.veľké šetrenie v zlých časoch často neveští pre ekonomiku nič dobré, ako ukazuje príklad Grécka. Napriek tomu narástla ekonomika o tri percentá. Áno, tento rok bude horší, stratí sa päťtisíc pracovných miest, a teda nezamestnanosť mierne narastie. Poklesne však inflácia a tým, čo prácu nestratia, sa reálne zvýšia mzdy. Zatiaľ to však stále nevyzerá na recesiu, aj keď sa tento scenár nedá vylúčiť. Naopak, veľa krajín v eurozóne sa recesii nevyhne. Uťahovanie opaskov bude tvrdé.
.liečivá moc trhov
Aj v tomto čase však existujú silné argumenty pre dopredu sa pozerajúceho, optimisticky naladeného človeka. Napríklad také Grécko alebo Taliansko. Kto by si myslel, že krajina sa neoblomne zastaví v rozšafnosti a neefektivite. Nespravil to osvietený vládca ani Európska komisia, nevynútili si to ani voliči. Ale finančné trhy. Kto by dúfal, že po desaťročiach tabu témy rôznych mafiánsko-lobistických výhod, od povolenia byť taxikárom po vykrádanie štátnych firiem, môžu byť minulosťou v takom krátkom čase.
Ak si zoberieme mierne ružové okuliare, uvidíme, že veľa donedávna nepredstaviteľných dobrých vecí pre občanov Európy na úkor politikov, ich kamarátov lobistov a mafiánov má zrazu dlho očakávanú šancu. Ako napríklad odstránenie dlhodobého populistického, ekonomike a morálke veľmi škodiaceho premiéra. Pevne zabetónovaného v krajine vlastnými médiami. Alebo napravenie množstva regulácií, ktoré v uplynulých desaťročiach zvýhodňovali úzku skupinu ľudí na úkor väčšiny.
.reformy
Čím viac sa vlády rozhodujú šetriť menej plošne a robiť tieto „štrukturálne reformy“, o to viac svetlú budúcnosť ľudia môžu očakávať. Tieto reformy oslobodia ekonomiky a rast životnej úrovne občanov môže byť dlhodobo rýchlejší. Kto chce tieto blahodarné reformy? Často nie politici, či už domáci, alebo bruselskí. Ale opäť finančné trhy. Investori vedia, že keď dlhodobo požičajú, dôležitá je práve tá dlhodobosť. A preto nechcú prudké bezhlavé šetrenie napríklad v USA, ale radšej daňovú reformu a reformu zdravotníctva a dôchodkov v dlhodobejšom horizonte. Politici v eurozóne v ohrozených krajinách niekedy, naopak, často preferujú krátkodobé riešenia, radšej jednoduché plošné šetrenie alebo zvyšovanie daní. Je to paradoxne ľahšie, ako koncentrovaný útok na výhody lobistov. Ak šetrím na veľkom zástupe učiteľov, šetrenie si menej všimnú, vyvinú menší tlak, ako keď zoberiem rovnakú sumu menšej a dobre zorganizovanej skupine farmárov.
.navzdory politikom
Dnes na prvý pohľad nie je dôvod na optimizmus. Predstavme si však na chvíľu Európu, ktorá je oslobodená od nezmyselných bariér pre podnikanie, prebujnenej byrokracie, škandalóznych poľnohospodárskych dotácií, s flexibilnejším trhom práce, zmenou daňového mixu od prílišného zdanenia práce a kapitálu smerom k spotrebe a majetku. Takmer Lisabonská stratégia v praxi. Zdá sa, že kríza posúva Európu týmto smerom. Vôbec nie preto, že by sme mali oveľa múdrejších politikov. Ale preto, že tieto rozhodnutia si vynútil finančný trh, nie haldy papiera stratégií Lisabonu alebo Európy 2020. A už vôbec nie národní politici. Paradoxne nám tento bezcitný finančný trh môže pomôcť zbaviť sa nánosu rozkrádania a dlhodobo kumulovaných hlúpych rozhodnutí oportunistických politikov. A preto je pre občanov dobrá správa, ak necháme otvorené dvere tlaku smerom k fiskálnej disciplíne, či už od investorov, alebo pokút z Bruselu. Môžu totiž pomôcť ochrániť občanov od zruinovania ich ekonomík ich vlastnými nekompetentnými, neúprimnými alebo rozkrádajúcimi politikmi. Európa by tak, za určitých optimistických podmienok, mohla z krízy vyjsť oveľa silnejšia.
.šanca žije
Nepremárnime preto ani my na Slovensku túto príležitosť posunúť ekonomiku dopredu. Či už cez vylepšené nastavenie daňového systému, dôchodkovú reformu, reformu sociálnych dávok a odvodov. A najmä sa poctivo zamyslime nad súčasným mixom verejných výdavkov vrátane verejných inštitúcií, ktorý je často výsledkom neoptimálnych rozhodnutí z minulosti, keď krajina dosahovala 10-percentný rast ekonomiky a dlh nám automaticky klesal. Málokedy sa dá veľká loď tak rýchlo obrátiť dobrým smerom, ako sa to dá v súčasnosti. Inak totiž stratíme relatívnu príťažlivosť voči nášmu okoliu.
Autor je hlavný ekonóm MF SR, príspevok vyjadruje jeho osobný názor.
.liečivá moc trhov
Aj v tomto čase však existujú silné argumenty pre dopredu sa pozerajúceho, optimisticky naladeného človeka. Napríklad také Grécko alebo Taliansko. Kto by si myslel, že krajina sa neoblomne zastaví v rozšafnosti a neefektivite. Nespravil to osvietený vládca ani Európska komisia, nevynútili si to ani voliči. Ale finančné trhy. Kto by dúfal, že po desaťročiach tabu témy rôznych mafiánsko-lobistických výhod, od povolenia byť taxikárom po vykrádanie štátnych firiem, môžu byť minulosťou v takom krátkom čase.
Ak si zoberieme mierne ružové okuliare, uvidíme, že veľa donedávna nepredstaviteľných dobrých vecí pre občanov Európy na úkor politikov, ich kamarátov lobistov a mafiánov má zrazu dlho očakávanú šancu. Ako napríklad odstránenie dlhodobého populistického, ekonomike a morálke veľmi škodiaceho premiéra. Pevne zabetónovaného v krajine vlastnými médiami. Alebo napravenie množstva regulácií, ktoré v uplynulých desaťročiach zvýhodňovali úzku skupinu ľudí na úkor väčšiny.
.reformy
Čím viac sa vlády rozhodujú šetriť menej plošne a robiť tieto „štrukturálne reformy“, o to viac svetlú budúcnosť ľudia môžu očakávať. Tieto reformy oslobodia ekonomiky a rast životnej úrovne občanov môže byť dlhodobo rýchlejší. Kto chce tieto blahodarné reformy? Často nie politici, či už domáci, alebo bruselskí. Ale opäť finančné trhy. Investori vedia, že keď dlhodobo požičajú, dôležitá je práve tá dlhodobosť. A preto nechcú prudké bezhlavé šetrenie napríklad v USA, ale radšej daňovú reformu a reformu zdravotníctva a dôchodkov v dlhodobejšom horizonte. Politici v eurozóne v ohrozených krajinách niekedy, naopak, často preferujú krátkodobé riešenia, radšej jednoduché plošné šetrenie alebo zvyšovanie daní. Je to paradoxne ľahšie, ako koncentrovaný útok na výhody lobistov. Ak šetrím na veľkom zástupe učiteľov, šetrenie si menej všimnú, vyvinú menší tlak, ako keď zoberiem rovnakú sumu menšej a dobre zorganizovanej skupine farmárov.
.navzdory politikom
Dnes na prvý pohľad nie je dôvod na optimizmus. Predstavme si však na chvíľu Európu, ktorá je oslobodená od nezmyselných bariér pre podnikanie, prebujnenej byrokracie, škandalóznych poľnohospodárskych dotácií, s flexibilnejším trhom práce, zmenou daňového mixu od prílišného zdanenia práce a kapitálu smerom k spotrebe a majetku. Takmer Lisabonská stratégia v praxi. Zdá sa, že kríza posúva Európu týmto smerom. Vôbec nie preto, že by sme mali oveľa múdrejších politikov. Ale preto, že tieto rozhodnutia si vynútil finančný trh, nie haldy papiera stratégií Lisabonu alebo Európy 2020. A už vôbec nie národní politici. Paradoxne nám tento bezcitný finančný trh môže pomôcť zbaviť sa nánosu rozkrádania a dlhodobo kumulovaných hlúpych rozhodnutí oportunistických politikov. A preto je pre občanov dobrá správa, ak necháme otvorené dvere tlaku smerom k fiskálnej disciplíne, či už od investorov, alebo pokút z Bruselu. Môžu totiž pomôcť ochrániť občanov od zruinovania ich ekonomík ich vlastnými nekompetentnými, neúprimnými alebo rozkrádajúcimi politikmi. Európa by tak, za určitých optimistických podmienok, mohla z krízy vyjsť oveľa silnejšia.
.šanca žije
Nepremárnime preto ani my na Slovensku túto príležitosť posunúť ekonomiku dopredu. Či už cez vylepšené nastavenie daňového systému, dôchodkovú reformu, reformu sociálnych dávok a odvodov. A najmä sa poctivo zamyslime nad súčasným mixom verejných výdavkov vrátane verejných inštitúcií, ktorý je často výsledkom neoptimálnych rozhodnutí z minulosti, keď krajina dosahovala 10-percentný rast ekonomiky a dlh nám automaticky klesal. Málokedy sa dá veľká loď tak rýchlo obrátiť dobrým smerom, ako sa to dá v súčasnosti. Inak totiž stratíme relatívnu príťažlivosť voči nášmu okoliu.
Autor je hlavný ekonóm MF SR, príspevok vyjadruje jeho osobný názor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.