Ide o stratégiu globálneho vzdelávania a v jej rámci o výchovu aktívneho globálneho občana za účelom osvojenia si istých názorov na život v globálnom svete. Pohľad zbližšia prezrádza, že ide o také témy ako príčiny chudoby, globálne otepľovanie, vykorisťovanie krajín tretieho sveta, rodová rovnosť, menšinová politika, búranie stereotypov a predsudkov, relativizácia tradičných hodnôt.
Frekvencia slova globálny nie je náhodná. Bolo to slovo minulých desaťročí. Spája sa s výrazne ideologicky zaťaženými témami, na ktoré existujú celkom rozdielne pohľady a názory. V akej podobe sa majú dostať do vyučovacieho procesu? Majú sa spriemerovať a učiť ako akýsi kódex budovateľa globálneho sveta? Pokým ich prežuje školská mašinéria, prekryjú ich iné témy, vyplývajúce z aktuálnej situácie. Dnes je to otázka následkov obmedzovania demokratickej legitimity pri čoraz častejšom nahrádzaní slobodnej voľby rozhodnutiami nevolených byrokratických aparátov, zajtra to bude rola facebookových hnutí pri masových protestoch.
Jednoducho povedané, v dnešnom prudko sa meniacim svete ide vždy o oneskorujúce sa a často skresľujúce videnie sveta. Ešte raz Zuzana Zimenová: „Prostredie štátnych škôl by sa nemalo kontaminovať témami, nepatriacimi k základnému tmelu spoločnosti, ktorý tvoria otázky slobody, demokracie, základných ľudských a občianskych práv.“
Nevychádzam z nemého úžasu. Keď už si myslím, že je to všetko, prichádza kľúčová veta: „A ešte jedna vec – túto stratégiu odovzdalo ministerstvo školstva týždeň po tom, čo si nechalo vládou zrušiť úlohu predložiť reformu koncepcie základných a materských škôl.“ Za týmto kostrbatým rezortným jazykom sa skrýva to podstatné – priznanie, že minister Jurzyca verejne vyhlásil bankrot reformy vzdelávania.
Bol som vo svojom živote ako žiak, vysokoškolák, pedagóg a literárny vedec konfrontovaný s mnohými školskými reformami, ktoré sa utopili v mori komunistickej a demokratickej byrokracie. Mrzí ma, že to musím povedať takto, ale minister Eugen Jurzyca, ktorý má povesť slušného človeka a solídneho ekonóma a mal od novembra 1989 najlepšie osobné predpoklady na to, aby naštartoval skutočnú reformu vzdelávania, práve na túto životnú výzvu ľudsky a osobne rezignoval.
Frekvencia slova globálny nie je náhodná. Bolo to slovo minulých desaťročí. Spája sa s výrazne ideologicky zaťaženými témami, na ktoré existujú celkom rozdielne pohľady a názory. V akej podobe sa majú dostať do vyučovacieho procesu? Majú sa spriemerovať a učiť ako akýsi kódex budovateľa globálneho sveta? Pokým ich prežuje školská mašinéria, prekryjú ich iné témy, vyplývajúce z aktuálnej situácie. Dnes je to otázka následkov obmedzovania demokratickej legitimity pri čoraz častejšom nahrádzaní slobodnej voľby rozhodnutiami nevolených byrokratických aparátov, zajtra to bude rola facebookových hnutí pri masových protestoch.
Jednoducho povedané, v dnešnom prudko sa meniacim svete ide vždy o oneskorujúce sa a často skresľujúce videnie sveta. Ešte raz Zuzana Zimenová: „Prostredie štátnych škôl by sa nemalo kontaminovať témami, nepatriacimi k základnému tmelu spoločnosti, ktorý tvoria otázky slobody, demokracie, základných ľudských a občianskych práv.“
Nevychádzam z nemého úžasu. Keď už si myslím, že je to všetko, prichádza kľúčová veta: „A ešte jedna vec – túto stratégiu odovzdalo ministerstvo školstva týždeň po tom, čo si nechalo vládou zrušiť úlohu predložiť reformu koncepcie základných a materských škôl.“ Za týmto kostrbatým rezortným jazykom sa skrýva to podstatné – priznanie, že minister Jurzyca verejne vyhlásil bankrot reformy vzdelávania.
Bol som vo svojom živote ako žiak, vysokoškolák, pedagóg a literárny vedec konfrontovaný s mnohými školskými reformami, ktoré sa utopili v mori komunistickej a demokratickej byrokracie. Mrzí ma, že to musím povedať takto, ale minister Eugen Jurzyca, ktorý má povesť slušného človeka a solídneho ekonóma a mal od novembra 1989 najlepšie osobné predpoklady na to, aby naštartoval skutočnú reformu vzdelávania, práve na túto životnú výzvu ľudsky a osobne rezignoval.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.