A to by sa pravdepodobne bolo stalo každému, kto by sa odvážil zorganizovať filmový festival s názvom Umenie slobody, ktorý má v logu jasne viditeľnú siluetu tejto dámy. Ale po sérii reforiem, ktoré minulý rok zaviedla nová civilná vláda, tieto prejavy odvahy testujú hranice slobody slova v krajine, ktorá sa volala Barma, ale ktorú pol storočia vládnuca nemilosrdná junta premenovala na Mjanmarsko. „Ešte nie sme demokracia, ale sme na správnej ceste,“ hovorí 24-ročný Hein. Celý nadšený sa zúčastnil na koncerte organizovanom stranou Národný zväz pre demokraciu, ktorú vedie Su Ťij. Koncert sa koná v Yangone len niekoľko hodín pred koncom roka 2011.
.nielen kozmetické zmeny
V novembri 2010, keď bola krátko po prvých voľbách od roku 1990 prepustená zo sedemročného domáceho väzenia Aung San Su Ťij, sa takéto znaky odmäku väčšinou hodnotili skepticky: ako šikovné kozmetické zmeny, ktorými chcela vojenská junta učičíkať kritické hlasy zo Západu. Odkedy nový parlament v marci menoval za prezidenta bývalého generála Theina Seina, tempo reforiem v Barme sa zrýchlilo a šokovalo ešte aj dávnych skúsených pozorovateľov. Su Ťij vstúpila do dialógu s vládou, voľne cestuje po krajine a vo voľbách chystaných na prvého apríla zabojuje o kreslo v parlamente. Po tom, čo sa v auguste minulého roku stretla s prezidentom, vyhlásila, že verí jeho odhodlaniu zaviesť do krajiny zmenu. Aj cenzúra médií poľavila. Vláda ustanovila celonárodný orgán pre dodržiavanie ľudských práv a na slobodu pustila vyše dve stovky politických väzňov. Dokonca pozastavila stavbu kontroverznej hydroelektrárne na juhu, priehrady Myitsone, projekt, za ktorým stála Čína. Je to ukážka nevídaného rešpektovania verejnej mienky. Zahraničné médiá čoraz častejšie hovoria o „Barmskej jari“.
Sériu reforiem ocenil aj ASEAN, asociácia desiatich krajín juhovýchodnej Ázie, ktorá v roku 2014 odovzdá Barme (stále ešte nazývanej Mjanmarsko) svoje predsedníctvo. Spojené štáty tiež prejavili radosť nad zmenami a Obamova administratíva sa rozhodla pre postupné zbližovanie s krajinou, ktorá bola desaťročia v pozícii globálneho páriu. Hillary Clintonová v decembri prišla na oficiálnu návštevu ako prvá ministerka zahraničných vecí svojej krajiny od roku 1955. Zrušenie ekonomických sankcií, ktoré od deväťdesiatych rokov na Barmu uvalili Američania aj Európska únia, je vyhliadkou, ktorá si vo Washingtone postupne získava priaznivcov, hoci takémuto kroku musí predchádzať prepustenie všetkých politických väzňov (ich počet sa odhaduje od 500 do 1 500). Aj zahraniční investori vycítili, že táto chvíľa sa blíži, a zoraďujú sa na štart – čochvíľa vyrazia do zápasu o barmské prírodné zdroje a komerčné príležitosti v tejto dlho izolovanej 55-miliónovej krajine. Barma má totiž veľa mladých obyvateľov, ktorí sa už nemôžu dočkať kontaktu so svetom.
.boja sa podvodov mocných
Aung San Su Ťij od svojho prepustenia presadzuje ideu národného zmierenia. Národný zväz pre demokraciu, ktorý v roku 2010 bojkotoval voľby a bol formálne rozpustený, sa teraz znovu zaregistroval ako politická strana. Zúčastní sa volebného boja o všetkých 48 osem kresiel, o ktoré vo voľbách pôjde. Nálada v jeho radoch sa dá označiť za opatrný optimizmus, ale zostávajú aj obavy, že mocní chystajú ďalší podvod – len čo sa sankcie zrušia a krajina opäť získa medzinárodnú legitimitu. „Ľudia vidia jedinú zmenu – že si môžu kúpiť kalendár Su Ťij a jej otca Aung Sana. My však potrebujeme politické a ekonomické zmeny, a tiež novú úctu k ľudským právam. Takéto zmeny stále nevidieť,“ hovorí Win Tin, 82-ročný zakladateľ Národného zväzu pre demokraciu, ktorý za svoje angažovanie v prospech demokracie zaplatil 19 rokmi straty slobody.
Kalendáre (a iné suveníry s podobizňou tejto dámy) možno nie sú až také dôležité, ale sloboda, ktorú si teraz vodkyňa opozície môže vychutnávať, je najviditeľnejším znakom nového vývoja. Laureátka Nobelovej ceny má diár nabitý stretnutiami s ministrami a vyslancami zo zahraničia. Prednáša verejné prejavy, zbiera peniaze na sociálne projekty a pre etnické menšiny. Až do minulého roku sa v barmských médiách nemohlo spomenúť jej meno. Po jej prepustení sa tieto obmedzenia postupne uvoľnili a teraz takmer úplne zmizli. „Ešte aj noviny, ktoré vlastnia synovia generálov a ich obchodných partnerov, uverejnia fotku Aung San Su Ťij na prvej strane, pretože potom predajú viac výtlačkov,“ vysvetľuje Thi Ha Saw, skúsený novinár, redaktor dvoch súkromných časopisov. V ošumelej budove sídla strany Národný zväz pre demokraciu, ktorú už tajná služba pozoruje len veľmi laxne, sa teraz objavujú turisti a dúfajú, že si domov prinesú fotografiu s prvou dámou demokracie.
.bankomaty, karty a iné novinky
Aj inde sa však prejavuje postupné otváranie krajiny voči svetu. Klesajú napríklad ceny za SIM kartu – ešte pred dvoma rokmi si tento luxus mohli dovoliť iba boháči. Od februára by už jedna karta nemala stáť viac ako 250 dolárov. Všade vidieť satelitné antény a nie je zriedkavé objaviť predavačov, ktorí pozerajú televízne kanály ako Demokratický hlas Barmy. Finančný systém, kde je stále hlavným platidlom hotovosť, a kreditné karty sú úplne nevídané, zažil príchod prvých bankomatov. Internetové spojenie zostáva nemožne pomalé a nestabilné, ale mnohí mladí ľudia si obľúbili Facebook a chatovanie. Väčšina z nich si našla nový záujem – politiku. Komik Zarganar, ktorý je tu celonárodným idolom a je aj ostrým kritikom režimu (niekoľkokrát bol zadržaný), si všimol postupné miznutie strachu, odkedy bol vlani v októbri prepustený z väzenia. „Pred piatimi rokmi sa mladí ľudia v ničom veľmi neangažovali. Teraz za mnou chodia a chcú sa zhovárať o politike. V Yangone je päť súkromných škôl, kde vyučujú politológiu,“ hovorí Zarganar v predvečer filmového festivalu Umenie slobody, ktorý zorganizoval.
Barma má však po desaťročiach politickej paralýzy a neschopnosti riadiť ekonomiku čo doháňať. Stále zostáva riziko, že tento proces bude dlhodobý, že nedávne reformy prinesú prospech len hŕstke oligarchov. Ešte stále je tu totiž priemerný mesačný príjem na hlavu iba 27 dolárov, kým 70 percent populácie ani nemá elektrinu. A hoci v Yangone už výpadky elektrického prúdu nebývajú také časté, neraz je potrebné použiť generátor. A generátor je na väčšine vidieka stále luxusom. S výnimkou rodiacej sa mestskej strednej vrstvy žije väčšina barmskej populácie z ruky do úst. Desaťročia zanedbávania zredukovali školstvo a zdravotníctvo na úbohé zvyšky.
.vznikne nová politická rovnováha
Ak majú byť reformy stabilné a ak sa cesta k demokracii nemá obrátiť naspäť, bude potrebné nastolenie novej politickej rovnováhy. V aprílových doplňujúcich voľbách Národný zväz pre demokraciu pravdepodobne dostane do parlamentu desiatky svojich členov, ale mocenský blok blízky režimu bude stále pri moci. Hovorí sa, že Su Ťij po zvolení dostane ponuku na miesto vo vláde, ale ona už očividne pozerá do budúcnosti – ku všeobecným voľbám v roku 2015. Politickí väzni, medzi nimi aj vodcovia prodemokratických protesetov z rokov 1988 a 2007, sú stále za mrežami. Trvalej mierovej dohode medzi centrálnou vládou a rozličnými etnickými polovojenskými útvarmi, ktoré roztrúsené operujú pri hranici, bude stáť v ceste sieť rôznych záujmov a tiež dávno nadobudnutá obranná mentalita ozbrojených síl. Na severe navyše pokračuje ofenzíva, ktorú rozpútala armáda proti kačinským rebelom. Čína, ktorá bola desaťročia jediným politickým spojencom vojenskej junty a tiež najväčším zahraničným investorom, sa obáva vzrastajúceho amerického vplyvu v regióne. A jastrabi v armáde môžu súčasné tempo reforiem spomaliť, tak ako to urobili už počas minulých období odmäku. Je teda jasné, že ešte veľa dobrých úmyslov môže skončiť zle a reči o Barmskej jari sú možno predčasné. „Zima sa ešte neskončila,“ hovorí Zarganar. „Ale možno je to začiatok nového roka.“
Autor je spolupracovník .týždňa
.nielen kozmetické zmeny
V novembri 2010, keď bola krátko po prvých voľbách od roku 1990 prepustená zo sedemročného domáceho väzenia Aung San Su Ťij, sa takéto znaky odmäku väčšinou hodnotili skepticky: ako šikovné kozmetické zmeny, ktorými chcela vojenská junta učičíkať kritické hlasy zo Západu. Odkedy nový parlament v marci menoval za prezidenta bývalého generála Theina Seina, tempo reforiem v Barme sa zrýchlilo a šokovalo ešte aj dávnych skúsených pozorovateľov. Su Ťij vstúpila do dialógu s vládou, voľne cestuje po krajine a vo voľbách chystaných na prvého apríla zabojuje o kreslo v parlamente. Po tom, čo sa v auguste minulého roku stretla s prezidentom, vyhlásila, že verí jeho odhodlaniu zaviesť do krajiny zmenu. Aj cenzúra médií poľavila. Vláda ustanovila celonárodný orgán pre dodržiavanie ľudských práv a na slobodu pustila vyše dve stovky politických väzňov. Dokonca pozastavila stavbu kontroverznej hydroelektrárne na juhu, priehrady Myitsone, projekt, za ktorým stála Čína. Je to ukážka nevídaného rešpektovania verejnej mienky. Zahraničné médiá čoraz častejšie hovoria o „Barmskej jari“.
Sériu reforiem ocenil aj ASEAN, asociácia desiatich krajín juhovýchodnej Ázie, ktorá v roku 2014 odovzdá Barme (stále ešte nazývanej Mjanmarsko) svoje predsedníctvo. Spojené štáty tiež prejavili radosť nad zmenami a Obamova administratíva sa rozhodla pre postupné zbližovanie s krajinou, ktorá bola desaťročia v pozícii globálneho páriu. Hillary Clintonová v decembri prišla na oficiálnu návštevu ako prvá ministerka zahraničných vecí svojej krajiny od roku 1955. Zrušenie ekonomických sankcií, ktoré od deväťdesiatych rokov na Barmu uvalili Američania aj Európska únia, je vyhliadkou, ktorá si vo Washingtone postupne získava priaznivcov, hoci takémuto kroku musí predchádzať prepustenie všetkých politických väzňov (ich počet sa odhaduje od 500 do 1 500). Aj zahraniční investori vycítili, že táto chvíľa sa blíži, a zoraďujú sa na štart – čochvíľa vyrazia do zápasu o barmské prírodné zdroje a komerčné príležitosti v tejto dlho izolovanej 55-miliónovej krajine. Barma má totiž veľa mladých obyvateľov, ktorí sa už nemôžu dočkať kontaktu so svetom.
.boja sa podvodov mocných
Aung San Su Ťij od svojho prepustenia presadzuje ideu národného zmierenia. Národný zväz pre demokraciu, ktorý v roku 2010 bojkotoval voľby a bol formálne rozpustený, sa teraz znovu zaregistroval ako politická strana. Zúčastní sa volebného boja o všetkých 48 osem kresiel, o ktoré vo voľbách pôjde. Nálada v jeho radoch sa dá označiť za opatrný optimizmus, ale zostávajú aj obavy, že mocní chystajú ďalší podvod – len čo sa sankcie zrušia a krajina opäť získa medzinárodnú legitimitu. „Ľudia vidia jedinú zmenu – že si môžu kúpiť kalendár Su Ťij a jej otca Aung Sana. My však potrebujeme politické a ekonomické zmeny, a tiež novú úctu k ľudským právam. Takéto zmeny stále nevidieť,“ hovorí Win Tin, 82-ročný zakladateľ Národného zväzu pre demokraciu, ktorý za svoje angažovanie v prospech demokracie zaplatil 19 rokmi straty slobody.
Kalendáre (a iné suveníry s podobizňou tejto dámy) možno nie sú až také dôležité, ale sloboda, ktorú si teraz vodkyňa opozície môže vychutnávať, je najviditeľnejším znakom nového vývoja. Laureátka Nobelovej ceny má diár nabitý stretnutiami s ministrami a vyslancami zo zahraničia. Prednáša verejné prejavy, zbiera peniaze na sociálne projekty a pre etnické menšiny. Až do minulého roku sa v barmských médiách nemohlo spomenúť jej meno. Po jej prepustení sa tieto obmedzenia postupne uvoľnili a teraz takmer úplne zmizli. „Ešte aj noviny, ktoré vlastnia synovia generálov a ich obchodných partnerov, uverejnia fotku Aung San Su Ťij na prvej strane, pretože potom predajú viac výtlačkov,“ vysvetľuje Thi Ha Saw, skúsený novinár, redaktor dvoch súkromných časopisov. V ošumelej budove sídla strany Národný zväz pre demokraciu, ktorú už tajná služba pozoruje len veľmi laxne, sa teraz objavujú turisti a dúfajú, že si domov prinesú fotografiu s prvou dámou demokracie.
.bankomaty, karty a iné novinky
Aj inde sa však prejavuje postupné otváranie krajiny voči svetu. Klesajú napríklad ceny za SIM kartu – ešte pred dvoma rokmi si tento luxus mohli dovoliť iba boháči. Od februára by už jedna karta nemala stáť viac ako 250 dolárov. Všade vidieť satelitné antény a nie je zriedkavé objaviť predavačov, ktorí pozerajú televízne kanály ako Demokratický hlas Barmy. Finančný systém, kde je stále hlavným platidlom hotovosť, a kreditné karty sú úplne nevídané, zažil príchod prvých bankomatov. Internetové spojenie zostáva nemožne pomalé a nestabilné, ale mnohí mladí ľudia si obľúbili Facebook a chatovanie. Väčšina z nich si našla nový záujem – politiku. Komik Zarganar, ktorý je tu celonárodným idolom a je aj ostrým kritikom režimu (niekoľkokrát bol zadržaný), si všimol postupné miznutie strachu, odkedy bol vlani v októbri prepustený z väzenia. „Pred piatimi rokmi sa mladí ľudia v ničom veľmi neangažovali. Teraz za mnou chodia a chcú sa zhovárať o politike. V Yangone je päť súkromných škôl, kde vyučujú politológiu,“ hovorí Zarganar v predvečer filmového festivalu Umenie slobody, ktorý zorganizoval.
Barma má však po desaťročiach politickej paralýzy a neschopnosti riadiť ekonomiku čo doháňať. Stále zostáva riziko, že tento proces bude dlhodobý, že nedávne reformy prinesú prospech len hŕstke oligarchov. Ešte stále je tu totiž priemerný mesačný príjem na hlavu iba 27 dolárov, kým 70 percent populácie ani nemá elektrinu. A hoci v Yangone už výpadky elektrického prúdu nebývajú také časté, neraz je potrebné použiť generátor. A generátor je na väčšine vidieka stále luxusom. S výnimkou rodiacej sa mestskej strednej vrstvy žije väčšina barmskej populácie z ruky do úst. Desaťročia zanedbávania zredukovali školstvo a zdravotníctvo na úbohé zvyšky.
.vznikne nová politická rovnováha
Ak majú byť reformy stabilné a ak sa cesta k demokracii nemá obrátiť naspäť, bude potrebné nastolenie novej politickej rovnováhy. V aprílových doplňujúcich voľbách Národný zväz pre demokraciu pravdepodobne dostane do parlamentu desiatky svojich členov, ale mocenský blok blízky režimu bude stále pri moci. Hovorí sa, že Su Ťij po zvolení dostane ponuku na miesto vo vláde, ale ona už očividne pozerá do budúcnosti – ku všeobecným voľbám v roku 2015. Politickí väzni, medzi nimi aj vodcovia prodemokratických protesetov z rokov 1988 a 2007, sú stále za mrežami. Trvalej mierovej dohode medzi centrálnou vládou a rozličnými etnickými polovojenskými útvarmi, ktoré roztrúsené operujú pri hranici, bude stáť v ceste sieť rôznych záujmov a tiež dávno nadobudnutá obranná mentalita ozbrojených síl. Na severe navyše pokračuje ofenzíva, ktorú rozpútala armáda proti kačinským rebelom. Čína, ktorá bola desaťročia jediným politickým spojencom vojenskej junty a tiež najväčším zahraničným investorom, sa obáva vzrastajúceho amerického vplyvu v regióne. A jastrabi v armáde môžu súčasné tempo reforiem spomaliť, tak ako to urobili už počas minulých období odmäku. Je teda jasné, že ešte veľa dobrých úmyslov môže skončiť zle a reči o Barmskej jari sú možno predčasné. „Zima sa ešte neskončila,“ hovorí Zarganar. „Ale možno je to začiatok nového roka.“
Autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.