.juraj, čo by povedal na Pekné cesty Mike Patton?
Netuším, možno niečo ako „Nerozumiem ani slovo!". (Smiech)
.od čias Appendixu a slovenskej experimentálnej odpovede na americkú hudbu v podaní Faith No More, Mr. Bungle či Fantômas ste spolu s Lukášom Filom na basgitare a aktuálne aj Ozom Guttlerom za bicími tak trochu obrúsili hrany, dospeli, zniete takmer „ursinyovsky“. Ako vnímaš váš vývoj v posledných rokoch ty sám?
Vyrastali sme na tvrdej hudbe a stále chceme, aby z nás šla riadne surová energia. Tá však môže mať rôzne podoby. Taký Tom Waits a miestami aj ten Ursiny vedia byť celkom slušní metalisti. Okrem toho teraz robíme slovenské pesničky. Bolo by dosť masochistické sa s nimi najprv vytrápiť, a potom ich utopiť v mori hluku a komplikovaných riffov. Text a spev tu má oveľa dôležitejšie miesto.
.v Appendixe si spieval predovšetkým po anglicky. V ktorom momente ste dospeli k presvedčeniu, že (najmä Lukášove) texty už budú iba slovenské?
Bolo to naozaj ťažké. Z rádia počuješ No Name, Team alebo Gladiátor a kvasí v tebe úplne prirodzený odpor k banálnym slovenským textom. Sú tu však aj Jaro Filip, stará Tublatanka, Rišo Müller alebo napríklad aj Vec – v tom momente vieš, že sa to dá robiť aj naozaj dobre. Tak sa s tým trápiš, najprv to ide veľmi ťažko, ale keď pochopíš, ako na to, prinesie ti to veľa novej radosti z hudby.
.čo Korben Dallas a ľudová hudba? V skladbách Nalej, Pochybnosti a čiastočne aj Čo už možno badať ozveny starých slovenských krčiem a smutného pospevovania s rukou hore a hlavou zvesenou pod ťarchou chmúrnych myšlienok.
To nie je žiadny racionálny zámer, ľudovky ti tam nalezú úplne samy. Len dúfam, že tam počuť tú peknú predfolklórnu melodiku a neskončíme ako nejaký ľudový agro-rock. (Smiech)
.text veľmi podareného kúsku s názvom Pec je nielen o vyhasnutom vzťahu, ale z podstatnej časti aj oslavou chatárskeho spôsobu života. Korben Dallas sú, podobne ako Noisecut či Para, známi svojimi výjazdmi do prírody. Čo vám to dáva? Pôsobí to nejako na vašu kreativitu? Ako to, že vám nestačia kaviarne a bary?
Kým nepredáme 4 700 kópií Pekných ciest, nevypredáme športovú halu v Kežmarku a nestaneme sa rockermi na plný úväzok, budeme sa musieť držať našich otrockých civilných zamestnaní. Taký hudobný výlet na hory je potom jediná príležitosť a miesto, kde sa dokážeme všetci traja naraz sústrediť. Niekedy to má až taký blahodarný účinok, že Ozo vydrží aj niekoľko pesničiek bez nemenovanej sociálnej siete. Mimochodom, je to jediný bubeník, ktorý dokáže súčasne zmeniť status a zahrať prechod. (Smiech)
.prečo ste sa rozhodli nahrávať Pekné cesty naživo v bratislavskom Klube Za zrkadlom?
Pretože my traja sme katastrofálni producenti. Lukáš počúva Beyoncé a Rage Against The Machine, Ozo staré poľské rockerky a ja Eltona Johna. My naozaj netušíme, ako má znieť album v roku 2012. Teória bola preto jasná: neprodukujme my radšej nič, zaznamenajme celú tú energiu z koncertu. Zdá sa, že to vyšlo.
.je paradoxné, že koncertná nahrávka znie oveľa lepšie ako váš predchádzajúci štúdiový počin pod hlavičkou Appendix. To sú Erik Horák a Ecson Waldes skutočne až takí dobrí?
Nielen oni. Pomohol nám Ľubo Petruška z Chiki Liki Tu-a, ktorý prišiel z Prešova nahrať gitary a podoťahoval aranžmány. Z celého nahrávania urobil jednu veľkú radosť. Martin Čemo z Cobra Sound koncert výborne nahral. Erik Horák z Noisecut album mixoval, jeho zásah je však takmer až producentský. Ecsona Waldesa na mastering odporučil práve Erik. Keby som tušil, čo v skutočnosti mastering je, pochválim aj jeho. (Smiech)
.viacerí odborníci vás považujú za čierne kone prestížnych alternatívnych ocenení Radio_Head Awards 2011. Čo pre vás znamenajú hudobné udalosti tohto druhu?
No, to je to riadny úlet. Je úžasné, že Pekné cesty vybrali medzi päť najlepších albumov roka. Mohol by som teoretizovať, že súťažiť sa má v gymnastike, a nie v hudbe, a tak podobne, ale človeka to prejde hneď, keď nominujú jeho.
.kolega Juraj Kušnierik pomenoval vo svojej oslavnej recenzii rytmiku na Pekných cestách ako presnú, ale veľmi vzrušujúcu. Ako by si ty sám opísal muzikantské a ľudské vlastnosti tvojich dvoch spoluhráčov?
Lukáš a Ozo sú ako Paul a Ringo alebo Flea a Chad Smith a pritom stále jedineční, muzikantsky presní a ľudsky zaujímaví. Sme tri telá a jedna duša. Sme trojhlavý drak, traja mušketieri, tri prasiatka aj tri sestry. Sme Korben Dallas! (Smiech)
.pekné cesty pokrstíte v bratislavskom klube Nu Spirit vo štvrtok 23. februára. Plánujete aj ďalšie koncertné aktivity, napríklad letné?
Krst bude najmä poriadna oslava. Príde Ľubo Petruška, krstní rodičia budú spisovateľka Monika Kompaníková a entrtejner Tomáš Hudák, bude sa aj púšťať a miešať. Všetkých pozývame. Okrem toho plánujeme na jar dotiahnuť na Slovensko jedno zahraničné prekvapenie. O všetkých ďalších koncertoch dáme vedieť včas na našej sociálnosieťovej stránke. Je sa na čo tešiť!
Juraj Benetin (31)
hrá na gitare a spieva v kapele Korben Dallas, ktorá vydala na prelome rokov album Pekné cesty. Predtým pôsobil v skupine Appendix, v roku 2008 im vyšiel jediný oficiálny nosič s názvom I. V roku 2005 založil s priateľmi ateliér Compass, v ktorom sa venuje architektúre a urbanizmu.
Netuším, možno niečo ako „Nerozumiem ani slovo!". (Smiech)
.od čias Appendixu a slovenskej experimentálnej odpovede na americkú hudbu v podaní Faith No More, Mr. Bungle či Fantômas ste spolu s Lukášom Filom na basgitare a aktuálne aj Ozom Guttlerom za bicími tak trochu obrúsili hrany, dospeli, zniete takmer „ursinyovsky“. Ako vnímaš váš vývoj v posledných rokoch ty sám?
Vyrastali sme na tvrdej hudbe a stále chceme, aby z nás šla riadne surová energia. Tá však môže mať rôzne podoby. Taký Tom Waits a miestami aj ten Ursiny vedia byť celkom slušní metalisti. Okrem toho teraz robíme slovenské pesničky. Bolo by dosť masochistické sa s nimi najprv vytrápiť, a potom ich utopiť v mori hluku a komplikovaných riffov. Text a spev tu má oveľa dôležitejšie miesto.
.v Appendixe si spieval predovšetkým po anglicky. V ktorom momente ste dospeli k presvedčeniu, že (najmä Lukášove) texty už budú iba slovenské?
Bolo to naozaj ťažké. Z rádia počuješ No Name, Team alebo Gladiátor a kvasí v tebe úplne prirodzený odpor k banálnym slovenským textom. Sú tu však aj Jaro Filip, stará Tublatanka, Rišo Müller alebo napríklad aj Vec – v tom momente vieš, že sa to dá robiť aj naozaj dobre. Tak sa s tým trápiš, najprv to ide veľmi ťažko, ale keď pochopíš, ako na to, prinesie ti to veľa novej radosti z hudby.
.čo Korben Dallas a ľudová hudba? V skladbách Nalej, Pochybnosti a čiastočne aj Čo už možno badať ozveny starých slovenských krčiem a smutného pospevovania s rukou hore a hlavou zvesenou pod ťarchou chmúrnych myšlienok.
To nie je žiadny racionálny zámer, ľudovky ti tam nalezú úplne samy. Len dúfam, že tam počuť tú peknú predfolklórnu melodiku a neskončíme ako nejaký ľudový agro-rock. (Smiech)
.text veľmi podareného kúsku s názvom Pec je nielen o vyhasnutom vzťahu, ale z podstatnej časti aj oslavou chatárskeho spôsobu života. Korben Dallas sú, podobne ako Noisecut či Para, známi svojimi výjazdmi do prírody. Čo vám to dáva? Pôsobí to nejako na vašu kreativitu? Ako to, že vám nestačia kaviarne a bary?
Kým nepredáme 4 700 kópií Pekných ciest, nevypredáme športovú halu v Kežmarku a nestaneme sa rockermi na plný úväzok, budeme sa musieť držať našich otrockých civilných zamestnaní. Taký hudobný výlet na hory je potom jediná príležitosť a miesto, kde sa dokážeme všetci traja naraz sústrediť. Niekedy to má až taký blahodarný účinok, že Ozo vydrží aj niekoľko pesničiek bez nemenovanej sociálnej siete. Mimochodom, je to jediný bubeník, ktorý dokáže súčasne zmeniť status a zahrať prechod. (Smiech)
.prečo ste sa rozhodli nahrávať Pekné cesty naživo v bratislavskom Klube Za zrkadlom?
Pretože my traja sme katastrofálni producenti. Lukáš počúva Beyoncé a Rage Against The Machine, Ozo staré poľské rockerky a ja Eltona Johna. My naozaj netušíme, ako má znieť album v roku 2012. Teória bola preto jasná: neprodukujme my radšej nič, zaznamenajme celú tú energiu z koncertu. Zdá sa, že to vyšlo.
.je paradoxné, že koncertná nahrávka znie oveľa lepšie ako váš predchádzajúci štúdiový počin pod hlavičkou Appendix. To sú Erik Horák a Ecson Waldes skutočne až takí dobrí?
Nielen oni. Pomohol nám Ľubo Petruška z Chiki Liki Tu-a, ktorý prišiel z Prešova nahrať gitary a podoťahoval aranžmány. Z celého nahrávania urobil jednu veľkú radosť. Martin Čemo z Cobra Sound koncert výborne nahral. Erik Horák z Noisecut album mixoval, jeho zásah je však takmer až producentský. Ecsona Waldesa na mastering odporučil práve Erik. Keby som tušil, čo v skutočnosti mastering je, pochválim aj jeho. (Smiech)
.viacerí odborníci vás považujú za čierne kone prestížnych alternatívnych ocenení Radio_Head Awards 2011. Čo pre vás znamenajú hudobné udalosti tohto druhu?
No, to je to riadny úlet. Je úžasné, že Pekné cesty vybrali medzi päť najlepších albumov roka. Mohol by som teoretizovať, že súťažiť sa má v gymnastike, a nie v hudbe, a tak podobne, ale človeka to prejde hneď, keď nominujú jeho.
.kolega Juraj Kušnierik pomenoval vo svojej oslavnej recenzii rytmiku na Pekných cestách ako presnú, ale veľmi vzrušujúcu. Ako by si ty sám opísal muzikantské a ľudské vlastnosti tvojich dvoch spoluhráčov?
Lukáš a Ozo sú ako Paul a Ringo alebo Flea a Chad Smith a pritom stále jedineční, muzikantsky presní a ľudsky zaujímaví. Sme tri telá a jedna duša. Sme trojhlavý drak, traja mušketieri, tri prasiatka aj tri sestry. Sme Korben Dallas! (Smiech)
.pekné cesty pokrstíte v bratislavskom klube Nu Spirit vo štvrtok 23. februára. Plánujete aj ďalšie koncertné aktivity, napríklad letné?
Krst bude najmä poriadna oslava. Príde Ľubo Petruška, krstní rodičia budú spisovateľka Monika Kompaníková a entrtejner Tomáš Hudák, bude sa aj púšťať a miešať. Všetkých pozývame. Okrem toho plánujeme na jar dotiahnuť na Slovensko jedno zahraničné prekvapenie. O všetkých ďalších koncertoch dáme vedieť včas na našej sociálnosieťovej stránke. Je sa na čo tešiť!
Juraj Benetin (31)
hrá na gitare a spieva v kapele Korben Dallas, ktorá vydala na prelome rokov album Pekné cesty. Predtým pôsobil v skupine Appendix, v roku 2008 im vyšiel jediný oficiálny nosič s názvom I. V roku 2005 založil s priateľmi ateliér Compass, v ktorom sa venuje architektúre a urbanizmu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.