.celkom dobrú náladu podporujú očakávania, že v druhom kole trojročného úverového programu, ktorý sa plánuje na koniec februára, sa banky už nebudú zbytočne okúňať a z ECB bankomatu si vyberú rovno bilión eur (približne HDP Španielska). Už dnes sa môžeme tešiť na abstinenčné príznaky počas odvykacej kúry.
.má pakt zmysel?
Sú aj takí, čo súčasné zlepšenie nálady pripisujú práve posledným dvom summitom. Podľa nich sa Európa konečne „zomkla“ a pristúpila k hlbšej integrácii v oblasti verejných financií, ktorá konečne stabilizuje Európu.
Hlavným bodom posledného summitu bola dohoda o „fiškálnom kompakte“ – o novom pakte rozpočtovej disciplíny, ktorý bol zosnovaný ešte v decembri. Podľa zmluvy, ku ktorej sa zaviazali pristúpiť všetky krajiny Únie okrem Veľkej Británie a Česka, by deficity verejných financií krajín nemali presiahnuť 0,5 percenta HDP. Ak sa tak stane, automaticky sa spustia korekčné mechanizmy. Najskôr varovanie, neskôr pokuta až do výšky 0,1 percenta HDP.
Zmluva ešte musí prejsť ratifikáciou v jednotlivých krajinách, ideálne do konca marca. Problém možno bude vo Francúzsku, kde sa chystajú prezidentské voľby a ich doterajší líder, socialistický kandidát François Hollande, v kampani sľubuje, že v prípade víťazstva bude trvať na zmenách v jej znení. Z „fiškálneho kompaktu“ nie sú nadšení ani Fíni, luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn celú iniciatívu označil za „gigantické mrhanie časom“. Rovnaké regulácie sa podľa neho mohli dohodnúť aj v rámci existujúcich zmlúv a Európska komisia navyše nebude môcť sankcionovať neposlušné krajiny s pomocou Európskeho súdneho dvora, keďže táto dohoda je len medzinárodnou zmluvou mimo právneho rámca EÚ, ku ktorej nepristúpilo všetkých 27 členských krajín Únie.
Bez ohľadu na to, či je jeho interpretácia európskeho práva správna, zostáva vynucovanie pravidiel najväčšou slabinou dohodnutých regulácií. Prečo máme uveriť, že krajiny, ktoré ignorovali Pakt stability a rastu, budú dodržiavať podobné pravidlá teraz, keď je to rádovo ťažšie a nepopulárnejšie? Čo v prípade, že krajina bude pokutu platiť z peňazí, ktoré si požičia z trvalého eurovalu? Krajiny si teda len opäť navzájom sľúbili zodpovednosť vo verejných financiách. Od zajtra. A teraz už naozaj. Či to bude fungovať, zistíme čoskoro.
.večné trampoty s Gréckom
Pozornosť sveta aj po dvoch rokoch stále púta Grécko. Druhý balík pomoci je podmienený „dobrovoľnou“ reštrukturalizáciu gréckeho dlhu. Dohoda medzi súkromnými veriteľmi, MMF, ECB a Gréckom o výške „dobrovoľného“ haircutu a hlavne o tom, či novú „frizúru“ dostanú aj dlhopisy v držbe ECB (čomu sa centrálna banka urputne bráni), sa rodí naozaj bolestne. Médiá nás informujú, že Grécko s ostatnými stranami je na krok od dohody, v pravidelných intervaloch už od októbra minulého roku. Celý január sú od dohody vzdialení už len sekundy. Na Grécku visí nôž na krku v podobe 14,5 miliardy eurovej splátky štátneho dlhu – stať sa tak má 20. marca. Keď odpočítame dva mesiace potrebné na zrealizovanie ponuky na výmenu dlhopisov, zistíme, že dohoda mala byť na stole najneskôr minulý týždeň. Pikantné sú aj detaily z rokovania. Na verejnosť sa dostal materiál nemeckej vlády, obsahujúci návrhy, ktorými by Nemci chceli podmieniť schválenie druhého balíka. Návrh hovorí o potrebe transferu gréckej národnej suverenity vo fiškálnej oblasti na európsku úroveň. Do Grécka by mal byť dosadený „rozpočtový komisár“, ktorý by implementoval návrhy Troiky a mal právomoc vetovať návrhy gréckej vlády, ktoré by boli v rozpore s rozpočtovými cieľmi Troiky.
Situácia v Grécku bolestivo ilustruje, ako by Nemecko chcelo, aby fiškálny pakt v budúcnosti fungoval a zároveň to, ako ho ostatné krajiny z tohto sna nepríjemným spôsobom o chvíľu prebudia. Dva roky po začiatku gréckej krízy a intenzívnej práci ECB, EÚ a MMF, stále nebol vyriešený problém ani takej miniatúrnej krajiny, akou je z hľadiska EÚ Grécko. Účet ustavične rastie – v druhom balíčku už nebude stačiť ani v októbri plánovaných 130 miliárd, hovorí sa o minime 145 miliárd eur. Rovnako rastú národné antipatie zúčastnených strán. Hľadíme v prípade Grécka na zmenšený model Európy o niekoľko rokov?
Autor je ekonóm, pracuje v inštitúte INESS
.má pakt zmysel?
Sú aj takí, čo súčasné zlepšenie nálady pripisujú práve posledným dvom summitom. Podľa nich sa Európa konečne „zomkla“ a pristúpila k hlbšej integrácii v oblasti verejných financií, ktorá konečne stabilizuje Európu.
Hlavným bodom posledného summitu bola dohoda o „fiškálnom kompakte“ – o novom pakte rozpočtovej disciplíny, ktorý bol zosnovaný ešte v decembri. Podľa zmluvy, ku ktorej sa zaviazali pristúpiť všetky krajiny Únie okrem Veľkej Británie a Česka, by deficity verejných financií krajín nemali presiahnuť 0,5 percenta HDP. Ak sa tak stane, automaticky sa spustia korekčné mechanizmy. Najskôr varovanie, neskôr pokuta až do výšky 0,1 percenta HDP.
Zmluva ešte musí prejsť ratifikáciou v jednotlivých krajinách, ideálne do konca marca. Problém možno bude vo Francúzsku, kde sa chystajú prezidentské voľby a ich doterajší líder, socialistický kandidát François Hollande, v kampani sľubuje, že v prípade víťazstva bude trvať na zmenách v jej znení. Z „fiškálneho kompaktu“ nie sú nadšení ani Fíni, luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn celú iniciatívu označil za „gigantické mrhanie časom“. Rovnaké regulácie sa podľa neho mohli dohodnúť aj v rámci existujúcich zmlúv a Európska komisia navyše nebude môcť sankcionovať neposlušné krajiny s pomocou Európskeho súdneho dvora, keďže táto dohoda je len medzinárodnou zmluvou mimo právneho rámca EÚ, ku ktorej nepristúpilo všetkých 27 členských krajín Únie.
Bez ohľadu na to, či je jeho interpretácia európskeho práva správna, zostáva vynucovanie pravidiel najväčšou slabinou dohodnutých regulácií. Prečo máme uveriť, že krajiny, ktoré ignorovali Pakt stability a rastu, budú dodržiavať podobné pravidlá teraz, keď je to rádovo ťažšie a nepopulárnejšie? Čo v prípade, že krajina bude pokutu platiť z peňazí, ktoré si požičia z trvalého eurovalu? Krajiny si teda len opäť navzájom sľúbili zodpovednosť vo verejných financiách. Od zajtra. A teraz už naozaj. Či to bude fungovať, zistíme čoskoro.
.večné trampoty s Gréckom
Pozornosť sveta aj po dvoch rokoch stále púta Grécko. Druhý balík pomoci je podmienený „dobrovoľnou“ reštrukturalizáciu gréckeho dlhu. Dohoda medzi súkromnými veriteľmi, MMF, ECB a Gréckom o výške „dobrovoľného“ haircutu a hlavne o tom, či novú „frizúru“ dostanú aj dlhopisy v držbe ECB (čomu sa centrálna banka urputne bráni), sa rodí naozaj bolestne. Médiá nás informujú, že Grécko s ostatnými stranami je na krok od dohody, v pravidelných intervaloch už od októbra minulého roku. Celý január sú od dohody vzdialení už len sekundy. Na Grécku visí nôž na krku v podobe 14,5 miliardy eurovej splátky štátneho dlhu – stať sa tak má 20. marca. Keď odpočítame dva mesiace potrebné na zrealizovanie ponuky na výmenu dlhopisov, zistíme, že dohoda mala byť na stole najneskôr minulý týždeň. Pikantné sú aj detaily z rokovania. Na verejnosť sa dostal materiál nemeckej vlády, obsahujúci návrhy, ktorými by Nemci chceli podmieniť schválenie druhého balíka. Návrh hovorí o potrebe transferu gréckej národnej suverenity vo fiškálnej oblasti na európsku úroveň. Do Grécka by mal byť dosadený „rozpočtový komisár“, ktorý by implementoval návrhy Troiky a mal právomoc vetovať návrhy gréckej vlády, ktoré by boli v rozpore s rozpočtovými cieľmi Troiky.
Situácia v Grécku bolestivo ilustruje, ako by Nemecko chcelo, aby fiškálny pakt v budúcnosti fungoval a zároveň to, ako ho ostatné krajiny z tohto sna nepríjemným spôsobom o chvíľu prebudia. Dva roky po začiatku gréckej krízy a intenzívnej práci ECB, EÚ a MMF, stále nebol vyriešený problém ani takej miniatúrnej krajiny, akou je z hľadiska EÚ Grécko. Účet ustavične rastie – v druhom balíčku už nebude stačiť ani v októbri plánovaných 130 miliárd, hovorí sa o minime 145 miliárd eur. Rovnako rastú národné antipatie zúčastnených strán. Hľadíme v prípade Grécka na zmenšený model Európy o niekoľko rokov?
Autor je ekonóm, pracuje v inštitúte INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.