Všakovakých cien je neúrekom, relatívne spoľahlivým zdrojom bývajú nedávno udelené Zlaté glóbusy alebo ceny Emmy, ktoré zas a znova dokážu prekvapiť absurdným množstvom oceňovaných kategórií.
Aktuálny Zlatý Glóbus za najlepší dramatický, rozumej vážny seriál získal Homeland. Teoreticky by sme ho mohli vidieť aj u nás, ak by ho ktosi odvážny kúpil a presadil do vysielania, ale asi nás bude musieť prejsť chuť. Homeland je totiž špionážna dráma s tajomstvom, o extrémne paranoidnej agentke CIA, ktorej tak trocha švitorí, a o americkom vojakovi, ktorý sa po dlhých rokoch v zajatí dočkal zázračného vyslobodenia, avšak rovnako dobre ako o hrdinu môže ísť aj o sprisahanca, ktorý zradil vlasť a po návrate začne kuť teroristické pikle. Rozohrané je to veľkolepo, Amerika ovládaná strachom z terorizmu sa nedočkala lepšieho portrétu, dívanie sa na Homeland preto nie je pohodlné, ale veľmi znepokojujúce. Človek akosi automaticky začína premýšľať o hodnote a cene slobody a tak ďalej, a to už je čosi, čo naši dramaturgovia neradi vidia a mainstreamoví diváci si na to zvykajú iba ťažko.
Premýšľať? A pri televíznom seriáli? Kde sme?
Homeland je zaujímavý, ale kvôli čomusi inému a navyše čomusi, čo usvedčuje z pokrytectva väčšinu ľudí, ktorí tvrdia, že pôvodná domáca tvorba nemusí mať veľké ambície, ale bohato stačí, ak sa šolichá na našom malom ihrišteku. Homeland je totiž remakom lokálneho izraelského seriálu Hatufim a chtiac-nechtiac dokazuje, že je jedno, kde sa dobrý nápad objaví, ak sa objaví, správni ľudia ho nájdu a rozšíria do celého civilizovaného sveta. Britským seriálom sa to deje pravidelne, japonským tiež, teraz tento, izraelský, azda dakedy sa čosi podobné podarí aj nejakému nášmu seriálu.
Ale nie, žartujem, to by to tu muselo fungovať inak.
Aktuálny Zlatý Glóbus za najlepší dramatický, rozumej vážny seriál získal Homeland. Teoreticky by sme ho mohli vidieť aj u nás, ak by ho ktosi odvážny kúpil a presadil do vysielania, ale asi nás bude musieť prejsť chuť. Homeland je totiž špionážna dráma s tajomstvom, o extrémne paranoidnej agentke CIA, ktorej tak trocha švitorí, a o americkom vojakovi, ktorý sa po dlhých rokoch v zajatí dočkal zázračného vyslobodenia, avšak rovnako dobre ako o hrdinu môže ísť aj o sprisahanca, ktorý zradil vlasť a po návrate začne kuť teroristické pikle. Rozohrané je to veľkolepo, Amerika ovládaná strachom z terorizmu sa nedočkala lepšieho portrétu, dívanie sa na Homeland preto nie je pohodlné, ale veľmi znepokojujúce. Človek akosi automaticky začína premýšľať o hodnote a cene slobody a tak ďalej, a to už je čosi, čo naši dramaturgovia neradi vidia a mainstreamoví diváci si na to zvykajú iba ťažko.
Premýšľať? A pri televíznom seriáli? Kde sme?
Homeland je zaujímavý, ale kvôli čomusi inému a navyše čomusi, čo usvedčuje z pokrytectva väčšinu ľudí, ktorí tvrdia, že pôvodná domáca tvorba nemusí mať veľké ambície, ale bohato stačí, ak sa šolichá na našom malom ihrišteku. Homeland je totiž remakom lokálneho izraelského seriálu Hatufim a chtiac-nechtiac dokazuje, že je jedno, kde sa dobrý nápad objaví, ak sa objaví, správni ľudia ho nájdu a rozšíria do celého civilizovaného sveta. Britským seriálom sa to deje pravidelne, japonským tiež, teraz tento, izraelský, azda dakedy sa čosi podobné podarí aj nejakému nášmu seriálu.
Ale nie, žartujem, to by to tu muselo fungovať inak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.