Bolo to tu vždy, len internet tomu dal obludné rozmery. Knižku ste si mohli požičať od kamarátov či z knižnice, vlastnú platňu prehrať na magnetofónovú pásku, podobne tak filmy. Ale do toho vtrhol internet a to, čo sa dialo v malom z ruky do ruky, medzi malým okruhom kamarátov, sa zrazu dá robiť vo veľkom, okruh tvorí celý zosieťovaný svet. A na nezištnej kamarátskej výmene bohatnú najviac tí, čo nič nevytvorili.
Po rokoch zákopovej vojny medzi vlastníkmi autorských práv na softvér, hudbu, filmy, seriály a tými, čo ich autorské práva porušujú, profitujú na nich a pripravujú ich o možný zisk, sa strhla otvorená bitka. Zo začiatku sa majitelia práv sústreďovali najmä na konečného neoprávneného užívateľa, stíhali sa a pokutovali firmy, ktoré majú na počítačoch naištalovaný nelegálny softvér či dídžejov, ktorí púšťajú hudbu z napálených CD-čiek. Internetový svet sa polarizoval na nenažrané počítačové a produkčné firmy vlastniace autorské práva a úbohých zdieraných používateľov, ktorí na ich drahé produkty nemajú peniaze a pre ktorých internet plnil funkciu novodobého Jánošíka. Bohatým bral, chudobným dával.
.z Jánošíka ochranca slobody
Ale ako to už so zbojníkmi býva, ani oni nežijú len z lásky ľudu a niečo si z lupu radi ponechajú. A tak sa boj vlastníkov rozšíril na tých, ktorí umožnili po internete cudzí obsah zdieľať. Prišiel zákon Digital Milenium Copyright Act (DMCA), na ktorom zakapal napríklad hudobný server Napster. Lenže od čias Napsteru sa internet neuveriteľne zrýchlil a sťahovanie sa zjednodušilo a rozšírilo. Film si stiahne aj gazdinka od šporáka za pár minút, ľudia si robia diskotéku rovno z počítača, alebo z mobilného telefónu. Zmenou prešli aj argumenty, ktoré obhajujú sťahovanie. Už nejde o jánošíkovské bohatým brať a chudobným dávať, ale o odmietanie cenzúry vnucovanej cez DMCA, obhajobu slobody a slobodného podnikania.
V princípe existujú dve formy zdieľania obsahu cez internet. Prvý umožňujú megaservery, na ktoré si na jednej strane môžu užívatelia ukladať svoj obsah, teda videá, hudbu, fotky, dokumenty a sprístupňovať ich svojim priateľom i celému svetu. Niekde je to bezplatne, inde sa platí, zväčša za možnosť sťahovať rýchlejšie a vo väčšom objeme. Tieto servery majú vďaka atraktívemu obsahu vysokú návštevnosť, a tak môžu profitovať na reklame. Druhým spôsobom sú torrenty, kde užívateľ svoj obsah necháva na vlastnom počítači a na zvláštnom mieste (na torrentovom vyhľadávači) umiestni len akýsi odkazový kľúč, ako sa na jeho počítač dostať a obsah si z neho stiahnuť.
.čierny deň Wikipedie
Pozornosť úradov sa teraz z užívateľov obrátila na sprostredkovateľov. Do amerického kongresu sa dostali dva nové protipirátske zákony, do Snemovne reprezentantov SOPA (Stop Online Piracy Act) a do Senátu PIPA (Protect Intelectual Property Act). Zásadnou zmenou je to, že za obsah, ktorý si ľudia umiestňujú na servery, alebo len za odkaz, ktorý smeruje k nim, už nie sú zodpovední len užívatelia samotní, ale aj prevádzkovatelia serverov. Tí by mali aktívne, nielen na požiadanie, takéto stránky a odkazy zneprístupňovať. A ak to nerobia, zákon majiteľom práv umožňuje, aby požiadali o ich zablokovanie. Takto formulovanými návrhmi zákonov sa však necítili dotknutí len prevádzkovatelia sporných serverov, ale aj Google, Facebook či Wikipedia. Posledne menovaná na jeden deň zneprístupnila svoje stránky, aby ukázala svetu, ako by to sťažilo prácu a štúdium množstvu ľudí.
Vzápätí sa vojna preniesla do reálneho sveta. Americké úrady po dôkladnej príprave uzavreli jeden z najväčších svetových serverov pre zdieľanie súborov megaupload.com a začali trestné stíhanie proti jeho majiteľom. Zakladateľa Kima Schmitza alias Dotcoma a ďalších troch spolumajiteľov zadržali na Novom Zélande, zabavili mu najetok, zbrane aj autá, zmrazili účty, súd najnovšie zamietol prepustenie na kauciu. Po dvoch spolumajiteloch sa stále pátra, medzi nimi je aj Slovák Július Bencko, ktorý vytváral grafickú podobu servera.
Už niekoľko hodín na to začala mohutná odvetná akcia hackerskej skupiny Anonymous útokom na stránku amerického ministerstva spravodlivosti a spoločnosti Universal, nasledovali ďalšie útoky aj v ďalších krajinách, vyrojili sa falošné výzvy na útoky a tiež vyhrážky, že zaútočia na banky a OSN. Americký senát sa zľakol a hlasovania o SOPA a PIPA sa odložili na neurčito.
.koniec nelegálneho sťahovania?
Napriek tomuto obratu veľa ďalších populárnych serverov sa razantnej akcie proti Megauploadu zľaklo a ruší prémiové platené služby, odmeňovanie užívateľov, ktorí nahrávajú nelegálny obsah, obmedzujú možnosť sťahovania, takže užívateľ si môže stiahnuť iba to, čo si sám nahral, niektoré servery vo veľkom mažú dáta, či vyzývajú užívateľov, aby si svoj obsah okamžite sami zmazali.
Médiá predpovedajú koniec sťahovania nelegálneho obsahu, iní tvrdia, že po útlme sa všetko vráti do normálu, ďalší, že sa servery a ich majitelia sa presunú do krajín, ktoré na autorské práva kašlú a s FBI pri protiopatreniach spolupracovať nebudú. Experti na IT zas upozorňujú, že všetko aj tak vyrieši cloud computing, teda technológia, ktorá už zo svojej podstaty je postavená na zdieľaní obsahu cez internet a všemožne ho podporuje a zjednodušuje.
S novým nepriateľom treba bojovať novými prostriedkami. Nestačí sprísňovať staré zákony, bude treba prísť s celkom iným riešením ochrany autorských práv. Ak by sa udeľovali Nobelove ceny za právo, toto by si ju určite zaslúžilo.
Po rokoch zákopovej vojny medzi vlastníkmi autorských práv na softvér, hudbu, filmy, seriály a tými, čo ich autorské práva porušujú, profitujú na nich a pripravujú ich o možný zisk, sa strhla otvorená bitka. Zo začiatku sa majitelia práv sústreďovali najmä na konečného neoprávneného užívateľa, stíhali sa a pokutovali firmy, ktoré majú na počítačoch naištalovaný nelegálny softvér či dídžejov, ktorí púšťajú hudbu z napálených CD-čiek. Internetový svet sa polarizoval na nenažrané počítačové a produkčné firmy vlastniace autorské práva a úbohých zdieraných používateľov, ktorí na ich drahé produkty nemajú peniaze a pre ktorých internet plnil funkciu novodobého Jánošíka. Bohatým bral, chudobným dával.
.z Jánošíka ochranca slobody
Ale ako to už so zbojníkmi býva, ani oni nežijú len z lásky ľudu a niečo si z lupu radi ponechajú. A tak sa boj vlastníkov rozšíril na tých, ktorí umožnili po internete cudzí obsah zdieľať. Prišiel zákon Digital Milenium Copyright Act (DMCA), na ktorom zakapal napríklad hudobný server Napster. Lenže od čias Napsteru sa internet neuveriteľne zrýchlil a sťahovanie sa zjednodušilo a rozšírilo. Film si stiahne aj gazdinka od šporáka za pár minút, ľudia si robia diskotéku rovno z počítača, alebo z mobilného telefónu. Zmenou prešli aj argumenty, ktoré obhajujú sťahovanie. Už nejde o jánošíkovské bohatým brať a chudobným dávať, ale o odmietanie cenzúry vnucovanej cez DMCA, obhajobu slobody a slobodného podnikania.
V princípe existujú dve formy zdieľania obsahu cez internet. Prvý umožňujú megaservery, na ktoré si na jednej strane môžu užívatelia ukladať svoj obsah, teda videá, hudbu, fotky, dokumenty a sprístupňovať ich svojim priateľom i celému svetu. Niekde je to bezplatne, inde sa platí, zväčša za možnosť sťahovať rýchlejšie a vo väčšom objeme. Tieto servery majú vďaka atraktívemu obsahu vysokú návštevnosť, a tak môžu profitovať na reklame. Druhým spôsobom sú torrenty, kde užívateľ svoj obsah necháva na vlastnom počítači a na zvláštnom mieste (na torrentovom vyhľadávači) umiestni len akýsi odkazový kľúč, ako sa na jeho počítač dostať a obsah si z neho stiahnuť.
.čierny deň Wikipedie
Pozornosť úradov sa teraz z užívateľov obrátila na sprostredkovateľov. Do amerického kongresu sa dostali dva nové protipirátske zákony, do Snemovne reprezentantov SOPA (Stop Online Piracy Act) a do Senátu PIPA (Protect Intelectual Property Act). Zásadnou zmenou je to, že za obsah, ktorý si ľudia umiestňujú na servery, alebo len za odkaz, ktorý smeruje k nim, už nie sú zodpovední len užívatelia samotní, ale aj prevádzkovatelia serverov. Tí by mali aktívne, nielen na požiadanie, takéto stránky a odkazy zneprístupňovať. A ak to nerobia, zákon majiteľom práv umožňuje, aby požiadali o ich zablokovanie. Takto formulovanými návrhmi zákonov sa však necítili dotknutí len prevádzkovatelia sporných serverov, ale aj Google, Facebook či Wikipedia. Posledne menovaná na jeden deň zneprístupnila svoje stránky, aby ukázala svetu, ako by to sťažilo prácu a štúdium množstvu ľudí.
Vzápätí sa vojna preniesla do reálneho sveta. Americké úrady po dôkladnej príprave uzavreli jeden z najväčších svetových serverov pre zdieľanie súborov megaupload.com a začali trestné stíhanie proti jeho majiteľom. Zakladateľa Kima Schmitza alias Dotcoma a ďalších troch spolumajiteľov zadržali na Novom Zélande, zabavili mu najetok, zbrane aj autá, zmrazili účty, súd najnovšie zamietol prepustenie na kauciu. Po dvoch spolumajiteloch sa stále pátra, medzi nimi je aj Slovák Július Bencko, ktorý vytváral grafickú podobu servera.
Už niekoľko hodín na to začala mohutná odvetná akcia hackerskej skupiny Anonymous útokom na stránku amerického ministerstva spravodlivosti a spoločnosti Universal, nasledovali ďalšie útoky aj v ďalších krajinách, vyrojili sa falošné výzvy na útoky a tiež vyhrážky, že zaútočia na banky a OSN. Americký senát sa zľakol a hlasovania o SOPA a PIPA sa odložili na neurčito.
.koniec nelegálneho sťahovania?
Napriek tomuto obratu veľa ďalších populárnych serverov sa razantnej akcie proti Megauploadu zľaklo a ruší prémiové platené služby, odmeňovanie užívateľov, ktorí nahrávajú nelegálny obsah, obmedzujú možnosť sťahovania, takže užívateľ si môže stiahnuť iba to, čo si sám nahral, niektoré servery vo veľkom mažú dáta, či vyzývajú užívateľov, aby si svoj obsah okamžite sami zmazali.
Médiá predpovedajú koniec sťahovania nelegálneho obsahu, iní tvrdia, že po útlme sa všetko vráti do normálu, ďalší, že sa servery a ich majitelia sa presunú do krajín, ktoré na autorské práva kašlú a s FBI pri protiopatreniach spolupracovať nebudú. Experti na IT zas upozorňujú, že všetko aj tak vyrieši cloud computing, teda technológia, ktorá už zo svojej podstaty je postavená na zdieľaní obsahu cez internet a všemožne ho podporuje a zjednodušuje.
S novým nepriateľom treba bojovať novými prostriedkami. Nestačí sprísňovať staré zákony, bude treba prísť s celkom iným riešením ochrany autorských práv. Ak by sa udeľovali Nobelove ceny za právo, toto by si ju určite zaslúžilo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.