Xiu Xiu: Always (Polyvinyl Records)
Californské zoskupenie má na svedomí už jedenásty štúdiový album. Always nás opäť zavedie do postpunkových vôd a aj keď v kalifornskom San Jose je klíma teplá, predsa len sem zablúdil britský chlad manchesterských Joy Division či The Smiths. Využívajúc spojenie elektronických samplov a beatov so živými nástrojmi, vzniká zvláštne napätie a dusno. Vodidlom by tu mohli byť aj mená ako Atari Teenage Riot, Suicide či Tom Waits. Temné molové harmónie, industriálny hluk, poézia, prebleskujúce šialenstvo či zmysel pre sarkazmus a iróniu. Všetky tieto atribúty robia kapelu nesmierne „arty artiklom“, ktorý vás môže inšpirovať pri rôznych činnostiach, avšak piesne samotné by oslobodené od nánosu industriálneho noisu príliš neobstáli. A to aj napriek sympatickému vokálnemu prejavu Jamieho Stewarta, evokujúceho Jarvisa Cockera z The Pulp. Keby sa písanie skladieb u tejto kapely stretlo s úrovňou ich invencie v experimentoch so zvukom, bola by to trefa do čierneho.
3/5
.renat Khallo
Lindstrom: Six Cups Of Rebel (Smalltown Supersound)
Na ustavičné prudké a chladné dažde pobrežného Nórska je pravdepodobne jedným z najúčinnejších liekov žáner space disco. DJi a producenti v jednej osobe Todd Terje, Prins Thomas, DiskJokke a najmä premiant disco-triedy Hans-Peter Lindstrøm dávajú plnú voľnosť klenutým syntetickým fantáziám, v ktorých sa spoliehajú na chytľavé pulzujúce zelektrizované bicie. Lindstrøm však ide ešte ďalej na treťom albume Six Cups Of Rebel, ktorý otvára impozantným zvukom elektrického organu a uzatvára nekonečnou slučkou vibrujúcej zvukovej masy. Medzitým je päťdesiat minút diskotékového víru, ktorý od krautrockových rytmov a kvázibanálnych textov typu „všetko, po čom túžim, je pokojné miesto na život” stihne očariť (De Javu), poblázniť (Magik) a naplniť (Call Me Anytime). Prúd vedomia môže byť aj zábavný a Lindstrømovo poňatie je obzvlášť chytľavé.
4/5
.tomšá Slaninka
Fairy tale: Loveland (Hev-het tune)
Slovenská odpoveď na švédske fenomény The Flower Kings, Kaipa či The Tangent. Vkusný art rock s koreňmi v sedemdesiatych rokoch v hudbe Yes, Genesis alebo Pink Floyd s prekvapivo modernými aranžmánmi. Tretí album Fairy Tale je skutočnou lahôdkou aj pre náročnejšieho rockového gurmána. Uhrančivý hlas lesnej víly Barbory Kolárikovej vás sprevádza miestami až nečakane príťažlivými zákutiami melodických liniek a chytľavých nápadov až k výslednému pocitu z inštrumentálnej a producentskej vyspelosti. Ak by sa celá nahrávka niesla v duchu podareného kúska Domov... raj, bolo by hodnotenie ešte pozitívnejšie. Slovenské texty pristanú tejto kapele oveľa viac – veď už skladba Babokalyps z predchádzajúceho albumu bola toho jasným dôkazom.
4/5
.rudi rus
Django Django: Django Django (Because Music)
Konečne. Po dlhom čase má Británia debutový album kapely, ktorej sa mi žiada skandovať – vivat Django Django! Je to rockový nárez ako má byť. Tvrdosť? Áno, ale odtiaľ-potiaľ. Len v rámci prirodzeného temperamentu. A ten tam pulzuje vo vyváženom pomere, spolu s priam alchymistickou zlúčeninou rôznych štýlov, predovšetkým vokálov éry sixties, no miestam aj seventies, eighties, psychedéliou, elektronikou ako zo študovne histórie rocku, výdatne napustenou štýlmi art pop, new wave i šťavnatým zvukom surfových gitár. No a samozrejme aj chytľavými melódiami, evokujúcimi najlepšie časy britskej rockovej invázie. Sú tam aj znova módne činely, potenciálny trhák diskoték (skladba Default), razantný surfový nájazd (Wor) i niečo k trhavým pohybom v štýle Devo (Storm). Dosť pozitív na nádejný debut. Bude docenený?
5/5
.miro Potoček
Californské zoskupenie má na svedomí už jedenásty štúdiový album. Always nás opäť zavedie do postpunkových vôd a aj keď v kalifornskom San Jose je klíma teplá, predsa len sem zablúdil britský chlad manchesterských Joy Division či The Smiths. Využívajúc spojenie elektronických samplov a beatov so živými nástrojmi, vzniká zvláštne napätie a dusno. Vodidlom by tu mohli byť aj mená ako Atari Teenage Riot, Suicide či Tom Waits. Temné molové harmónie, industriálny hluk, poézia, prebleskujúce šialenstvo či zmysel pre sarkazmus a iróniu. Všetky tieto atribúty robia kapelu nesmierne „arty artiklom“, ktorý vás môže inšpirovať pri rôznych činnostiach, avšak piesne samotné by oslobodené od nánosu industriálneho noisu príliš neobstáli. A to aj napriek sympatickému vokálnemu prejavu Jamieho Stewarta, evokujúceho Jarvisa Cockera z The Pulp. Keby sa písanie skladieb u tejto kapely stretlo s úrovňou ich invencie v experimentoch so zvukom, bola by to trefa do čierneho.
3/5
.renat Khallo
Lindstrom: Six Cups Of Rebel (Smalltown Supersound)
Na ustavičné prudké a chladné dažde pobrežného Nórska je pravdepodobne jedným z najúčinnejších liekov žáner space disco. DJi a producenti v jednej osobe Todd Terje, Prins Thomas, DiskJokke a najmä premiant disco-triedy Hans-Peter Lindstrøm dávajú plnú voľnosť klenutým syntetickým fantáziám, v ktorých sa spoliehajú na chytľavé pulzujúce zelektrizované bicie. Lindstrøm však ide ešte ďalej na treťom albume Six Cups Of Rebel, ktorý otvára impozantným zvukom elektrického organu a uzatvára nekonečnou slučkou vibrujúcej zvukovej masy. Medzitým je päťdesiat minút diskotékového víru, ktorý od krautrockových rytmov a kvázibanálnych textov typu „všetko, po čom túžim, je pokojné miesto na život” stihne očariť (De Javu), poblázniť (Magik) a naplniť (Call Me Anytime). Prúd vedomia môže byť aj zábavný a Lindstrømovo poňatie je obzvlášť chytľavé.
4/5
.tomšá Slaninka
Fairy tale: Loveland (Hev-het tune)
Slovenská odpoveď na švédske fenomény The Flower Kings, Kaipa či The Tangent. Vkusný art rock s koreňmi v sedemdesiatych rokoch v hudbe Yes, Genesis alebo Pink Floyd s prekvapivo modernými aranžmánmi. Tretí album Fairy Tale je skutočnou lahôdkou aj pre náročnejšieho rockového gurmána. Uhrančivý hlas lesnej víly Barbory Kolárikovej vás sprevádza miestami až nečakane príťažlivými zákutiami melodických liniek a chytľavých nápadov až k výslednému pocitu z inštrumentálnej a producentskej vyspelosti. Ak by sa celá nahrávka niesla v duchu podareného kúska Domov... raj, bolo by hodnotenie ešte pozitívnejšie. Slovenské texty pristanú tejto kapele oveľa viac – veď už skladba Babokalyps z predchádzajúceho albumu bola toho jasným dôkazom.
4/5
.rudi rus
Django Django: Django Django (Because Music)
Konečne. Po dlhom čase má Británia debutový album kapely, ktorej sa mi žiada skandovať – vivat Django Django! Je to rockový nárez ako má byť. Tvrdosť? Áno, ale odtiaľ-potiaľ. Len v rámci prirodzeného temperamentu. A ten tam pulzuje vo vyváženom pomere, spolu s priam alchymistickou zlúčeninou rôznych štýlov, predovšetkým vokálov éry sixties, no miestam aj seventies, eighties, psychedéliou, elektronikou ako zo študovne histórie rocku, výdatne napustenou štýlmi art pop, new wave i šťavnatým zvukom surfových gitár. No a samozrejme aj chytľavými melódiami, evokujúcimi najlepšie časy britskej rockovej invázie. Sú tam aj znova módne činely, potenciálny trhák diskoték (skladba Default), razantný surfový nájazd (Wor) i niečo k trhavým pohybom v štýle Devo (Storm). Dosť pozitív na nádejný debut. Bude docenený?
5/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.