Úžasnou umeleckou disciplínou je hudba do rozprávok. Bolo napríklad tradíciou, že počas mesiaca československo-sovietskeho priateľstva (ostatné mesiace boli mesiacmi československo- sovietskeho nepriateľstva) bežal ako večerníček Vlk a zajac, čo bolo asi jediným pozitívom na tom vynútenom priateľstve.
(Mimochodom, večerníčková zvučka je samostatnou nadvedeckou hudobnou disciplínou, správne je označená ako zvučka, obraz nie je taký dôležitý, aj keď aj ten je skvelý. Večerníčková hudba je geniálne umelecké pohladenie, na reakciách na ňu by mohol Pavlov urobiť test lepšie ako na psoch – zreničky detí musia vtedy blikať ako prskavky.)
Vlk a zajac mal úplne fantastickú hudbu, doteraz si s kamarátmi spievame napríklad pasáž pískajúceho vlka lezúceho na balkón za zajacom (tento nápad odkukal Quentin Tarantino v jeho slabšom diele Kill Bill), alebo kombajnovú scénu (najlepšie sa vie ako kombajn tváriť Mičuda z Dubnice). Koncert skupiny Dunčovia je nezabudnuteľný, úžasne ho spracovala skupina Matelko z Modry. Tri tóny na konci každého dielu sú dôkazom, že aj kratučkou sekundovou skladbičkou sa dá povedať veľa – počas môjho detstva išlo o jednu z najsmutnejších kompozícií, Pochod padlých revolucionárov bol oproti tomu úplná juchanda. (Doba sa mení. Práve mi otec ukázal reklamu na Trenčiansky párok s fazuľou. Kedysi to bol Trenčiansky jemný párok s fazuľkou. Zdrsnel párok i fazuľa.) Legendou medzi rozprávkovými hudbami je Maťko a Kubko – spievanie inštrumentálnych diel v rozjasanom stave patrí k výnimkám, Maťkovi s Kubkom sa to podarilo. Divy sa podarili aj tvorcom rozprávkového muzikálu Neberte nám princeznú. Hudba k nemu patrí k tomu najkrajšiemu, čo v danom obore (i mimo neho) vo vesmíre vzniklo. O jej autorovi Dežovi Ursinim (už aj to meno je hudba) sa medzi muzikantami šíria neskutočné príhody, ktoré sú často v protiklade k jeho hudbe plynúcej ako pokojná hladina (na jednom koncerte hral do jeho pesničiek Marián Varga, bolo to akoby hádzal do tej hladiny kamienky). Pre mňa je hudba k filmu Neberte nám princeznú najdôležitejšou správou o jej kráľovskom autorovi, ktorého si žiaľ nebo zobralo príliš skoro.
.michal Kaščák
(Mimochodom, večerníčková zvučka je samostatnou nadvedeckou hudobnou disciplínou, správne je označená ako zvučka, obraz nie je taký dôležitý, aj keď aj ten je skvelý. Večerníčková hudba je geniálne umelecké pohladenie, na reakciách na ňu by mohol Pavlov urobiť test lepšie ako na psoch – zreničky detí musia vtedy blikať ako prskavky.)
Vlk a zajac mal úplne fantastickú hudbu, doteraz si s kamarátmi spievame napríklad pasáž pískajúceho vlka lezúceho na balkón za zajacom (tento nápad odkukal Quentin Tarantino v jeho slabšom diele Kill Bill), alebo kombajnovú scénu (najlepšie sa vie ako kombajn tváriť Mičuda z Dubnice). Koncert skupiny Dunčovia je nezabudnuteľný, úžasne ho spracovala skupina Matelko z Modry. Tri tóny na konci každého dielu sú dôkazom, že aj kratučkou sekundovou skladbičkou sa dá povedať veľa – počas môjho detstva išlo o jednu z najsmutnejších kompozícií, Pochod padlých revolucionárov bol oproti tomu úplná juchanda. (Doba sa mení. Práve mi otec ukázal reklamu na Trenčiansky párok s fazuľou. Kedysi to bol Trenčiansky jemný párok s fazuľkou. Zdrsnel párok i fazuľa.) Legendou medzi rozprávkovými hudbami je Maťko a Kubko – spievanie inštrumentálnych diel v rozjasanom stave patrí k výnimkám, Maťkovi s Kubkom sa to podarilo. Divy sa podarili aj tvorcom rozprávkového muzikálu Neberte nám princeznú. Hudba k nemu patrí k tomu najkrajšiemu, čo v danom obore (i mimo neho) vo vesmíre vzniklo. O jej autorovi Dežovi Ursinim (už aj to meno je hudba) sa medzi muzikantami šíria neskutočné príhody, ktoré sú často v protiklade k jeho hudbe plynúcej ako pokojná hladina (na jednom koncerte hral do jeho pesničiek Marián Varga, bolo to akoby hádzal do tej hladiny kamienky). Pre mňa je hudba k filmu Neberte nám princeznú najdôležitejšou správou o jej kráľovskom autorovi, ktorého si žiaľ nebo zobralo príliš skoro.
.michal Kaščák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.