nechcela Janet dávať. Súd sa rozhodol Isabellu Lise odňať a zveriť ju Janet. Lisa aj s Isabellou ušla do zahraničia, kde je doteraz. Hľadá ju polícia. Pastora, ktorý jej pomáhal, zatkla FBI.
Na stránke televízie CBS hovoria o Lise Millerovej ako o „bývalej lesbičke“, v úvodzovkách. Darmo voláš, milá Lisa, že ty už nie si lesbička. Veď my vieme, že si. Budeš navždy. Musíš byť. Podľa revolúcie také čosi ako bývalý homosexuál neexistuje. Ani vtedy, keď existuje.
Preto vám ruže nepokvitnú, keď ste ako psychiater ochotný pomôcť ľuďom na ich žiadosť so skoncovaním s ich homosexuálnym správaním. Za Leslie Pilkingtonovou prišiel homosexuálny novinár Patrick Strudwick a predstieral, že sa chce zbaviť homosexuálnych sklonov a požiadal ju o pomoc. Keď súhlasila, udal ju Britskej aso- ciácii pre poradenstvo a psychoterapiu. Za toto sa v Británii dnes udáva. Asociácia rozhodla, že Pilkingtonová musí ísť na prevýchovu, inak bude suspendovaná. Tak, tak. Budú vás vyhľadávať aktívne a odhaľovať.
Budú vás hľadať, i keď odídete do zahraničia. Kresťanský aktivista Julio Severo odišiel i s rodinou z Brazílie, aby sa vyhol stíhaniu za homofóbiu. To homosexualistom nestačí. Žiadajú firmu Pay Pal, aby zrušila Severovi účet. A Pay Pal im vyhovela.
Budú sa vyhrážať vašej cirkvi, ako poslanec britskej Konzervatívnej strany (!) Mike Weatherley, ktorý vyhlasuje, že cirkvi, ktoré nechcú cirkevne požehnávať homosexuálne zväzky, by nemali mať vôbec právo sobášiť. To je čo za toryovského Vasila Biľaka?
Môžu vás v médiách lživo vykresliť ako démonickú obludu a zabiť váš charakter. Alebo vás môžu vyhodiť z novín, lebo ste písali v prospech ochrany života. Alebo vás budú nútiť, aby ste sa na potrate priamo podieľali ako lekár, zdravotník alebo farmaceut. Keď odmietnete, môžete prísť o miesto.
Môžu vás perzekvovať jednotlivo i kolektívne. Kolektívne napríklad ako kresťanskú charitatívnu organizáciu, ktorú „de facto“ zakážu. Môžu potrestať kresťanskú televíziu za jej kresťanské postoje ekonomicky zničujúcou pokutou 100-tisíc eur, ako sa to stalo španielskej televízii Intereconomia.
Môžu vás nútiť, aby ste vo vašej kresťanskej inštitúcii trpeli a znášali postoje a správanie, ktoré je s kresťanstvom v príkrom rozpore. Napríklad, keď súd v Miláne zakáže katolíckej univerzite prepustiť profesora, ktorý rozpráva, že Ježiš Kristus bol zlým človekom a že evanjeliá sú hrozným posolstvom.
Môže sa vám stať, že vašim deťom budú od šiestich rokov proti vašej vôli v škole ukazovať obrázky súložiacich párov. Z vašich daní budú financovať sexuálnu výchovu na školách, aby vraj zabránili množiacim sa tehotenstvám maloletých dievčat. Výsledkom bude poznanie, že čím viac je sexuálnej výchovy, tým viac je i tých tehotenstiev maloletých. Môže sa stať, že štátnej sexuálnej výchovy budete mať už tak po krk, že svoje deti začnete vychovávať doma. Potom vás môžu na pár týždňov zavrieť do väzenia ako Irene a Heinricha Wiensovcov v Nemecku.
Vašim deťom budú v školách vštepovať homosexualistickú propagandu. Zákon, ktorý schválili zákonodarcovia v Kalifornii v roku 2011, označil kalifornský prímas José Gomez za útok na rodičovské práva. V kanadskej provincii premiér Dalton McGuinty núti katolícke školy zriaďovať homosexuálne kluby. Samozrejme, nie na to, aby sa tam učili katolícke učenie o homosexualite.
Pamätáme sa, ako sa za komunizmu museli i bohoslovci učiť marxizmus-leninizmus.
Môžu najhroznejším spôsobom tupiť symboly kresťanstva, osobu Spasiteľa, jeho Matku, a budú vám hovoriť, že musíte byť tolerantní, že ste povinní to strpieť. Budete to dokonca platiť z vašich daní. Môžu vám zneucťovať vaše chrámy a napadnúť vás priamo v nich.
Môžu vás označovať za potenciálnych teroristov len preto, lebo ste pro-life. Podľa správy Ministerstva vnútornej bezpečnosti v USA, ktoré vzniklo po teroristických útokoch 11. septembra 2011, môže pravicový extrémizmus zahŕňať skupiny nesúhlasiace s potratmi.
Dokonca parlament môže proti vám prijať vyhlásenie. V apríli 2009 odsúdil belgický parlament pápežove výroky o neprípustnosti používania kondómov. V Európskom parlamente podobné vyhlásenie tesne neprešlo.
Nedávno zosnulý páter Anton Hlinka bol dlhé roky redaktorom Hlasu Ameriky. V osemdesiatych rokoch, v sobotu večer, sme si pravidelne zapínali túto stanicu, aby sme počuli ono zahlásenie „Anton Hlinka, Hlas Ameriky, Mníchov.“ A aby sme počuli správy o tom, čo sa v skutočnosti deje. Tam na Západe bol slobodný svet.
Po páde komunizmu prišlo do módy odvolávať sa na to, ako je to na Západe. „Vo vyspelých demokraciách je to tak, vo vyspelých demokraciách je to onak,“ zvyklo sa hovoriť. V najbližších rokoch budeme svedkami úmrtia tejto frázy.
Nastala totiž zmena paradigmy. Namiesto „vyspelého sveta“ sme uvideli svet, ktorý má obrovské problémy s pravdou, ako ich mal i komunistický režim. Vidíme, že niektoré z tých problémov my zatiaľ nemáme, ale že sú k nám zo Západu exportované. A vidíme, že nás čaká zápas.
Kto bude viesť kresťanov v tomto novom zápase? Nie v zmysle politickom, ale v zmysle duchovnom. Videli sme, že revolúcia, ktorej čelíme, je už organizovaná aj globálne. Akú organizáciu majú k dispozícii kresťania?
Medzi prenasledovanými kresťanmi, o ktorých bola v tejto knihe reč, boli katolíci, anglikáni i protestanti. I medzi nekatolíkmi je veľa ľudí, ktorí dokážu hrdinsky vyznať Ježiša Krista v nových časoch a môžu mnohým katolíkom slúžiť ako príklad.
Avšak iba jedna kresťanská cirkev môže byť globálnou organizovanou duchovnou opozíciou proti globálnej antropologickej revolúcii. Iba jedna cirkev má svojich veriacich, kňazov a biskupov, svoje kostoly na každom kontinente a prakticky v každom štáte. Má svoju hlavu a prísľub, že brány pekelné ju nepremôžu.
Je to katolícka cirkev. A v nej sa čosi deje.
Autor je politik a vysokoškolský pedagóg. Text je úryvkom z Palkovej knihy Levy prichádzajú (Prešov, 2012), ktorá sa venuje úpadku kresťanskodemokratickej politiky na Slovensku a vo svete a novému prenasledovaniu kresťanov vo svete, kniha vychádza tento týždeň.
Žalúdočný vred je menej vážna choroba ako rakovina, ale to neznamená, že žalúdočný vred nie je choroba. Chrípka je menej vážna choroba ako žalúdočný vred, ale to neznamená, že chrípka nie je choroba. Preto to, čo sa deje s kresťanstvom na západ od Slovenska, treba nazvať pravým menom. Je to prenasledovanie. Nech nás nemýli ani to, že mnohí sa budú nad takým tvrdením blahosklonne a ironicky usmievať. A nestretali sme sa i za komunizmu buď s ironizovaním, alebo s bagatelizovaním? Veru stretali. Neboli zverejnené holé fakty o prenasledovaní kresťanov označované režimom za „protisocialistickú propagandu“, za štvanie „ideodiverzných centrál“? Boli.
V komunizme platilo, že čím viac na východ, tým silnejšie prenasledovanie. Zdá sa, že teraz platí, čím ďalej na západ, tým silnejšie prenasledovanie. Najviac správ prichádza z anglosaského sveta, z USA, Kanady a Británie.
Kedy sa začalo toto prenasledovanie? Kedy sa ojedinelé prípady začali zlievať do mohutnejšieho toku udalostí, kedy sme začali vidieť všeobecný opakujúci sa vzorec? Ktorý rok, ktorá udalosť boli okamihom zlomu? Kandidátov je viacero. Avšak za zlomový rok a udalosť možno považovať najmä rok 2004 a nezvolenie rocca Buttiglioneho za komisára EÚ. Ľavica vtedy povedala, že človek s najobyčajnejšími katolíckymi názormi nie je pre tieto názory kvalifikovanou osobou na funkciu eurokomisára. Transformovaná pravica zobrala tento postoj pravice na vedomie, zmierila sa s ním a pokračovala s ľavicou v neprerušenej spolupráci a v delení moci v Európskom parlamente.
Dnes sa nachádzame časovo niekde na konci prvej dekády tohto prenasledovania.
Nech nás nemýli ani to, že mnoho kresťanov vám povie, že o žiadnom prenasledovaní nevie. Veď takí boli i za komunizmu. Nech nás nemýli ani to, že Západná Európa a Severná Amerika má stále v porovnaní s Východnou Európou stále mnoho výhod, najmä v životnej úrovni, a tie robia život príjemnejším, ako je to u nás na Slovensku.
Nech nás nemýli ani to, že toto nové prenasledovanie je menej brutálne a postihuje menšie skupiny ľudí, ako to bolo za komunizmu vo Východnej Európe. Kiež by sa nezhoršilo...
V lete 2010 navštívil Slovensko arcibiskup z Denveru Charles Chaput. Vo svojej prednáške v Spišskom Podhradí povedal: „Náboženská sloboda v cirkvi je dnes ohrozená takým spôsobom, ako od nacistickej a komunistickej éry ešte nebola.“ Jasnejšie sa to už povedať nedá. Charles Chaput hovorí, prečo to tak je:
„Existuje určitý druh vnútornej logiky, ktorý vedie relativizmus k represii. To vysvetľuje paradox, prečo západné spoločnosti vyhlasujú toleranciu a rešpektovanie odlišnosti, zatiaľ čo agresívne podkopávajú a trestajú život podľa katolíckej náuky. Náuka o tolerancii nemôže tolerovať vieru cirkvi, že niektoré myšlienky a správanie nemôžu byť tolerované, pretože nás dehumanizujú. Náuka, že všetky pravdy sú relatívne, nemôže pripustiť, že niektoré pravdy nesmú byť takými.“
A čo z toho vyplýva pre budúcnosť? Charles Chaput hovorí: „Žijeme v čase, keď je cirkev vyzvaná, aby sa stala veriacim spoločenstvom odporu.“ Arcibiskup Chaput je potomkom indiánskeho kmeňa Potawatomi z horného toku rieky Mississippi. Milí kresťania, indiánsky biskup vám hovorí, že proti vám už dávno vykopali vojnovú sekeru a že iné vám neostáva, len aby ste sa na vojnový chodník vydali i vy. Že budete bojovať. Duchovnými prostriedkami, vašimi zbraňami.
Vo februári 2011 použil arcibiskup Chaput ďalšie vážne slová. „Staňte sa martýrmi v budovaní kultúry života. Buďte pripravení zaplatiť cenu.“
O už prítomnom prenasledovaní kresťanov hovorí i anglikánsky biskup pakistanského pôvodu Michael Nazir-Ali, ktorý sa zúčastňuje kampane NOT ASHAMED na podporu perzekvovaných kresťanov. Zástupca Vatikánu arcibiskup Silvano Tomasi v marci 2011 na zasadnutí Rady pre ľudské práva pri OSN v Ženeve uviedol, že ľudia, ktorí nepodporujú sexuálne správanie medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, sú stigmatizovaní, očierňovaní a stíhaní.
Hovorí o ňom prezidentka Pontifikálnej akadémie pre spoločenské vedy Mary Ann Glendonová: „Dokonca i v krajinách, kde má náboženská sloboda dávne a bezpečné ústavné základy, podozrenia voči veriacim, ktorí tvrdia, že poznajú pravdu o človeku, vedie k ich marginalizácii a k priamej diskriminácii.“
A nepovedal to isté už aj homosexuálny ateista David Starkey? Kto má uši, nech počúva...
Toto prenasledovanie má už aj svojich dokumentaristov, napríklad mimovládnu organizáciu Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians in Europe (OIDCE), ktorá pôsobí pri Agentúre pre ľudské práva EÚ. Je v tom paradox, keďže je to i samotná EÚ, ktorá k tejto diskriminácii prinajmenšom nepriamo prispieva. OIDCE v decembri 2010 zverejnila prvú obsiahlu správu o perzekúcii kresťanov v Európe za roky 2005 – 2010. Riaditeľka OIDCE Gudrun Kuglerová pri zverejnení správy uviedla, že diskriminácia kresťanov je založená najmä na popieraní ich práva na slobodu prejavu a práva na výhradu vo svedomí. Keď navštívite internetovú stránku tejto organizácie, zistíte i štruktúru prenasledovania kresťanov.
Už sme si povedali, že prenasledovanie nespočíva v tom, že šelma sa vám v aréne zahryzne do tela. Ani v tom, že by nás na dlhé roky zavreli do väzenia. I keď prípad Lindy Gibbonsovej všeličo naznačuje.
Môže sa vám však stať, že budete hlásať slová Biblie a za to strávite noc v policajnej cele. Môžu vás za to vláčiť roky po súdoch. Môžu vám za to dávať vysoké finančné pokuty, ktoré vás môžu zruinovať. Môžu zmeniť náplň vášho pracovného zaradenia dovtedy nevídaným spôsobom tak, aby sa protivila kresťanskej viere, a keď odmietnete spolupracovať s nemorálnosťou, tak prídete o zamestnanie.
Keď odmietnete spolupracovať na sexuálnom korumpovaní mládeže, neumožnia vám adoptovať deti. Keď odmietnete strpieť nemorálnosť pod vlastnou strechou, budú vás súdiť, a vaše malé podnikanie môžu poškodiť alebo celkom zničiť. Môžu vás perzekvovať za to, že nosíte symbol vašej viery, čo bolo tisíc rokov bežnou vecou. A naopak, môžete dostať disciplinárny trest v štátnej službe, ak odmietnete nosiť symbol novej sekulárnej ortodoxie. To je prípad policajta Grahama Cogmana z anglického Norfolku, ktorý odmietol nosiť ružovú stužku. Tá mala podľa nadriadených vyjadrovať priazeň polície voči konanej gay-paráde. Cogmana napokon prepustili z polície.
Môžu vás prepustiť zo zamestnania, lebo ste sa v niečej prítomnosti pomodlili. Môžu vám zakázať učiť vo všetkých školách v štáte, lebo ste s mládežou chceli poctivo diskutovať o tom, čo je potrat.
Stačí, keď poviete, že manželstvo by malo byť medzi mužom a ženou. Petra Vidmara, olympijského víťaza v gymnastike z roku 1984, pre to donútili odstúpiť z postu šéfa americkej misie pre Olympijské hry v roku 2012. Kanadského športového komentátora Damiana Goddarda pre takúto poznámku na Twitteri vyrazili zo zamestnania. Učiteľa dejepisu z Floridy Jerryho Buella suspendovali za to, že to napísal na Facebooku. Pre obyčajné vyslovenie katolíckeho názoru na homosexualitu prišiel o miesto profesor Kenneth Howell z univerzity v štáte Illinois. Patril však k tým šťastlivcom, čo sa mohli na miesto vrátiť.
Učiteľ Kwabena Peat z londýnskeho Tottenhamu odišiel zo školenia po tom, ako im začala školiteľka rozprávať, že ak nepovažujú homosexualitu za normálnu, tak majú „problém“, a kládla im otázku, prečo považujú heterosexualitu za normálnu. Bol suspendovaný, vrátiť sa mohol po niekoľkých mesiacoch.
Je zaujímavé, ako v Británii dokážu vydať svedectvo o viere černosi. Kwabena Peat, Gary McFarlane, Lilian Ladeleová, Theresa Daviesová, Duke Amachree a manželia Johnsovci sú černosi.
Ak ako kňaz poviete, že katolíci by nemali voliť politikov podporujúcich manželstvá gayov, môže prísť sankcia. Mexická volebná komisia vyzvala ministerstvo vnútra, aby za takéto výzvy z úst hovorcu mexickej arcidiecézy Huga Valdemara sankcionovali arcidiecézu.
Problém máte aj vtedy, ak sa rozhodnete skoncovať s vlastným homosexuálnym správaním. Vo Vermonte Lisa Millerová uzavrela registrované partnerstvo s Janet Jenkinsovou. Po umelom oplodnení porodila Lisa dcéru Isabellu. Po niekoľkých rokoch Lisa skoncovala s lesbickým spôsobom života a vrátila sa ku kresťanskej viere. Lenže rodičovské práva voči Izabelle si nárokovala i Janet Jenkinsová a súd jej priznal právo na časté stretania s Izabellou bez dozoru iných osôb. Keď začala Izabella javiť známky traumy, Lisa ju už nechcela Janet dávať. Súd sa rozhodol Isabellu Lise odňať a zveriť ju Janet. Lisa aj s Isabellou ušla do zahraničia, kde je doteraz. Hľadá ju polícia. Pastora, ktorý jej pomáhal, zatkla FBI.
Na stránke televízie CBS hovoria o Lise Millerovej ako o „bývalej lesbičke“, v úvodzovkách. Darmo voláš, milá Lisa, že ty už nie si lesbička. Veď my vieme, že si. Budeš navždy. Musíš byť. Podľa revolúcie také čosi ako bývalý homosexuál neexistuje. Ani vtedy, keď existuje.
Preto vám ruže nepokvitnú, keď ste ako psychiater ochotný pomôcť ľuďom na ich žiadosť so skoncovaním s ich homosexuálnym správaním. Za Leslie Pilkingtonovou prišiel homosexuálny novinár Patrick Strudwick a predstieral, že sa chce zbaviť homosexuálnych sklonov a požiadal ju o pomoc. Keď súhlasila, udal ju Britskej aso- ciácii pre poradenstvo a psychoterapiu. Za toto sa v Británii dnes udáva. Asociácia rozhodla, že Pilkingtonová musí ísť na prevýchovu, inak bude suspendovaná. Tak, tak. Budú vás vyhľadávať aktívne a odhaľovať.
Budú vás hľadať, i keď odídete do zahraničia. Kresťanský aktivista Julio Severo odišiel i s rodinou z Brazílie, aby sa vyhol stíhaniu za homofóbiu. To homosexualistom nestačí. Žiadajú firmu Pay Pal, aby zrušila Severovi účet. A Pay Pal im vyhovela.
Budú sa vyhrážať vašej cirkvi, ako poslanec britskej Konzervatívnej strany (!) Mike Weatherley, ktorý vyhlasuje, že cirkvi, ktoré nechcú cirkevne požehnávať homosexuálne zväzky, by nemali mať vôbec právo sobášiť. To je čo za toryovského Vasila Biľaka?
Môžu vás v médiách lživo vykresliť ako démonickú obludu a zabiť váš charakter. Alebo vás môžu vyhodiť z novín, lebo ste písali v prospech ochrany života. Alebo vás budú nútiť, aby ste sa na potrate priamo podieľali ako lekár, zdravotník alebo farmaceut. Keď odmietnete, môžete prísť o miesto.
Môžu vás perzekvovať jednotlivo i kolektívne. Kolektívne napríklad ako kresťanskú charitatívnu organizáciu, ktorú „de facto“ zakážu. Môžu potrestať kresťanskú televíziu za jej kresťanské postoje ekonomicky zničujúcou pokutou 100-tisíc eur, ako sa to stalo španielskej televízii Intereconomia.
Môžu vás nútiť, aby ste vo vašej kresťanskej inštitúcii trpeli a znášali postoje a správanie, ktoré je s kresťanstvom v príkrom rozpore. Napríklad, keď súd v Miláne zakáže katolíckej univerzite prepustiť profesora, ktorý rozpráva, že Ježiš Kristus bol zlým človekom a že evanjeliá sú hrozným posolstvom.
Môže sa vám stať, že vašim deťom budú od šiestich rokov proti vašej vôli v škole ukazovať obrázky súložiacich párov. Z vašich daní budú financovať sexuálnu výchovu na školách, aby vraj zabránili množiacim sa tehotenstvám maloletých dievčat. Výsledkom bude poznanie, že čím viac je sexuálnej výchovy, tým viac je i tých tehotenstiev maloletých. Môže sa stať, že štátnej sexuálnej výchovy budete mať už tak po krk, že svoje deti začnete vychovávať doma. Potom vás môžu na pár týždňov zavrieť do väzenia ako Irene a Heinricha Wiensovcov v Nemecku.
Vašim deťom budú v školách vštepovať homosexualistickú propagandu. Zákon, ktorý schválili zákonodarcovia v Kalifornii v roku 2011, označil kalifornský prímas José Gomez za útok na rodičovské práva. V kanadskej provincii premiér Dalton McGuinty núti katolícke školy zriaďovať homosexuálne kluby. Samozrejme, nie na to, aby sa tam učili katolícke učenie o homosexualite.
Pamätáme sa, ako sa za komunizmu museli i bohoslovci učiť marxizmus-leninizmus.
Môžu najhroznejším spôsobom tupiť symboly kresťanstva, osobu Spasiteľa, jeho Matku, a budú vám hovoriť, že musíte byť tolerantní, že ste povinní to strpieť. Budete to dokonca platiť z vašich daní. Môžu vám zneucťovať vaše chrámy a napadnúť vás priamo v nich.
Môžu vás označovať za potenciálnych teroristov len preto, lebo ste pro-life. Podľa správy Ministerstva vnútornej bezpečnosti v USA, ktoré vzniklo po teroristických útokoch 11. septembra 2011, môže pravicový extrémizmus zahŕňať skupiny nesúhlasiace s potratmi.
Dokonca parlament môže proti vám prijať vyhlásenie. V apríli 2009 odsúdil belgický parlament pápežove výroky o neprípustnosti používania kondómov. V Európskom parlamente podobné vyhlásenie tesne neprešlo.
Nedávno zosnulý páter Anton Hlinka bol dlhé roky redaktorom Hlasu Ameriky. V osemdesiatych rokoch, v sobotu večer, sme si pravidelne zapínali túto stanicu, aby sme počuli ono zahlásenie „Anton Hlinka, Hlas Ameriky, Mníchov.“ A aby sme počuli správy o tom, čo sa v skutočnosti deje. Tam na Západe bol slobodný svet.
Po páde komunizmu prišlo do módy odvolávať sa na to, ako je to na Západe. „Vo vyspelých demokraciách je to tak, vo vyspelých demokraciách je to onak,“ zvyklo sa hovoriť. V najbližších rokoch budeme svedkami úmrtia tejto frázy.
Nastala totiž zmena paradigmy. Namiesto „vyspelého sveta“ sme uvideli svet, ktorý má obrovské problémy s pravdou, ako ich mal i komunistický režim. Vidíme, že niektoré z tých problémov my zatiaľ nemáme, ale že sú k nám zo Západu exportované. A vidíme, že nás čaká zápas.
Kto bude viesť kresťanov v tomto novom zápase? Nie v zmysle politickom, ale v zmysle duchovnom. Videli sme, že revolúcia, ktorej čelíme, je už organizovaná aj globálne. Akú organizáciu majú k dispozícii kresťania?
Medzi prenasledovanými kresťanmi, o ktorých bola v tejto knihe reč, boli katolíci, anglikáni i protestanti. I medzi nekatolíkmi je veľa ľudí, ktorí dokážu hrdinsky vyznať Ježiša Krista v nových časoch a môžu mnohým katolíkom slúžiť ako príklad.
Avšak iba jedna kresťanská cirkev môže byť globálnou organizovanou duchovnou opozíciou proti globálnej antropologickej revolúcii. Iba jedna cirkev má svojich veriacich, kňazov a biskupov, svoje kostoly na každom kontinente a prakticky v každom štáte. Má svoju hlavu a prísľub, že brány pekelné ju nepremôžu.
Je to katolícka cirkev. A v nej sa čosi deje.
Autor je politik a vysokoškolský pedagóg. Text je úryvkom z Palkovej knihy Levy prichádzajú (Prešov, 2012), ktorá sa venuje úpadku kresťanskodemokratickej politiky na Slovensku a vo svete a novému prenasledovaniu kresťanov vo svete, kniha vychádza tento týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.