.v novodobej histórii malo Slovensko len troch výborných trénerov. Prvým je Dušan Radolský s jeho pamätným tímom do 21, druhým Dušan Galis, ktorému sa s reprezentáciou podarilo dostať do baráže na ME. A tretím je dnes už bývalý reprezentačný tréner Vladimír Weiss. AKo tréner stál za najväčšími úspechmi moderného slovenského futbalu a naučil našich zakríknutých futbalistov vyhrávať.
.začiatok
Weiss je typom trénera, ktorý absolútne sadol mentalite našich hráčov. Je prísny, ale má k hráčom silný, až otcovský vzťah. Vie, že sme prinajlepšom priemernou futbalovou krajinou, ale dokáže hráčov pripraviť, aby mohli konkurovať futbalovým veľmociam. Váži si súpera, no nebojí sa ho. Takmer vždy, keď sa mu niečo podarí, či už ide o jeho víťazstvá s Petržalkou, reprezentačným mužstvom, alebo so Slovanom, kuvičie hlasy tvrdia, že sú dielom náhody. Naozaj? Obrovské šťastie má ten, kto vyhrá Športku, ale stane sa mu to raz za život. A Weiss ju, obrazne napísané, vyhral ako tréner niekoľkokrát.
V začiatkoch trénerskej kariéry mu veľmi pomohlo stretnutie s najvplyvnejším mužom futbalu, (naozaj) kontroverzným Ivanom Kmotríkom, ktorého dodnes považuje za svojho najlepšieho priateľa. Ich cesty sa skrížili počas Weissovho pôsobenia v Kmotríkovom klube 1. FC Petržalka, kde končil aktívnu hráčsku kariéru a zároveň bol aj asistentom trénera. Keď v roku 1999 skončil s aktívnym futbalom, šéf mu ponúkol miesto trénera. Weiss síce klub zachránil pre pádom do druhej ligy, ale Kmotrík angažoval Dušana Galisa. Keď v roku 2002 Galis prijal miesto reprezentačného trénera, Weiss sa vrátil.
.vrchol: Sme na MS!
Petržalke to pod jeho vedením najprv nešlo, mužstvo sa trápilo a frustrovaný tréner, ktorý vedel, že hráči neodovzdávajú na ihrisku všetko, navrhol Kmotríkovi, že skončí. Jeho šéf to odmietol. Od tohto momentu klub začal kráčať smerom hore. V sezóne 2003/2004 vyhral slovenský pohár a o rok neskôr aj slovenskú ligu. Weissovi sa za ten čas podarilo vybudovať silný káder, s ktorým v roku 2005 postúpil do Ligy majstrov, kde Petržalka prekvapila skvelými výkonmi. Tréner sa milionárskej lige predstavil ako dobrý taktik a psychológ, ktorému hráči verili natoľko, že na ihrisku vydali viac, než by predtým boli schopní.
Ďalšiu sezónu trénoval ruský klub Saturn Ramenskoje, opäť sa vrátil do Petržalky, postavil nový tím a v sezóne 2007/2008 vyhral double – slovenskú ligu aj pohár. V roku 2008 zobral Weiss funkciu reprezentačného trénera so slovami, že máme na to, aby sme sa konečne dostali na ME alebo MS. Bolo to otrepané tvrdenie, ktoré málokto bral vážne, pretože postup zo skupiny bol pre nás roky až utopickou métou. V prvých zápasoch jeho tím pôsobil nemastne-neslane, no potom spravil radikálny rez a nebál sa zariskovať. Zobral späť odpísaného Karhana, využil potenciál Hamšíka alebo Škrteľa a nebál sa vytiahnuť „dvadsaťjedničkárov“ Stocha a jeho syna Vlada Weissa ml.
Po napínavej ceste sme sa dostali na MS v Južnej Afrike. Ľudia očakávali úspechy aj tam, ale zabudli sme, že sme stále zelenáči. Po zápasoch s Austráliou a Paraguayom Weissa roztrpčili negatívne ohlasy natoľko, že ukázal aj svoju zlovestnú tvár, čo si vtedy všimla i agentúra Reuters: „Slovenský tréner má nedostatok cnosti trpezlivosti,“ napísal jej spravodajca po tom, ako tréner podráždene odpovedal na otázky slovenských a českých novinárov. Reportérovi Markízy hrubo vynadal a odišiel preč, čo bolo neprípustné správanie. Keď sme senzačne porazili Taliansko a neskôr v štvrťfinálne potrápili Holandsko, na vojnu Weiss verzus novinári sa zabudlo.
.koniec
Lenže nasledujúca kvalifikácia bola opakom tej predchádzajúcej. V prvých zápasoch sa tím viezol na vlne z majstrovstiev, ale potom sa stroj začal zadrhávať. Viacerí hráči zmenili kluby a stratili formu, útočníci prestali dávať góly, mladíci Weiss a Stoch spadli do priemeru, iní museli odísť z disciplinárnych dôvodov. Všetko to vyvrcholilo v zápase s Arménskom vonku, kde sme po katastrofálnom výkone prehrali 3:1. Weiss priznal, že sa netrafil do zostavy a zobral prehru na seba, mužstvo sa už do konca kvalifikácie nevzchopilo – aj keď sme hrali o postup do posledných kôl.
Po kvalifikácii sa vôbec nediskutovalo o tom, či by mal Weiss skončiť, no nakoniec mu zlomili väz veci, ktoré nesúviseli so zeleným trávnikom. Médiá na neho vytiahli nadštandardný plat (34-tisíc eur mesačne plus bonusy za zápasy), ktoré mu zväz platil od Laurincových čias. Nepomohlo mu, že popri reprezentácii prijal Kmotríkovu ponuku trénovať aj Slovan, čím si v prostredí ligy vytvoril nových nepriateľov.
Keď koncom januára Kováčik vyhlásil, že sa s ním dohodol o predčasnom konci, po potýčkach s médiami sa ho nezastali ani novinári, ktorí o jeho odchode písali v posledných mesiacoch ako o hotovej veci. No nie úplne všetci. Novinár z českého Sportu Tomáš Radotínský vo svojom blogu poznamenal: „Vladimír Weiss je tým pravým mužom pre slovenský futbal. Stratégom a psychológom, akého môžu našim východným susedom mnohé krajiny len závidieť....”
.začiatok
Weiss je typom trénera, ktorý absolútne sadol mentalite našich hráčov. Je prísny, ale má k hráčom silný, až otcovský vzťah. Vie, že sme prinajlepšom priemernou futbalovou krajinou, ale dokáže hráčov pripraviť, aby mohli konkurovať futbalovým veľmociam. Váži si súpera, no nebojí sa ho. Takmer vždy, keď sa mu niečo podarí, či už ide o jeho víťazstvá s Petržalkou, reprezentačným mužstvom, alebo so Slovanom, kuvičie hlasy tvrdia, že sú dielom náhody. Naozaj? Obrovské šťastie má ten, kto vyhrá Športku, ale stane sa mu to raz za život. A Weiss ju, obrazne napísané, vyhral ako tréner niekoľkokrát.
V začiatkoch trénerskej kariéry mu veľmi pomohlo stretnutie s najvplyvnejším mužom futbalu, (naozaj) kontroverzným Ivanom Kmotríkom, ktorého dodnes považuje za svojho najlepšieho priateľa. Ich cesty sa skrížili počas Weissovho pôsobenia v Kmotríkovom klube 1. FC Petržalka, kde končil aktívnu hráčsku kariéru a zároveň bol aj asistentom trénera. Keď v roku 1999 skončil s aktívnym futbalom, šéf mu ponúkol miesto trénera. Weiss síce klub zachránil pre pádom do druhej ligy, ale Kmotrík angažoval Dušana Galisa. Keď v roku 2002 Galis prijal miesto reprezentačného trénera, Weiss sa vrátil.
.vrchol: Sme na MS!
Petržalke to pod jeho vedením najprv nešlo, mužstvo sa trápilo a frustrovaný tréner, ktorý vedel, že hráči neodovzdávajú na ihrisku všetko, navrhol Kmotríkovi, že skončí. Jeho šéf to odmietol. Od tohto momentu klub začal kráčať smerom hore. V sezóne 2003/2004 vyhral slovenský pohár a o rok neskôr aj slovenskú ligu. Weissovi sa za ten čas podarilo vybudovať silný káder, s ktorým v roku 2005 postúpil do Ligy majstrov, kde Petržalka prekvapila skvelými výkonmi. Tréner sa milionárskej lige predstavil ako dobrý taktik a psychológ, ktorému hráči verili natoľko, že na ihrisku vydali viac, než by predtým boli schopní.
Ďalšiu sezónu trénoval ruský klub Saturn Ramenskoje, opäť sa vrátil do Petržalky, postavil nový tím a v sezóne 2007/2008 vyhral double – slovenskú ligu aj pohár. V roku 2008 zobral Weiss funkciu reprezentačného trénera so slovami, že máme na to, aby sme sa konečne dostali na ME alebo MS. Bolo to otrepané tvrdenie, ktoré málokto bral vážne, pretože postup zo skupiny bol pre nás roky až utopickou métou. V prvých zápasoch jeho tím pôsobil nemastne-neslane, no potom spravil radikálny rez a nebál sa zariskovať. Zobral späť odpísaného Karhana, využil potenciál Hamšíka alebo Škrteľa a nebál sa vytiahnuť „dvadsaťjedničkárov“ Stocha a jeho syna Vlada Weissa ml.
Po napínavej ceste sme sa dostali na MS v Južnej Afrike. Ľudia očakávali úspechy aj tam, ale zabudli sme, že sme stále zelenáči. Po zápasoch s Austráliou a Paraguayom Weissa roztrpčili negatívne ohlasy natoľko, že ukázal aj svoju zlovestnú tvár, čo si vtedy všimla i agentúra Reuters: „Slovenský tréner má nedostatok cnosti trpezlivosti,“ napísal jej spravodajca po tom, ako tréner podráždene odpovedal na otázky slovenských a českých novinárov. Reportérovi Markízy hrubo vynadal a odišiel preč, čo bolo neprípustné správanie. Keď sme senzačne porazili Taliansko a neskôr v štvrťfinálne potrápili Holandsko, na vojnu Weiss verzus novinári sa zabudlo.
.koniec
Lenže nasledujúca kvalifikácia bola opakom tej predchádzajúcej. V prvých zápasoch sa tím viezol na vlne z majstrovstiev, ale potom sa stroj začal zadrhávať. Viacerí hráči zmenili kluby a stratili formu, útočníci prestali dávať góly, mladíci Weiss a Stoch spadli do priemeru, iní museli odísť z disciplinárnych dôvodov. Všetko to vyvrcholilo v zápase s Arménskom vonku, kde sme po katastrofálnom výkone prehrali 3:1. Weiss priznal, že sa netrafil do zostavy a zobral prehru na seba, mužstvo sa už do konca kvalifikácie nevzchopilo – aj keď sme hrali o postup do posledných kôl.
Po kvalifikácii sa vôbec nediskutovalo o tom, či by mal Weiss skončiť, no nakoniec mu zlomili väz veci, ktoré nesúviseli so zeleným trávnikom. Médiá na neho vytiahli nadštandardný plat (34-tisíc eur mesačne plus bonusy za zápasy), ktoré mu zväz platil od Laurincových čias. Nepomohlo mu, že popri reprezentácii prijal Kmotríkovu ponuku trénovať aj Slovan, čím si v prostredí ligy vytvoril nových nepriateľov.
Keď koncom januára Kováčik vyhlásil, že sa s ním dohodol o predčasnom konci, po potýčkach s médiami sa ho nezastali ani novinári, ktorí o jeho odchode písali v posledných mesiacoch ako o hotovej veci. No nie úplne všetci. Novinár z českého Sportu Tomáš Radotínský vo svojom blogu poznamenal: „Vladimír Weiss je tým pravým mužom pre slovenský futbal. Stratégom a psychológom, akého môžu našim východným susedom mnohé krajiny len závidieť....”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.