Vec teda vyzerá priaznivo – Rada pre vysielanie a retransmisiu sa nezľakla sily komerčných televízií ani kvalít ich právnikov a udelila pokutu a upozornenie. Pokuta vo výške 100-tisíc eur vyzerá aj dostatočne odstrašujúco, hoci otázne je, či ju potvrdí aj Najvyšší súd, kde sa TV Markíza isto odvolá.
Ale vec má aj niekoľko háčikov. Prvý je v tom, že Licenčná rada možno teraz svojím rozhodnutím pôsobí ako sympaticky nekompromisná partička, no to je skreslený obraz. Licenčná rada je stále zložená aj z figúrok dosadených HZDS či SNS s nedostatočným morálnym či odborným kreditom, a tak jej chýba všeobecný rešpekt. Mnohé jej rozhodnutia sú sporné či politicky motivované.
Samozrejme, v tomto prípade išlo o veľkú hru. Komerčné televízie a jedno rádio využili možnosť, aby si začiatkom roka, teda v reklamne podvyživenom čase, vypomohli dobre zaplatenou politickou reklamou. Vedeli, že idú na hranu zákona, ktorý nepovoľuje politickú reklamu skôr ako 21 dní pred voľbami. Lenže vedeli aj to, že na súdoch sa dá všeličo spochybniť a uhrať. Napríklad sa budú obhajovať tým, že reklamu nezadávala politická strana, ale občianske združenie. Právnik TV JOJ Peter Ďurček pred Licenčnou radou už aj vyhlásil, že nevie na základe čoho rada rozhodla, že má ísť o propagáciu politickej strany. Veď išlo o odkazy občianskeho združenia Občan v akcii. „Ja by som teoreticky ani nemusel vedieť, že v tejto súvislosti existuje nejaká politická strana," povedal Ďurček pred Licenčnou radou (ako uviedlo Medialne.sk). Takže je jasné, že televízie sa právnicky na tento konflikt pripravili a môžu ho na súde aj vyhrať, lebo tam sa často nerozhoduje v súlade so zdravým rozumom, ale len podľa paragrafov.
Možno je práve preto čas na debatu, či má dnes ešte logiku zákon striktne obmedzujúci čas, počas ktorého televízie môžu vysielať politické reklamy. Čoraz viac peňazí v predvolebnej kampani spôsobuje, že súkromné médiá budú hľadať spôsoby, ako zákon obísť. Preto je možno čistejšie tento paragraf zrušiť, hoci za cenu, že to zvýhodní strany, ktoré majú viac peňazí a televízny národ im ľahšie uverí, keď ich bude mať každý večer na obrazovke.
Ale jedno je isté: o hnutí 99 percent sme sa v tejto kauze dozvedeli možno aj viac, ako sme potrebovali vedieť.
Ale vec má aj niekoľko háčikov. Prvý je v tom, že Licenčná rada možno teraz svojím rozhodnutím pôsobí ako sympaticky nekompromisná partička, no to je skreslený obraz. Licenčná rada je stále zložená aj z figúrok dosadených HZDS či SNS s nedostatočným morálnym či odborným kreditom, a tak jej chýba všeobecný rešpekt. Mnohé jej rozhodnutia sú sporné či politicky motivované.
Samozrejme, v tomto prípade išlo o veľkú hru. Komerčné televízie a jedno rádio využili možnosť, aby si začiatkom roka, teda v reklamne podvyživenom čase, vypomohli dobre zaplatenou politickou reklamou. Vedeli, že idú na hranu zákona, ktorý nepovoľuje politickú reklamu skôr ako 21 dní pred voľbami. Lenže vedeli aj to, že na súdoch sa dá všeličo spochybniť a uhrať. Napríklad sa budú obhajovať tým, že reklamu nezadávala politická strana, ale občianske združenie. Právnik TV JOJ Peter Ďurček pred Licenčnou radou už aj vyhlásil, že nevie na základe čoho rada rozhodla, že má ísť o propagáciu politickej strany. Veď išlo o odkazy občianskeho združenia Občan v akcii. „Ja by som teoreticky ani nemusel vedieť, že v tejto súvislosti existuje nejaká politická strana," povedal Ďurček pred Licenčnou radou (ako uviedlo Medialne.sk). Takže je jasné, že televízie sa právnicky na tento konflikt pripravili a môžu ho na súde aj vyhrať, lebo tam sa často nerozhoduje v súlade so zdravým rozumom, ale len podľa paragrafov.
Možno je práve preto čas na debatu, či má dnes ešte logiku zákon striktne obmedzujúci čas, počas ktorého televízie môžu vysielať politické reklamy. Čoraz viac peňazí v predvolebnej kampani spôsobuje, že súkromné médiá budú hľadať spôsoby, ako zákon obísť. Preto je možno čistejšie tento paragraf zrušiť, hoci za cenu, že to zvýhodní strany, ktoré majú viac peňazí a televízny národ im ľahšie uverí, keď ich bude mať každý večer na obrazovke.
Ale jedno je isté: o hnutí 99 percent sme sa v tejto kauze dozvedeli možno aj viac, ako sme potrebovali vedieť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.