.už šesť rokov žijete v Štiavnici. Je vám niekedy smutno za vinohradníckymi kopčekmi, kde ste vyrastali?
Zaťali ste do živého. Ja som dobrodruh. Roky som ako geológ na divoko cestoval po Kaukaze a Balkáne. Mám pocit, že tu v Štiavnici je to tiež tak trochu divočina. A ja som povahou krízový manažér. Vo chvíli, keď to začne fungovať trochu strácam motiváciu. Pokojné prostredie Modry ma už neláka.
.čo sú hlavné skautské zásady, ktorých sa v živote držíte?
Je to najmä spoločenská zodpovednosť. Ľudia si obvykle skautov predstavujú ako zelených mužíkov z lesa, no pre dospelého je to najmä občianska zodpovednosť. Vysokoškolákom som v skautingu vysvetľoval, že patríme medzi desať percent šťastných ľudí svetovej populácie. Inde je chudoba, nevzdelanosť. Kto je raz skautom, ostane ním navždy. Hlavne v Česku je mnoho vzácnych skautov vyššieho veku: profesor Václav Břicháček, Míla Nevrlý, Miloš Zapletal. Ten hovoril nenechte se odradit. Svätá pravda. Štiavnica má 800 rokov. Každý generácia zvádza svoj boj. A my dnes nebojujeme s fašizmom ani s komunizmom, ale s novodobou nomenklatúrou. Náš ilegálny skautský oddiel viedol kedysi bývalý politický väzeň. Vštepoval nám zmysel pre spravodlivosť – a nepoddajnosť.
.čo budete robiť po 10. marci?
Asi nebudem počas volebnej noci spať. A predtým sa ako veriaci pripojím k modlitbám. Som však optimista. Verím, že to dopadne dobre. A keby to dopadlo náhodou zle, tak si spomeniem, ako sme v roku 1996 vystúpili na Sibíri v Irkutsku z vlaku na stanici a uvedomil som si, v akej slobodnej, čestnej a bohatej krajine to tu žijem. Alebo v Gruzínsku bábuška, u ktorej sme bývali, bola taká chudobná, že na raňajky aj na večeru jedla krúpy so soľou a hovorila si: ešteže som zdravá. My sa tu máme hrozne dobre.
.existujú u nás regionálne gorily?
Myslím, že ten náš banskoštiavnický príbeh je presne dôkazom regionálnych goríl.
.ako fungujú?
Rovnako ako vo vysokej politike. Je to typ správania, ktorý vôbec nie je nový. Od malých príbehov zneužívania verejnej moci až po veľké prepojenia ekonomickej moci a politiky. Som však mrzutý z toho, že celý národ je teraz prekvapený, čo sa to v spoločnosti deje. Ja si myslím, že to sa dialo vždy. Boli vlády, ktoré tento jav zmenšovali a tie, ktoré ho zväčšovali – svojimi skutkami.
.znechutili vás prepisy nahrávok zo spisu Gorila do tej miery, že nepôjdete voliť?
To rozhodne nie, pôjdem voliť.
.vidíte na politikoch pravice osobné obohatenie sa?
Práveže nie. Mne sa zdá, že ak by niekto tak dlho kradol a neužíva si toto bohatstvo, tak je to psychologicky nepravdepodobné. U iných politikov, Mečiara či Slotu sa to našlo. U manželiek, svokier, detí. U toppolitikov SDKÚ alebo KDH som sa s tým nestretol. Kultúra správania sa v politike neprichádza revolúciou. Kto si v roku 1989 myslel, že to bude zo dňa na deň, bol naivný. Je to generačná záležitosť. Každý, kto chce zmenu rýchlo, ju ohrozuje.
.ako tieto veci vnímajú ľudia z vášho okruhu v Štiavnici?
Predovšetkým váhajú, či vôbec pôjdu voliť. Vidím v tom naivitu. Doteraz si mysleli, že ako to funguje?
.aký je príbeh Kalvárskeho fondu?
Oboznámiac sa so stavom, ako veci fungujú aj v našom regióne vybral som sa v máji 2008 s čerstvým konceptom obnovy Kalvárie na patričný úrad a...
.hovoríte dosť záhadne.
Poviem to teda na rovinu. Aby som sa vyhol akýmkoľvek možným podozreniam, išiel som s tou koncepciou za riaditeľom Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Miroslavom Surom, aby som ho oboznámil, aké máme plány, že to bude trvať 10 až 15 rokov a že musíme na to zohnať peniaze. Dal som si záležať na vete, že celú svoju autoritu a česť vložím do toho, aby všetky peniaze išli ozaj na obnovu Kalvárie.
.jeho reakcia?
Opýtal sa, kto to bude robiť. Povedal som mu, že ako štátneho zamestnanca by ho to zaujímať nemuselo. To bolo predtým, ako sme minuli prvú korunu.
.o čom to podľa vás vypovedá?
Odvtedy mám v súvislosti s ním zlé pocity.
.vyústilo to nedávno až do výzvy na jeho odvolanie, ktorej ste spoluautorom. Aké máte voči nemu najväčšie výhrady?
Ku konkrétnym sa dostaneme, no prvá vec je, že už dávno nemal byť vo funkcii. Jeho spôsoby sú škandalózne, spoločnosť sa už dnes nachádza inde. On jedná ako komunistický aparátčik z 80-tych rokov. Hlasné búchanie po stole, direktívne správanie. Taký socialistický feudál. Okresný tajomník bol kedysi poloboh a ak niečo nešlo podľa neho, tak sa triasli aj stromy. Ja očakávam dialóg, pri ktorom sa hľadá najlepšie riešenie a tu sme sa stretli dva svety, ktoré nemôžu spolu fungovať.
.aké urobil KPÚ sporné rozhodnutia?
Slovensko má tri mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú chránené UNESCO. Štiavnica je jednou z nich. Uzákonili sme si, že ku každému zámeru čosi stavať alebo prestavovať tu treba pristupovať iba s ohľadom na to, či rešpektuje regionálne znaky. Všade inde je možná odvážna moderná architektúra – tu nie. Máme tu tri mestá chránené dohovorom UNESCO. Tie majú nielen kultúrno-historickú, aj ekonomickú hodnotu. Turisti sem chodia kvôli pamiatkam.
.tomu rozumiem, no čo také zlé spravil riaditeľ Sura?
Povoľuje rekonštrukcie, dostavby a novostavby absolútne proti pamiatkarským zásadám. Ako príklad uvediem celosklenenú fasádu v novom dome tu v Štiavnici, na mieste zbúraného baníckeho domčeka. To je vulgárny výkrik, ktorý popiera všetky zmluvy s UNESCO. Ďalej je to napríklad povolenie búrania a betónovej dostavby meštianskeho domu v centre Banskej Štiavnice na predimenzovaný hotel. Podobných prípadov máme zmapovaných viac. A toto nie je tvrdenie geológa Martina Macharika, ale Pamiatkovej inšpekcie ministerstva kultúry alebo krajského stavebného úradu.
.oponenti povedia, že pamiatkari sú často bigotní, že dnes ľudia chcú a musia žiť podľa moderných štandardov.
Aj naše súkromné bývanie je dôkazom, že sa to skĺbiť dá. Je s tým trochu trápenia, ale výsledok stojí za to.
.vaša výzva, aby generálna riaditeľka Pamiatkového úradu odvolala šéfa KPÚ má po troch týždňoch už vyše 900 signatárov. Ako sa k nej postavil minister Krajcer?
Práve dnes nám volali z jeho úradu, že sa s nami nestretne, lebo je zaneprázdnený.
.ako si to vysvetľujete?
Neviem. Ponúkajú nám stretnutie s generálnym riaditeľom príslušnej sekcie pánom Rezníkom, čo odmietame. Tým sme si už prešli. A bez výsledku.
.ste sklamaný?
Ako volič pravice som.
.aké sú iné hriechy riaditeľa Suru?
Ihneď po zverejnené výzvy, ktorú podpísalo päť ľudí z Banskej Štiavnice a deväť z Banskej Bystrice, väčšinou architekti alebo pamiatkari, sa nám začalo ozývať mnoho iných odborníkov, napríklad archeológovia, ktorí poukazujú na jeho prešľapy, urobené evidentne po vôli investorom. Ozývajú sa nám architekti, ktorí nás chcú podporiť.
.otvorene alebo skryto?
Niektorí sa boja vystúpiť otvorene. Signatári výzvy už majú v práci problémy, kolegyňu ako štátnu zamestnankyňu už začali kvôli tomu v práci šikanovať. To sú presne praktiky, ktoré nám tu prekážajú. Regionálne gorily, ktoré opantajú Slovensko od hora dole.
.celé je to čudné. Banskoštiavnická kalvária bola pred pár rokmi zapísaná organizáciou World Monument fund so sídlom v New Yorku na zoznam sto najohrozenejších pamiatok sveta. Bola to pre Slovensko pocta aj hanba zároveň. Následne ste iniciovali s vlastníkmi – teda s cirkvou, mestom a s lesmi – vznik Kalvárskeho fondu. A hovoríte, že šéf pamiatkarov, ktorý by to mal uvítať, to sabotuje?
Presne tak. My sa môžeme iba domnievať, prečo. Chápem, že tam môžu byť aj isté osobné animozity. Ale opäť, v systéme postsocialistického feudalizmu chce mať veci pod kontrolou. A čo nemá pod kontrolou, to nebude.
.nariaďuje vám azda, s akými firmami máte opravovať Kalváriu?
Nikdy sme sa nedostali až do týchto rozmerov. Ale ja si jeho kroky neviem inak vysvetliť. Keby sme za ním išli s tým, aby nám navrhol, ako to celé zorganizovať, bolo by to zrejme v poriadku.
.máte indície, že riaditeľ KPÚ je prepojený s firmami, ktoré sa venujú obnove pamiatok?
(Úsmev).
.máte také indície?
Keď je niekto predsedom občianskeho združenia s tým istým názvom a predmetom činnosti ako úspešná eseročka, ktorá vykonáva množstvo dodávok a prác, ktoré priamo nariaďuje KPÚ, tak vo mne to vzbudzuje isté pochybnosti...
.hovoríte o riaditeľovi KPÚ?
Áno.
.prečo je toto mesto stále, s výnimkou sezóny, mŕtve?
Ja tu vidím obrovský progres. Za tých šesť rokov, čo tu bývam, sa Štiavnica stala „trendy“. To vidím aj medzi bratislavskými kamarátmi. Chcú tu mať chalupu, jazdiť sem na dovolenku. Kým to zaujímalo iba nadšencov, ja hovorím o intelektuálno-romantickej imigrácii , bolo to fajn. Odrazu to vidia ako investičnú príležitosť ľudia s množstvom peňazí, no často s akútnym deficitom vkusu. Tu je limitovaná edícia tristo historických domov. A limitované edície umeleckých diel vždy rástli na cene, aj v čase krízy. Počet bohatých tu pribúda, počet domov je stabilný.
.zhodnocuje sa investícia do historického domu v Štiavnici?
Som presvedčený, že áno. Ide o dlhodobú, investične konzervatívnu záležitosť.
.riaditeľ Sura o vás píše ako o realitkárovi, čo vy na to? Vlastníte tu penzión a niekoľko domov.
(Úsmev) Mám na krku hypotéku 10 miliónov korún. Kúpili sme v centre Štiavnice zrúcaninu za milión korún, zaťaženú súdnymi spormi a exekúciou. Mimochodom, ide o dom, ktorý za vojny arizoval Vojtech Tuka. Krvopotne sme ho opravili, v súlade s prísnymi zásadami pamiatkovej obnovy. Bez eurofondov, so štátnym príspevkom na obnovu kultúrnych pamiatok, čo je systém, kde ministerstvo kultúry vhodne podporuje obnovu pamiatok. Nám to pokrylo asi dvadsať percent nákladov. Okrem toho sme kúpili dva banícke domčeky v dezolátnom stave, ktoré dávame pomaly dokopy.
.opravujete však historické domy aj pre iných.
To je pravda. Známi, ktorí videli, čo dokážeme spraviť zo zrúcaniny, ma oslovili s tým, že by chceli pekný dom v Štiavnici. Možno na bývanie, možno na apartmány. A my im to celé zorganizujeme. Nájdeme vhodný dom, opravíme ho.
.sú tu ešte vhodné voľné staré domy?
Bohužiaľ, ešte stále ich je dosť.
.prečo bohužiaľ?
Je tu ešte stále domov, ktoré doslova padajú pred očami. Mám takú povesť, že ak sa už do toho nikto nechce pustiť, zavolajú mňa.
.ako sa taká investícia môže vrátiť?
Fungujeme ako penzión, prenajímame s manželkou osem izieb. Dá sa z toho normálne žiť.
.čím žije Štiavnica?
Paradoxne, v Bratislave som žil pokojnejším spôsobom života ako tu. Torzá zašlej slávy sú poskrývané v rôznych uličkách a zákutiach. Chodím sem dvadsať rokov a každý rok tu nájdem niečo nové. Nie sú tu žiadne svetové atrakcie typu Eiffelovky, ale množstvo malých vecí so silným príbehom. Takým, aký majú pražské uličky, stínadlá. Ja som vyrastal na skautingu, staré vlhké domy mi nikdy nezapáchali. Takýchto ľudí je relatívne dosť, ak tu každý víkend bude tisíc turistov, tak má toto malé mesto pred sebou krásnu budúcnosť.
.ste optimista. Aká je zatiaľ realita?
Je tu veľmi silné Kultúrne leto, rozbieha sa tu lyžovačka. Na jar a na jeseň je mesto plné maďarských študentov. Tu vznikla v roku 1762 prvá banská akadémia na svete. Málokto vie, že keď československí legionári obsadili po roku 1918 Krupinu a priľahlé regióny, tak maďarskí profesori a študenti na protest voči vzniku ČSR odtiaľto cez kopce odviezli univerzitu do Šoprone. Dnes sa k tejto univerzite ako k svojej alma mater hlási sedem maďarských univerzít a chodia sem na imatrikulácie. Chodia sem tisíce študentov ročne. Keď Slota chcel ísť k ním „na tankoch“, tak sa nás to tu o to viac dotýkalo. Maďari nás vnímajú ako časť svojej histórie.
.čo robí Združenie cestovného ruchu, ktoré vediete?
Snažíme sa vydávať základné publikácie o regióne. A to tak, aby prežili viac sezón. Narážam tým na nešťastné eurofondy. Tie fungujú tak, že ak sú peniaze, tak sa to spraví, ak nie, tak nie. Skončí grant a všetko skončí. To je pre mňa neprijateľné. Asi pred piatimi rokmi som sa zaprisahal, že už v živote nebudem robiť projekty, ktoré majú horizont pod päť rokov. Moje uvažovanie ako človeka, ktorý vyrastal v malokarpatskom vinohrade je celkom iné. Každý rok si šetrím, aby som investoval, čo sa mi vráti až v budúcnosti.
.mimochodom, čo vás viedlo pred šiestimi rokmi presídliť z Bratislavy sem do Štiavnice?
Chodil som sem ako geológ v rámci štúdií od 90-tych rokov. Mesto sa mi vždy páčilo, aj keď som mal porekadlo, že sa tu dobre dovolenkuje, ale ťažko žije. Ako riaditeľ skautingu som mal na starosti investície po celom Slovensku, tu bola najväčšia z nich. Chodil som sem tak často, že som si povedal, že je lepšie tu skúsiť žiť. Najprv sme sa s manželkou dočasne presťahovali, kvôli jednému projektu. Po roku sme zistili, že sa nám tu veľmi páči.
.s akým cieľom ste začali organizovať brigády na Kalvárii?
Zo skautingu som získal jednu veľkú skúsenosť. Zistil som, že ak sú mladí ľudia motivovaní, tak veľmi radi prídu pracovať. Okrem toho, v dnešnom postmodernom svete je manuálna práca čosi atraktívne. Vidíme to, keď tu organizujeme pracovné „teambuildingy“ pre celkom bohaté firmy. Riaditeľ povedzme vykope jamu a na konci dňa má z toho obrovský zážitok.
.vidí rukolapný výsledok svojej práce?
Presne tak. Lebo šéfovia firiem majú problém a pýtajú sa: firme sa dva roky darí napriek mne alebo vďaka mne? (Smiech) A nejde len o vykonanie istej práce. Vzniká tam aj vzťah k tomuto miestu. Máme viacero firiem, ktoré sa opakovane vracajú každý rok, na víkendové brigády. Je to príjemné pre obidve strany. Tým, že je to šesťhektárový pozemok a 24 objektov, tak tam je roboty ako na mnohých kostoloch, doslova. Najčastejšie sa robia hrubé veci, zemné práce alebo kosenie, ktoré nemusia robiť špecialisti. Ono to vyzerá ako čosi zúfalé. Ale odrazu zistíte, že máte tisíc podporovateľov v dobrých funkciách, ktorí na tu Kalváriu chodia dva roky pracovať zadarmo. Prvé sponzorské peniaze nám prišli až dva roky potom, ako sme začali s brigádami. Brigádnickú pomoc som organizoval aj v Tatrách po kalamite.
.prepájate ochranu prírody s ochranou pamiatok. Pamiatkari sa zvyknú ponosovať, že ochranári dokážu pripútať – na rozdiel od nich – pozornosť médií a verejnosti. Priviažu sa lanami k stromom, prídu televízie a všetci o nich vedia. Ako to vnímate?
Z povahy vecí je to v prírode emocionálne vypätejšie, pričom vecne je to naopak. Príroda sa dokáže obnoviť sama, no zničenie pamiatky je nezvratné. Vidíme, ako Slovensko opäť zarastá, začína sa podobať na Rumunsko. Malebnosť holín, pasienkov, salašov sa stráca. Raz do roka chodím s kamarátmi na „hobo vander“, skočíme do nákladného vlaku a túlame sa po krajine. Len tak, bez stanu, pod širákom.
.v Štiavnici ste už výraznou postavou. Nechcete kandidovať na primátora?
Nie, stále ma tu mnohí berú ako prisťahovalca. Narodili sa mi tu pritom všetky tri deti a iba nedávno som zistil, že môj prapradedko, 208-centimetrový reštaurátor oltárov Martin Macharík bol údajne zo Štiavnice. Každopádne, mám v sebe pokoru a uznávam, že to mesto nepoznám natoľko dobre, aby som si trúfal na primátora. Možno na poslanca...
.máte pocit, že už vás Štiavnica za šesť rokov prijala?
(Odmlka) Tí ľudia, ktorí nás poznajú bližšie asi áno, je tu veľká komunita prisťahovalcov. Časť miestnych, ktorí vidia našu dravosť a rýchlosť sa možno pýtajú: to odkiaľ prišlo? Čo je za tým?
.aká je vaša vízia Kalvárie o dvadsať rokov?
Verím, že bude slúžiť opäť na liturgické účely. Že tam denne príde aspoň jeden autobus veriacich . A ostane tam tiché miesto na rozjímanie. A že tam budú ľudia chodiť čerpať krásu – lebo kalvária je krása. Verím, že tu nebude vulgárny disneylandový turizmus s aquaparkami, ale ten sofistikovanejší, ako Carcasson vo Francúzsku alebo York v Anglicku, čo sú malé mestá plné turistov zaujímajúcich sa o kultúru a históriu. Ja by som považoval za úspech, ak tretina obyvateľov Štiavnice bude žiť z turizmu a služieb s tým spojených, ak tu bude 98 percent budov korektne opravených, vo väčšine z nich sa bude väčšinu roka bývať. Martin Macharík/
Narodil sa v roku 1974 v Bratislave, vyštudoval Environmentálnu geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako vychovávateľ v Ústave sociálnej starostlivosti, v rokoch 1999 až 2006 viedol Slovenský skauting, potom bol do roku 2009 tajomník výboru vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. Od roku 2007 je predseda Kalvárskeho fondu v Banskej Štiavnici a majiteľ stavebnej firmy, zameranej na záchranu starých budov. Je ženatý, má tri deti.
Zaťali ste do živého. Ja som dobrodruh. Roky som ako geológ na divoko cestoval po Kaukaze a Balkáne. Mám pocit, že tu v Štiavnici je to tiež tak trochu divočina. A ja som povahou krízový manažér. Vo chvíli, keď to začne fungovať trochu strácam motiváciu. Pokojné prostredie Modry ma už neláka.
.čo sú hlavné skautské zásady, ktorých sa v živote držíte?
Je to najmä spoločenská zodpovednosť. Ľudia si obvykle skautov predstavujú ako zelených mužíkov z lesa, no pre dospelého je to najmä občianska zodpovednosť. Vysokoškolákom som v skautingu vysvetľoval, že patríme medzi desať percent šťastných ľudí svetovej populácie. Inde je chudoba, nevzdelanosť. Kto je raz skautom, ostane ním navždy. Hlavne v Česku je mnoho vzácnych skautov vyššieho veku: profesor Václav Břicháček, Míla Nevrlý, Miloš Zapletal. Ten hovoril nenechte se odradit. Svätá pravda. Štiavnica má 800 rokov. Každý generácia zvádza svoj boj. A my dnes nebojujeme s fašizmom ani s komunizmom, ale s novodobou nomenklatúrou. Náš ilegálny skautský oddiel viedol kedysi bývalý politický väzeň. Vštepoval nám zmysel pre spravodlivosť – a nepoddajnosť.
.čo budete robiť po 10. marci?
Asi nebudem počas volebnej noci spať. A predtým sa ako veriaci pripojím k modlitbám. Som však optimista. Verím, že to dopadne dobre. A keby to dopadlo náhodou zle, tak si spomeniem, ako sme v roku 1996 vystúpili na Sibíri v Irkutsku z vlaku na stanici a uvedomil som si, v akej slobodnej, čestnej a bohatej krajine to tu žijem. Alebo v Gruzínsku bábuška, u ktorej sme bývali, bola taká chudobná, že na raňajky aj na večeru jedla krúpy so soľou a hovorila si: ešteže som zdravá. My sa tu máme hrozne dobre.
.existujú u nás regionálne gorily?
Myslím, že ten náš banskoštiavnický príbeh je presne dôkazom regionálnych goríl.
.ako fungujú?
Rovnako ako vo vysokej politike. Je to typ správania, ktorý vôbec nie je nový. Od malých príbehov zneužívania verejnej moci až po veľké prepojenia ekonomickej moci a politiky. Som však mrzutý z toho, že celý národ je teraz prekvapený, čo sa to v spoločnosti deje. Ja si myslím, že to sa dialo vždy. Boli vlády, ktoré tento jav zmenšovali a tie, ktoré ho zväčšovali – svojimi skutkami.
.znechutili vás prepisy nahrávok zo spisu Gorila do tej miery, že nepôjdete voliť?
To rozhodne nie, pôjdem voliť.
.vidíte na politikoch pravice osobné obohatenie sa?
Práveže nie. Mne sa zdá, že ak by niekto tak dlho kradol a neužíva si toto bohatstvo, tak je to psychologicky nepravdepodobné. U iných politikov, Mečiara či Slotu sa to našlo. U manželiek, svokier, detí. U toppolitikov SDKÚ alebo KDH som sa s tým nestretol. Kultúra správania sa v politike neprichádza revolúciou. Kto si v roku 1989 myslel, že to bude zo dňa na deň, bol naivný. Je to generačná záležitosť. Každý, kto chce zmenu rýchlo, ju ohrozuje.
.ako tieto veci vnímajú ľudia z vášho okruhu v Štiavnici?
Predovšetkým váhajú, či vôbec pôjdu voliť. Vidím v tom naivitu. Doteraz si mysleli, že ako to funguje?
.aký je príbeh Kalvárskeho fondu?
Oboznámiac sa so stavom, ako veci fungujú aj v našom regióne vybral som sa v máji 2008 s čerstvým konceptom obnovy Kalvárie na patričný úrad a...
.hovoríte dosť záhadne.
Poviem to teda na rovinu. Aby som sa vyhol akýmkoľvek možným podozreniam, išiel som s tou koncepciou za riaditeľom Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Miroslavom Surom, aby som ho oboznámil, aké máme plány, že to bude trvať 10 až 15 rokov a že musíme na to zohnať peniaze. Dal som si záležať na vete, že celú svoju autoritu a česť vložím do toho, aby všetky peniaze išli ozaj na obnovu Kalvárie.
.jeho reakcia?
Opýtal sa, kto to bude robiť. Povedal som mu, že ako štátneho zamestnanca by ho to zaujímať nemuselo. To bolo predtým, ako sme minuli prvú korunu.
.o čom to podľa vás vypovedá?
Odvtedy mám v súvislosti s ním zlé pocity.
.vyústilo to nedávno až do výzvy na jeho odvolanie, ktorej ste spoluautorom. Aké máte voči nemu najväčšie výhrady?
Ku konkrétnym sa dostaneme, no prvá vec je, že už dávno nemal byť vo funkcii. Jeho spôsoby sú škandalózne, spoločnosť sa už dnes nachádza inde. On jedná ako komunistický aparátčik z 80-tych rokov. Hlasné búchanie po stole, direktívne správanie. Taký socialistický feudál. Okresný tajomník bol kedysi poloboh a ak niečo nešlo podľa neho, tak sa triasli aj stromy. Ja očakávam dialóg, pri ktorom sa hľadá najlepšie riešenie a tu sme sa stretli dva svety, ktoré nemôžu spolu fungovať.
.aké urobil KPÚ sporné rozhodnutia?
Slovensko má tri mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú chránené UNESCO. Štiavnica je jednou z nich. Uzákonili sme si, že ku každému zámeru čosi stavať alebo prestavovať tu treba pristupovať iba s ohľadom na to, či rešpektuje regionálne znaky. Všade inde je možná odvážna moderná architektúra – tu nie. Máme tu tri mestá chránené dohovorom UNESCO. Tie majú nielen kultúrno-historickú, aj ekonomickú hodnotu. Turisti sem chodia kvôli pamiatkam.
.tomu rozumiem, no čo také zlé spravil riaditeľ Sura?
Povoľuje rekonštrukcie, dostavby a novostavby absolútne proti pamiatkarským zásadám. Ako príklad uvediem celosklenenú fasádu v novom dome tu v Štiavnici, na mieste zbúraného baníckeho domčeka. To je vulgárny výkrik, ktorý popiera všetky zmluvy s UNESCO. Ďalej je to napríklad povolenie búrania a betónovej dostavby meštianskeho domu v centre Banskej Štiavnice na predimenzovaný hotel. Podobných prípadov máme zmapovaných viac. A toto nie je tvrdenie geológa Martina Macharika, ale Pamiatkovej inšpekcie ministerstva kultúry alebo krajského stavebného úradu.
.oponenti povedia, že pamiatkari sú často bigotní, že dnes ľudia chcú a musia žiť podľa moderných štandardov.
Aj naše súkromné bývanie je dôkazom, že sa to skĺbiť dá. Je s tým trochu trápenia, ale výsledok stojí za to.
.vaša výzva, aby generálna riaditeľka Pamiatkového úradu odvolala šéfa KPÚ má po troch týždňoch už vyše 900 signatárov. Ako sa k nej postavil minister Krajcer?
Práve dnes nám volali z jeho úradu, že sa s nami nestretne, lebo je zaneprázdnený.
.ako si to vysvetľujete?
Neviem. Ponúkajú nám stretnutie s generálnym riaditeľom príslušnej sekcie pánom Rezníkom, čo odmietame. Tým sme si už prešli. A bez výsledku.
.ste sklamaný?
Ako volič pravice som.
.aké sú iné hriechy riaditeľa Suru?
Ihneď po zverejnené výzvy, ktorú podpísalo päť ľudí z Banskej Štiavnice a deväť z Banskej Bystrice, väčšinou architekti alebo pamiatkari, sa nám začalo ozývať mnoho iných odborníkov, napríklad archeológovia, ktorí poukazujú na jeho prešľapy, urobené evidentne po vôli investorom. Ozývajú sa nám architekti, ktorí nás chcú podporiť.
.otvorene alebo skryto?
Niektorí sa boja vystúpiť otvorene. Signatári výzvy už majú v práci problémy, kolegyňu ako štátnu zamestnankyňu už začali kvôli tomu v práci šikanovať. To sú presne praktiky, ktoré nám tu prekážajú. Regionálne gorily, ktoré opantajú Slovensko od hora dole.
.celé je to čudné. Banskoštiavnická kalvária bola pred pár rokmi zapísaná organizáciou World Monument fund so sídlom v New Yorku na zoznam sto najohrozenejších pamiatok sveta. Bola to pre Slovensko pocta aj hanba zároveň. Následne ste iniciovali s vlastníkmi – teda s cirkvou, mestom a s lesmi – vznik Kalvárskeho fondu. A hovoríte, že šéf pamiatkarov, ktorý by to mal uvítať, to sabotuje?
Presne tak. My sa môžeme iba domnievať, prečo. Chápem, že tam môžu byť aj isté osobné animozity. Ale opäť, v systéme postsocialistického feudalizmu chce mať veci pod kontrolou. A čo nemá pod kontrolou, to nebude.
.nariaďuje vám azda, s akými firmami máte opravovať Kalváriu?
Nikdy sme sa nedostali až do týchto rozmerov. Ale ja si jeho kroky neviem inak vysvetliť. Keby sme za ním išli s tým, aby nám navrhol, ako to celé zorganizovať, bolo by to zrejme v poriadku.
.máte indície, že riaditeľ KPÚ je prepojený s firmami, ktoré sa venujú obnove pamiatok?
(Úsmev).
.máte také indície?
Keď je niekto predsedom občianskeho združenia s tým istým názvom a predmetom činnosti ako úspešná eseročka, ktorá vykonáva množstvo dodávok a prác, ktoré priamo nariaďuje KPÚ, tak vo mne to vzbudzuje isté pochybnosti...
.hovoríte o riaditeľovi KPÚ?
Áno.
.prečo je toto mesto stále, s výnimkou sezóny, mŕtve?
Ja tu vidím obrovský progres. Za tých šesť rokov, čo tu bývam, sa Štiavnica stala „trendy“. To vidím aj medzi bratislavskými kamarátmi. Chcú tu mať chalupu, jazdiť sem na dovolenku. Kým to zaujímalo iba nadšencov, ja hovorím o intelektuálno-romantickej imigrácii , bolo to fajn. Odrazu to vidia ako investičnú príležitosť ľudia s množstvom peňazí, no často s akútnym deficitom vkusu. Tu je limitovaná edícia tristo historických domov. A limitované edície umeleckých diel vždy rástli na cene, aj v čase krízy. Počet bohatých tu pribúda, počet domov je stabilný.
.zhodnocuje sa investícia do historického domu v Štiavnici?
Som presvedčený, že áno. Ide o dlhodobú, investične konzervatívnu záležitosť.
.riaditeľ Sura o vás píše ako o realitkárovi, čo vy na to? Vlastníte tu penzión a niekoľko domov.
(Úsmev) Mám na krku hypotéku 10 miliónov korún. Kúpili sme v centre Štiavnice zrúcaninu za milión korún, zaťaženú súdnymi spormi a exekúciou. Mimochodom, ide o dom, ktorý za vojny arizoval Vojtech Tuka. Krvopotne sme ho opravili, v súlade s prísnymi zásadami pamiatkovej obnovy. Bez eurofondov, so štátnym príspevkom na obnovu kultúrnych pamiatok, čo je systém, kde ministerstvo kultúry vhodne podporuje obnovu pamiatok. Nám to pokrylo asi dvadsať percent nákladov. Okrem toho sme kúpili dva banícke domčeky v dezolátnom stave, ktoré dávame pomaly dokopy.
.opravujete však historické domy aj pre iných.
To je pravda. Známi, ktorí videli, čo dokážeme spraviť zo zrúcaniny, ma oslovili s tým, že by chceli pekný dom v Štiavnici. Možno na bývanie, možno na apartmány. A my im to celé zorganizujeme. Nájdeme vhodný dom, opravíme ho.
.sú tu ešte vhodné voľné staré domy?
Bohužiaľ, ešte stále ich je dosť.
.prečo bohužiaľ?
Je tu ešte stále domov, ktoré doslova padajú pred očami. Mám takú povesť, že ak sa už do toho nikto nechce pustiť, zavolajú mňa.
.ako sa taká investícia môže vrátiť?
Fungujeme ako penzión, prenajímame s manželkou osem izieb. Dá sa z toho normálne žiť.
.čím žije Štiavnica?
Paradoxne, v Bratislave som žil pokojnejším spôsobom života ako tu. Torzá zašlej slávy sú poskrývané v rôznych uličkách a zákutiach. Chodím sem dvadsať rokov a každý rok tu nájdem niečo nové. Nie sú tu žiadne svetové atrakcie typu Eiffelovky, ale množstvo malých vecí so silným príbehom. Takým, aký majú pražské uličky, stínadlá. Ja som vyrastal na skautingu, staré vlhké domy mi nikdy nezapáchali. Takýchto ľudí je relatívne dosť, ak tu každý víkend bude tisíc turistov, tak má toto malé mesto pred sebou krásnu budúcnosť.
.ste optimista. Aká je zatiaľ realita?
Je tu veľmi silné Kultúrne leto, rozbieha sa tu lyžovačka. Na jar a na jeseň je mesto plné maďarských študentov. Tu vznikla v roku 1762 prvá banská akadémia na svete. Málokto vie, že keď československí legionári obsadili po roku 1918 Krupinu a priľahlé regióny, tak maďarskí profesori a študenti na protest voči vzniku ČSR odtiaľto cez kopce odviezli univerzitu do Šoprone. Dnes sa k tejto univerzite ako k svojej alma mater hlási sedem maďarských univerzít a chodia sem na imatrikulácie. Chodia sem tisíce študentov ročne. Keď Slota chcel ísť k ním „na tankoch“, tak sa nás to tu o to viac dotýkalo. Maďari nás vnímajú ako časť svojej histórie.
.čo robí Združenie cestovného ruchu, ktoré vediete?
Snažíme sa vydávať základné publikácie o regióne. A to tak, aby prežili viac sezón. Narážam tým na nešťastné eurofondy. Tie fungujú tak, že ak sú peniaze, tak sa to spraví, ak nie, tak nie. Skončí grant a všetko skončí. To je pre mňa neprijateľné. Asi pred piatimi rokmi som sa zaprisahal, že už v živote nebudem robiť projekty, ktoré majú horizont pod päť rokov. Moje uvažovanie ako človeka, ktorý vyrastal v malokarpatskom vinohrade je celkom iné. Každý rok si šetrím, aby som investoval, čo sa mi vráti až v budúcnosti.
.mimochodom, čo vás viedlo pred šiestimi rokmi presídliť z Bratislavy sem do Štiavnice?
Chodil som sem ako geológ v rámci štúdií od 90-tych rokov. Mesto sa mi vždy páčilo, aj keď som mal porekadlo, že sa tu dobre dovolenkuje, ale ťažko žije. Ako riaditeľ skautingu som mal na starosti investície po celom Slovensku, tu bola najväčšia z nich. Chodil som sem tak často, že som si povedal, že je lepšie tu skúsiť žiť. Najprv sme sa s manželkou dočasne presťahovali, kvôli jednému projektu. Po roku sme zistili, že sa nám tu veľmi páči.
.s akým cieľom ste začali organizovať brigády na Kalvárii?
Zo skautingu som získal jednu veľkú skúsenosť. Zistil som, že ak sú mladí ľudia motivovaní, tak veľmi radi prídu pracovať. Okrem toho, v dnešnom postmodernom svete je manuálna práca čosi atraktívne. Vidíme to, keď tu organizujeme pracovné „teambuildingy“ pre celkom bohaté firmy. Riaditeľ povedzme vykope jamu a na konci dňa má z toho obrovský zážitok.
.vidí rukolapný výsledok svojej práce?
Presne tak. Lebo šéfovia firiem majú problém a pýtajú sa: firme sa dva roky darí napriek mne alebo vďaka mne? (Smiech) A nejde len o vykonanie istej práce. Vzniká tam aj vzťah k tomuto miestu. Máme viacero firiem, ktoré sa opakovane vracajú každý rok, na víkendové brigády. Je to príjemné pre obidve strany. Tým, že je to šesťhektárový pozemok a 24 objektov, tak tam je roboty ako na mnohých kostoloch, doslova. Najčastejšie sa robia hrubé veci, zemné práce alebo kosenie, ktoré nemusia robiť špecialisti. Ono to vyzerá ako čosi zúfalé. Ale odrazu zistíte, že máte tisíc podporovateľov v dobrých funkciách, ktorí na tu Kalváriu chodia dva roky pracovať zadarmo. Prvé sponzorské peniaze nám prišli až dva roky potom, ako sme začali s brigádami. Brigádnickú pomoc som organizoval aj v Tatrách po kalamite.
.prepájate ochranu prírody s ochranou pamiatok. Pamiatkari sa zvyknú ponosovať, že ochranári dokážu pripútať – na rozdiel od nich – pozornosť médií a verejnosti. Priviažu sa lanami k stromom, prídu televízie a všetci o nich vedia. Ako to vnímate?
Z povahy vecí je to v prírode emocionálne vypätejšie, pričom vecne je to naopak. Príroda sa dokáže obnoviť sama, no zničenie pamiatky je nezvratné. Vidíme, ako Slovensko opäť zarastá, začína sa podobať na Rumunsko. Malebnosť holín, pasienkov, salašov sa stráca. Raz do roka chodím s kamarátmi na „hobo vander“, skočíme do nákladného vlaku a túlame sa po krajine. Len tak, bez stanu, pod širákom.
.v Štiavnici ste už výraznou postavou. Nechcete kandidovať na primátora?
Nie, stále ma tu mnohí berú ako prisťahovalca. Narodili sa mi tu pritom všetky tri deti a iba nedávno som zistil, že môj prapradedko, 208-centimetrový reštaurátor oltárov Martin Macharík bol údajne zo Štiavnice. Každopádne, mám v sebe pokoru a uznávam, že to mesto nepoznám natoľko dobre, aby som si trúfal na primátora. Možno na poslanca...
.máte pocit, že už vás Štiavnica za šesť rokov prijala?
(Odmlka) Tí ľudia, ktorí nás poznajú bližšie asi áno, je tu veľká komunita prisťahovalcov. Časť miestnych, ktorí vidia našu dravosť a rýchlosť sa možno pýtajú: to odkiaľ prišlo? Čo je za tým?
.aká je vaša vízia Kalvárie o dvadsať rokov?
Verím, že bude slúžiť opäť na liturgické účely. Že tam denne príde aspoň jeden autobus veriacich . A ostane tam tiché miesto na rozjímanie. A že tam budú ľudia chodiť čerpať krásu – lebo kalvária je krása. Verím, že tu nebude vulgárny disneylandový turizmus s aquaparkami, ale ten sofistikovanejší, ako Carcasson vo Francúzsku alebo York v Anglicku, čo sú malé mestá plné turistov zaujímajúcich sa o kultúru a históriu. Ja by som považoval za úspech, ak tretina obyvateľov Štiavnice bude žiť z turizmu a služieb s tým spojených, ak tu bude 98 percent budov korektne opravených, vo väčšine z nich sa bude väčšinu roka bývať. Martin Macharík/
Narodil sa v roku 1974 v Bratislave, vyštudoval Environmentálnu geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako vychovávateľ v Ústave sociálnej starostlivosti, v rokoch 1999 až 2006 viedol Slovenský skauting, potom bol do roku 2009 tajomník výboru vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. Od roku 2007 je predseda Kalvárskeho fondu v Banskej Štiavnici a majiteľ stavebnej firmy, zameranej na záchranu starých budov. Je ženatý, má tri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.