Ďalším je zdanenie finančného sektora. Kým na úrovni štátov sa po druhej svetovej vojne podarilo zaviesť regulácie a mechanizmy redistribúcie, ktorých výsledkom je historicky bezprecedentné obdobie blahobytu, na globálnej úrovni nič také neexistuje. A to je problém. Napriek presvedčeniu trhových fundamentalistov totiž globálny trh nie je schopný samoregulácie. Vysvetlenie je jednoduché: na globálnej úrovni existuje vysoká miera voľného pohybu tovarov, služieb a kapitálu, ale veľmi nízka miera pohybu pracovných síl. Globálny trh sa teda nemôže samoregulovať z princípu. Dôsledkom sú globálne nerovnováhy.
Tento problém je najvypuklejší na liberalizovaných kapitálových trhoch, kde má vysoko mobilný finančný kapitál tendenciu vytvárať externality – bubliny, po ktorých ostávajú krajiny s oslabenou menou a zrúteným bankovým systémom či špekulatívne nákupy na komoditných trhoch s drvivými dopadmi na globálnu ekonomiku.
Riešením sú nové regulácie. Ako dnes vidíme, inštitucionálne regulácie sú nedostatočné, pretože zlyhali. Do pozoronosti sa tak dostávajú daňové regulácie. Tie sú jednoducho implementovateľným, transparentným a „trhovo systémovejším“ riešením. Kým často medializovaná „banková daň“ má slúžiť najmä na vytváranie dodatočných zdrojov pre riešenie problémov finančného sektora, pozornosť si zasluhujú ďalšie: daň z finančných aktív (FAT) je obdoba DPH pre finančné inštitúcie. Ak sa takáto daň uplatní na nadmerné výnosy a bonusy finančných inštitúcií, môže významne obmedziť práve rizikové investície na finančných trhoch. Jej zavedenie najnovšie odporúča aj taká ikona globálneho kapitalizmu, akou je MMF.
Druhým príkladom je daň z finančných transakcií (FTT), variácia známej Tobinovej dane. Tá má podľa typu zdaňovaných transakcií a výšky sadzieb veľký potenciál na obmedzenie špekulatívnych transakcií a reguláciu kapitálových tokov. Aj táto daň je predmetom vážnej diskusie na úrovni EÚ presadzovanej najmä Francúzskom.
Tieto dane majú okrem regulácie a stabilizácie finančných trhov vysoký potenciál výnosu aj pri veľmi nízkej sadzbe, a teda odpovedajú na otázku, kde zobrať zdroje bez zadlžovania. EÚ odhaduje, že výnos FTT už vo výške desatín, respektívne stotín percenta (podľa typu transakcie) prinesie desiatky miliárd eur. Veľký presadzovateľ tejto dane Bill Gates odhadol globálny výnos pri podobne nízkych sadzbách na pol bilióna dolárov. Podmienkou úspechu je jednotný postup, minimálne na úrovni EÚ, optimálne aj USA a východoázijských finančných centier.
Tieto dane sú optimálnym a spravodlivým nástrojom, ako riešiť krízu. Nielenže prinášajú výrazné obmedzenie externalít a negatívnych dopadov kapitálových tokov do budúcnosti, ale aj dodatočné zdroje na škody spôsobené konaním finančných trhov.
Autor je politológ.
Tento problém je najvypuklejší na liberalizovaných kapitálových trhoch, kde má vysoko mobilný finančný kapitál tendenciu vytvárať externality – bubliny, po ktorých ostávajú krajiny s oslabenou menou a zrúteným bankovým systémom či špekulatívne nákupy na komoditných trhoch s drvivými dopadmi na globálnu ekonomiku.
Riešením sú nové regulácie. Ako dnes vidíme, inštitucionálne regulácie sú nedostatočné, pretože zlyhali. Do pozoronosti sa tak dostávajú daňové regulácie. Tie sú jednoducho implementovateľným, transparentným a „trhovo systémovejším“ riešením. Kým často medializovaná „banková daň“ má slúžiť najmä na vytváranie dodatočných zdrojov pre riešenie problémov finančného sektora, pozornosť si zasluhujú ďalšie: daň z finančných aktív (FAT) je obdoba DPH pre finančné inštitúcie. Ak sa takáto daň uplatní na nadmerné výnosy a bonusy finančných inštitúcií, môže významne obmedziť práve rizikové investície na finančných trhoch. Jej zavedenie najnovšie odporúča aj taká ikona globálneho kapitalizmu, akou je MMF.
Druhým príkladom je daň z finančných transakcií (FTT), variácia známej Tobinovej dane. Tá má podľa typu zdaňovaných transakcií a výšky sadzieb veľký potenciál na obmedzenie špekulatívnych transakcií a reguláciu kapitálových tokov. Aj táto daň je predmetom vážnej diskusie na úrovni EÚ presadzovanej najmä Francúzskom.
Tieto dane majú okrem regulácie a stabilizácie finančných trhov vysoký potenciál výnosu aj pri veľmi nízkej sadzbe, a teda odpovedajú na otázku, kde zobrať zdroje bez zadlžovania. EÚ odhaduje, že výnos FTT už vo výške desatín, respektívne stotín percenta (podľa typu transakcie) prinesie desiatky miliárd eur. Veľký presadzovateľ tejto dane Bill Gates odhadol globálny výnos pri podobne nízkych sadzbách na pol bilióna dolárov. Podmienkou úspechu je jednotný postup, minimálne na úrovni EÚ, optimálne aj USA a východoázijských finančných centier.
Tieto dane sú optimálnym a spravodlivým nástrojom, ako riešiť krízu. Nielenže prinášajú výrazné obmedzenie externalít a negatívnych dopadov kapitálových tokov do budúcnosti, ale aj dodatočné zdroje na škody spôsobené konaním finančných trhov.
Autor je politológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.