Úroky na krytie egyptského vládneho dlhu vyskočili za deväť mesiacov takmer na 16 percent. Vláda v Káhire však nedokáže získať peniaze ani pri takom vysokom úroku.
Najväčšia arabská krajina je v úpadku a tragicky zlom stave. Už od mája minulého roku som na svojom blogu varoval, že „Egyptu dochádza jedlo, ale ešte horšie je, že mu dochádzajú peniaze, za ktoré si ho môže kúpiť“. To, ako rýchlo k tomu môže dôjsť, je ťažké predpokladať, ale neschopnosť vlády požičať si na finančných trhoch ukazuje, že to nebude ďaleko.
.chýba benzín aj chlieb
Egyptu pritom hrozí katastrofa biblických rozmerov a svet nebude schopný na to reagovať. Podľa oficiálnych správ klesli egyptské štátne rezervy v cudzích menách v roku 2011 o polovicu, teda z 36 miliárd amerických dolárov na 18 miliárd, pritom len v decembri predstavoval pokles až 2,4 miliardy dolárov. Táto suma zodpovedá hodnote všetkých tovarov importovaných do Egypta za štyri mesiace. Situácia je celkom určite horšia než priznávajú oficiálne vyhlásenia. Ekonóm Raza Agha z Royal Bank of Scotland odhaduje, že len v decembri odišli z krajiny štyri miliardy dolárov. A to štátu v decembri pomohla svojou dotáciou armáda, ktorá dala vláde úver vo výške jednej miliardy dolárov a predaj dlhopisov, kde vláda získala ďalšiu miliardu.
Nové egyptské libry sa však tlačia takým tempom, že investori odmietajú investovať do egyptského dlhu aj pri úroku 16 percent. Podnikateľská elita, ktorej sa v Egypte darilo počas predchádzajúceho vojenského režimu, počíta dni do odchodu z krajiny. Je to reakcia na to, že islamistické strany získali viac ako tri štvrtiny kresiel v parlamente, Moslimské bratstvo získalo 47 percent a ešte extrémnejšia strana al-Nur 25 percent.
V tom istom čase sa v arabsky písanej tlači a v blogoch objavujú prvé správy o hlade v niektorých egyptských provinčných mestách. Minulý týždeň sa navyše písalo aj o nedostatku benzínu a dlhých radoch pri čerpacích staniciach a tým spôsobenej panike. Napríklad v meste Luxor v Hornom Egypte spôsobil nedostatok nafty zatvorenie pekární a ešte väčší nedostatok chleba.
.banánová republika bez banánov
Hoci egyptská vláda celé mesiace odmietala rokovať s Medzinárodným menovým fondom, napokon sa tieto rokovania začali. Egypt chce získať pôžičku vo výške 3,2 miliardy dolárov, čo je menej, ako objem kapitálu, ktorý odišiel z Egypta len v decembri minulého roku. Rokovania s MMF však investorov veľmi nepresvedčili. Dôkazom je predaj dlhopisov z predminulej nedele.
Zdá sa nepravdepodobné, že by egyptská centrálna banka dokázala predísť scenáru banánovej republiky, to znamená devalvácii egyptskej libry a prudkému rastu cien tovarov pre ľudí, z ktorých polovica už dnes nemá dostatočný príjem potravy. Rozdiel medzi Egyptom a banánovými republikami však existuje: sú to banány. Na rozdiel od zbankrotovaných latinsko-amerických krajín, ktoré potraviny exportovali, Egypt importuje polovicu celkovej kalorickej spotreby.
Dovoz mäsa je podľa internetovej stránbky Egypt News už dnes na úrovni o 60 percent nižšej, ako to bolo pred rokom. Tento pokles zodpovedá poklesu kúpnej sily obyvateľstva. Ale ešte horšie je, že v niektorých provinčných mestách je nedostatkový aj chlieb. V meste Ismailia pri Suezskom kanáli podľa internetovej stránky YOUM7 vypukli pre nedostatok chleba protesty, ktoré sa skončili zapaľovaním áut a zablokovaním hlavnej ulice v meste. Podobné prostesty sa odohrali aj v mestách Zagazig a Ibusoar neďaleko Káhiry.
Nedostatkové je všetko, čo sa dá predať za tvrdú menu: pšenica, ryža, bután, nafta, benzín aj cukor. Všetky takéto komodity podľa viacerých zdrojov z arabských médií z obchodov zmizli.
Nie je však celkom jasné, čo tieto nedostatky naozaj znamenajú: či sú dôsledkom spotrebiteľskej paniky, alebo masívneho vykrádania a lúpeží, alebo ide o pokus centrálnej banky zachrániť medzinárodný výmenný obchod aj za cenu obmedzenia nákupu vyššie menovaných komodít.
.mešita, kmeň, rod
Takmer polovica Egypťanov je prakticky negramotná. Deväť desatín dospelých žien zažilo utrpenie spojené s mrzačením genitálii. Takmer tretina Egypťanov si za manžela alebo manželku berie svojho bratranca alebo sestrenicu. To všetko sú jasné indikátory kmeňovej spoločnosti. Polovica Egypťanov žije z menej ako dvoch dolárov na deň a polovicu z tejto sumy minú na jedlo.
Starý režim skolaboval, nátlak pominul a Egypťania sa po 60 rokoch sekulárnej vojenskej diktatúry navracajú k tradičným inštitúciám: mešite, kmeňu a rodu. Nikoho by preto nemalo prekvapiť, že islamisti ovládli parlamentné voľby. Strana Wafd, najstaršia sekulárna entita v Egypte, získala vo voľbách iba 9 percent hlasov. Bolo ilúziou očakávať, že Egypťania budú podporovať sekulárne liberálne strany, ktoré nikdy predtým v Egypte neexistovali a zúfalým Egypťanom nič neponúkali, žiadne riešenia na ich zúfalstvo. Ešte väčšou ilúziou by bolo očakávať, že islamisti môžu Egypt stabilizovať. Víťazstvo islamistov v prvom kole minuloročných volieb takmer určite spôsobilo skokový nárast v decembrovom úniku kapitálu z Egypta. Dá sa očakávať, že egyptská stredná trieda z krajiny odíde a turistický ruch, už za posledný rok o tretinu nižší, sa vinou salafistických reštrikcií úplne stratí. Administratíva Baracka Obamu sa pokúsi reagovať na islamistickú vládu, nech už sa moci ujme ktokoľvek, politikou appeasementu. Washington uspeje rovnako, ako uspel Jimmy Carter v roku 1979, keď sa v Iráne ujal moci ajatolláh Chomejní.
.politika prezidenta Obamu
Európska únia zvolila prístup, ako sa uvádza vo vyhlásení Rady ministrov z 22. januára, že sa vyhne akémukoľvek formálnemu dialógu, kým sa v Egypte nesformuje demokratická vláda. Neexistuje dôvod hovoriť s generálmi, jednak preto, že sú na odchode a jednak preto, že peniaze, ktoré by dostali, by aj tak ukradli. Európa zváži aj pomoc vo výške 449 miliónov eur vo forme zahraničnej pomoci v rokoch 2011 – 2013. Pri zvážení egyptských požiadaviek ide o zanedbateľnú sumu.
Obamova administratíva nepodnikne do novembra tohto roku nič. A to napriek mimoriadnej osobnej zainteresovanosti prezidenta Obamu do budúcnosti egyptskej demokracie. Podporovať egyptských islamistov (najmenej populárnu skupinu medzi americkými voličmi) zvýšením zahraničnej pomoci (čo je zase najmenej populárna zložka amerického rozpočtu) je z pohľadu úradujúceho prezidenta vo volebnom roku naozaj posledná vec. Tým, že prezident Obama v januári protestoval proti obťažovaniu a napádaniu ľudskoprávnych organizácií a vyzval egyptských generálov, aby s tým prestali, sa Obamovi podarilo dištancovať od chaosu, ktorý spôsobil, keď začiatkom minulého roku tlačil na rezignáciu prezidenta Hosni Mubaraka.
Stojí za pripomenutie, že americkí republikáni boli v prípade egyptskej demokracie rovnako entuziastickí, ako sám Obama, aj keď dnes budú tvrdiť opak.
.obeta a poučenie
Je smutné, že Egypťanov čaká obdobie dlhej noci hladu, represií a anarchie. Dvojnásobne smutné je, že americkí demokrati aj republikáni urobia všetko preto, aby sa z vývoja v Egypte nijako nepoučili. Nestáva sa často, aby sa sa počas denného svetla a za pozornosti okolia taká veľká a starodávna krajina prepadla do ruín. To, čo je niekedy dôvodom na optimizmus, sa často zmení na svoj opak. Týka sa to aj predstavy, že Američania môžu svoj politický systém exportovať, ako keby to bola len ďalšia technológia. Táto predstava bude stáť životy milióny Egypťanov. Bola by hanba, keby sme sa z tejto veľkej obety nijako nepoučili.
Autor je americký ekonóm. Jeho posledná kniha je Prečo zomierajú civilizácie (a islam zomiera tiež). Text vyšiel pôvodne ako blog na Asia Times online, podpísaný autorovým pseudonymom Spengler.
Najväčšia arabská krajina je v úpadku a tragicky zlom stave. Už od mája minulého roku som na svojom blogu varoval, že „Egyptu dochádza jedlo, ale ešte horšie je, že mu dochádzajú peniaze, za ktoré si ho môže kúpiť“. To, ako rýchlo k tomu môže dôjsť, je ťažké predpokladať, ale neschopnosť vlády požičať si na finančných trhoch ukazuje, že to nebude ďaleko.
.chýba benzín aj chlieb
Egyptu pritom hrozí katastrofa biblických rozmerov a svet nebude schopný na to reagovať. Podľa oficiálnych správ klesli egyptské štátne rezervy v cudzích menách v roku 2011 o polovicu, teda z 36 miliárd amerických dolárov na 18 miliárd, pritom len v decembri predstavoval pokles až 2,4 miliardy dolárov. Táto suma zodpovedá hodnote všetkých tovarov importovaných do Egypta za štyri mesiace. Situácia je celkom určite horšia než priznávajú oficiálne vyhlásenia. Ekonóm Raza Agha z Royal Bank of Scotland odhaduje, že len v decembri odišli z krajiny štyri miliardy dolárov. A to štátu v decembri pomohla svojou dotáciou armáda, ktorá dala vláde úver vo výške jednej miliardy dolárov a predaj dlhopisov, kde vláda získala ďalšiu miliardu.
Nové egyptské libry sa však tlačia takým tempom, že investori odmietajú investovať do egyptského dlhu aj pri úroku 16 percent. Podnikateľská elita, ktorej sa v Egypte darilo počas predchádzajúceho vojenského režimu, počíta dni do odchodu z krajiny. Je to reakcia na to, že islamistické strany získali viac ako tri štvrtiny kresiel v parlamente, Moslimské bratstvo získalo 47 percent a ešte extrémnejšia strana al-Nur 25 percent.
V tom istom čase sa v arabsky písanej tlači a v blogoch objavujú prvé správy o hlade v niektorých egyptských provinčných mestách. Minulý týždeň sa navyše písalo aj o nedostatku benzínu a dlhých radoch pri čerpacích staniciach a tým spôsobenej panike. Napríklad v meste Luxor v Hornom Egypte spôsobil nedostatok nafty zatvorenie pekární a ešte väčší nedostatok chleba.
.banánová republika bez banánov
Hoci egyptská vláda celé mesiace odmietala rokovať s Medzinárodným menovým fondom, napokon sa tieto rokovania začali. Egypt chce získať pôžičku vo výške 3,2 miliardy dolárov, čo je menej, ako objem kapitálu, ktorý odišiel z Egypta len v decembri minulého roku. Rokovania s MMF však investorov veľmi nepresvedčili. Dôkazom je predaj dlhopisov z predminulej nedele.
Zdá sa nepravdepodobné, že by egyptská centrálna banka dokázala predísť scenáru banánovej republiky, to znamená devalvácii egyptskej libry a prudkému rastu cien tovarov pre ľudí, z ktorých polovica už dnes nemá dostatočný príjem potravy. Rozdiel medzi Egyptom a banánovými republikami však existuje: sú to banány. Na rozdiel od zbankrotovaných latinsko-amerických krajín, ktoré potraviny exportovali, Egypt importuje polovicu celkovej kalorickej spotreby.
Dovoz mäsa je podľa internetovej stránbky Egypt News už dnes na úrovni o 60 percent nižšej, ako to bolo pred rokom. Tento pokles zodpovedá poklesu kúpnej sily obyvateľstva. Ale ešte horšie je, že v niektorých provinčných mestách je nedostatkový aj chlieb. V meste Ismailia pri Suezskom kanáli podľa internetovej stránky YOUM7 vypukli pre nedostatok chleba protesty, ktoré sa skončili zapaľovaním áut a zablokovaním hlavnej ulice v meste. Podobné prostesty sa odohrali aj v mestách Zagazig a Ibusoar neďaleko Káhiry.
Nedostatkové je všetko, čo sa dá predať za tvrdú menu: pšenica, ryža, bután, nafta, benzín aj cukor. Všetky takéto komodity podľa viacerých zdrojov z arabských médií z obchodov zmizli.
Nie je však celkom jasné, čo tieto nedostatky naozaj znamenajú: či sú dôsledkom spotrebiteľskej paniky, alebo masívneho vykrádania a lúpeží, alebo ide o pokus centrálnej banky zachrániť medzinárodný výmenný obchod aj za cenu obmedzenia nákupu vyššie menovaných komodít.
.mešita, kmeň, rod
Takmer polovica Egypťanov je prakticky negramotná. Deväť desatín dospelých žien zažilo utrpenie spojené s mrzačením genitálii. Takmer tretina Egypťanov si za manžela alebo manželku berie svojho bratranca alebo sestrenicu. To všetko sú jasné indikátory kmeňovej spoločnosti. Polovica Egypťanov žije z menej ako dvoch dolárov na deň a polovicu z tejto sumy minú na jedlo.
Starý režim skolaboval, nátlak pominul a Egypťania sa po 60 rokoch sekulárnej vojenskej diktatúry navracajú k tradičným inštitúciám: mešite, kmeňu a rodu. Nikoho by preto nemalo prekvapiť, že islamisti ovládli parlamentné voľby. Strana Wafd, najstaršia sekulárna entita v Egypte, získala vo voľbách iba 9 percent hlasov. Bolo ilúziou očakávať, že Egypťania budú podporovať sekulárne liberálne strany, ktoré nikdy predtým v Egypte neexistovali a zúfalým Egypťanom nič neponúkali, žiadne riešenia na ich zúfalstvo. Ešte väčšou ilúziou by bolo očakávať, že islamisti môžu Egypt stabilizovať. Víťazstvo islamistov v prvom kole minuloročných volieb takmer určite spôsobilo skokový nárast v decembrovom úniku kapitálu z Egypta. Dá sa očakávať, že egyptská stredná trieda z krajiny odíde a turistický ruch, už za posledný rok o tretinu nižší, sa vinou salafistických reštrikcií úplne stratí. Administratíva Baracka Obamu sa pokúsi reagovať na islamistickú vládu, nech už sa moci ujme ktokoľvek, politikou appeasementu. Washington uspeje rovnako, ako uspel Jimmy Carter v roku 1979, keď sa v Iráne ujal moci ajatolláh Chomejní.
.politika prezidenta Obamu
Európska únia zvolila prístup, ako sa uvádza vo vyhlásení Rady ministrov z 22. januára, že sa vyhne akémukoľvek formálnemu dialógu, kým sa v Egypte nesformuje demokratická vláda. Neexistuje dôvod hovoriť s generálmi, jednak preto, že sú na odchode a jednak preto, že peniaze, ktoré by dostali, by aj tak ukradli. Európa zváži aj pomoc vo výške 449 miliónov eur vo forme zahraničnej pomoci v rokoch 2011 – 2013. Pri zvážení egyptských požiadaviek ide o zanedbateľnú sumu.
Obamova administratíva nepodnikne do novembra tohto roku nič. A to napriek mimoriadnej osobnej zainteresovanosti prezidenta Obamu do budúcnosti egyptskej demokracie. Podporovať egyptských islamistov (najmenej populárnu skupinu medzi americkými voličmi) zvýšením zahraničnej pomoci (čo je zase najmenej populárna zložka amerického rozpočtu) je z pohľadu úradujúceho prezidenta vo volebnom roku naozaj posledná vec. Tým, že prezident Obama v januári protestoval proti obťažovaniu a napádaniu ľudskoprávnych organizácií a vyzval egyptských generálov, aby s tým prestali, sa Obamovi podarilo dištancovať od chaosu, ktorý spôsobil, keď začiatkom minulého roku tlačil na rezignáciu prezidenta Hosni Mubaraka.
Stojí za pripomenutie, že americkí republikáni boli v prípade egyptskej demokracie rovnako entuziastickí, ako sám Obama, aj keď dnes budú tvrdiť opak.
.obeta a poučenie
Je smutné, že Egypťanov čaká obdobie dlhej noci hladu, represií a anarchie. Dvojnásobne smutné je, že americkí demokrati aj republikáni urobia všetko preto, aby sa z vývoja v Egypte nijako nepoučili. Nestáva sa často, aby sa sa počas denného svetla a za pozornosti okolia taká veľká a starodávna krajina prepadla do ruín. To, čo je niekedy dôvodom na optimizmus, sa často zmení na svoj opak. Týka sa to aj predstavy, že Američania môžu svoj politický systém exportovať, ako keby to bola len ďalšia technológia. Táto predstava bude stáť životy milióny Egypťanov. Bola by hanba, keby sme sa z tejto veľkej obety nijako nepoučili.
Autor je americký ekonóm. Jeho posledná kniha je Prečo zomierajú civilizácie (a islam zomiera tiež). Text vyšiel pôvodne ako blog na Asia Times online, podpísaný autorovým pseudonymom Spengler.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.