.jeden z dôvodov, prečo Karl Raimund Popper považoval reprezentatívnu demokraciu za najlepšie politické zriadenie, spočíval v tom, že v tomto systéme volič môže vo voľbách trestať nezodpovedných politikov. Táto možnosť je však do značnej miery oklieštená dokonca aj v Popperovom podaní. Na súčasnej bezradnosti vo vzťahu k politickým elitám, ktorá sa prejavuje v rôznosti názorov od naivnej a revolučne ladenej požiadavky „zmeniť celý systém“ až po volebný protest v podobe prázdnej obálky, nachádzame spoločného menovateľa v takmer všeobecnom pocite, že občan zo svojej pozície nemá ako potrestať neslušných politikov.
.dnešná situácia
Súčasný volebný systém predpokladá, že trest prichádza jednoducho volením inej strany. Predpoklad tohto druhu trestu má niekoľko nedostatkov. Čo však robiť v prípade, keď volič nevidí inú alternatívu? Čo robiť, ak sa už volič nechce uspokojiť s voľbou „menšieho zla“? Dôsledkom tejto situácie je odcudzenie sa politickým elitám sprevádzané pocitom, že politika je vysokou hrou, v ktorej nielenže nejde o občana, ale do ktorej občan môže zasiahnuť len minimálne, aby to zmenil. Netreba dodávať, že dlhší stav bezradnosti vo vzťahu k politike má destabilizujúci náboj, pretože pod povrchom vrie občianska nespokojnosť.
Popri iných dôležitých reformách je tak namieste otázka, či netreba pozmeniť náš volebný systém. Ten ovplyvňuje aj systém strán, ktorý je u nás postihnutý nestabilitou. Domnievam sa, že s týmto javom súvisí aj nemožnosť občana vo vyššej miere zasahovať do obsadenia kandidátok politických strán. Negatívny obraz slovenských politických celebrít rozhodne nemožno v čase otvorenej občianskej nespokojnosti podceňovať.
Aké sú teda voličove možnosti trestať? Za plentou volič bezprostredne rozhoduje o tom, kto bude sedieť v parlamente, a sprostredkovane o tom, kto bude sedieť vo vláde a to dvoma dostatočne známymi spôsobmi. Po prvé, vo voľbách volíme strany, ktoré majú už vopred zostavené kandidátky. A po druhé, volič môže ovplyvniť poradie kandidátov piatimi preferenčnými hlasmi. Z toho vyplýva, že volič môže niektorých ľudí uprednostniť a pomôcť im tak do kresla v parlamente. No ak chce niekoho vyslovene potrestať, musí voliť inú kandidátku, na ktorej sa dotyčný „trestanec“ nenachádza. A to za cenu, že sa musí vzdať voľby „svojej strany“, s ideou ktorej sa inak stotožňuje. Neobľúbený politik je tak často príčinou skazy svojej strany, čo má vplyv na nestabilitu systému strán, a tým politického systému ako takého.
.antipreferencie
V tejto situácii by pomohlo, ak by volič mal možnosť nielen niektorých kandidátov „zakrúžkovať“, a tým ich uprednostniť, ale aj „odkrúžkovať“. Môžeme toto odkrúžkovanie nazvať „antipreferencia“. Kým preferencia vyjadruje moje presvedčenie o tom, ktorý politik by ma mal v parlamente zastupovať, antipreferencia by, naopak, ukázala, kto by to podľa mňa rozhodne byť nemal, aj keď sa nachádza na kandidátke „mojej“ strany. Celkovú preferenciu politika by v tom prípade vyjadrovalo preferenčné číslo, ktoré by sme získali odpočítaním počtu antipreferencií od preferencií. Konečné poradie kandidátov by určovalo až toto preferenčné číslo, čím by sa antipreferencie museli vziať do úvahy (áno, je možné, že by niekto získal preferenčné číslo hlboko pod bodom mrazu).
Jedna z výhod zavedenia antipreferencií by spočívala v tom, že voliča neodrádza od voľby jeho strany, ale naopak ho s ňou zbližuje. Dáva mu totiž do ruky nástroj, ako potrestať človeka, ktorý jeho obľúbenej strane podľa jeho názoru škodí. Ďalšia výhoda spočíva v tom, že má podiel na stabilizácii straníckeho systému, pretože volič sa už nemusí nevyhnutne pozerať po nových alternatívach, ktoré sú často v praxi neosvedčené. Antipreferencia má takisto preventívny ráz. Neobľúbený politik sa totiž nemôže spoliehať na to, že sa zvezie na svojej mocenskej pozícii v strane napriek jeho politickým prešľapom. Tie môžu navyše jeho pozíciu v strane zhoršiť. A nakoniec zavedenie antipreferencií má aj vplyv na legitimitu volených zástupcov, pretože voliči môžu ovplyvniť, či sa do parlamentu dostanú tí, ktorých si neželajú. A hoci nie je namieste čakať zázraky od zavedenia antipreferencií, vyššia legitimita voleného reprezentanta v systéme, kde všetci voliči v jednom obvode vyberajú medzi stranami, a nie jednotlivcami, rozhodne nie je zanedbateľná vec.
Autor prednáša na Trnavskej univerzite a pôsobí v časopise www.ostium.sk.
.dnešná situácia
Súčasný volebný systém predpokladá, že trest prichádza jednoducho volením inej strany. Predpoklad tohto druhu trestu má niekoľko nedostatkov. Čo však robiť v prípade, keď volič nevidí inú alternatívu? Čo robiť, ak sa už volič nechce uspokojiť s voľbou „menšieho zla“? Dôsledkom tejto situácie je odcudzenie sa politickým elitám sprevádzané pocitom, že politika je vysokou hrou, v ktorej nielenže nejde o občana, ale do ktorej občan môže zasiahnuť len minimálne, aby to zmenil. Netreba dodávať, že dlhší stav bezradnosti vo vzťahu k politike má destabilizujúci náboj, pretože pod povrchom vrie občianska nespokojnosť.
Popri iných dôležitých reformách je tak namieste otázka, či netreba pozmeniť náš volebný systém. Ten ovplyvňuje aj systém strán, ktorý je u nás postihnutý nestabilitou. Domnievam sa, že s týmto javom súvisí aj nemožnosť občana vo vyššej miere zasahovať do obsadenia kandidátok politických strán. Negatívny obraz slovenských politických celebrít rozhodne nemožno v čase otvorenej občianskej nespokojnosti podceňovať.
Aké sú teda voličove možnosti trestať? Za plentou volič bezprostredne rozhoduje o tom, kto bude sedieť v parlamente, a sprostredkovane o tom, kto bude sedieť vo vláde a to dvoma dostatočne známymi spôsobmi. Po prvé, vo voľbách volíme strany, ktoré majú už vopred zostavené kandidátky. A po druhé, volič môže ovplyvniť poradie kandidátov piatimi preferenčnými hlasmi. Z toho vyplýva, že volič môže niektorých ľudí uprednostniť a pomôcť im tak do kresla v parlamente. No ak chce niekoho vyslovene potrestať, musí voliť inú kandidátku, na ktorej sa dotyčný „trestanec“ nenachádza. A to za cenu, že sa musí vzdať voľby „svojej strany“, s ideou ktorej sa inak stotožňuje. Neobľúbený politik je tak často príčinou skazy svojej strany, čo má vplyv na nestabilitu systému strán, a tým politického systému ako takého.
.antipreferencie
V tejto situácii by pomohlo, ak by volič mal možnosť nielen niektorých kandidátov „zakrúžkovať“, a tým ich uprednostniť, ale aj „odkrúžkovať“. Môžeme toto odkrúžkovanie nazvať „antipreferencia“. Kým preferencia vyjadruje moje presvedčenie o tom, ktorý politik by ma mal v parlamente zastupovať, antipreferencia by, naopak, ukázala, kto by to podľa mňa rozhodne byť nemal, aj keď sa nachádza na kandidátke „mojej“ strany. Celkovú preferenciu politika by v tom prípade vyjadrovalo preferenčné číslo, ktoré by sme získali odpočítaním počtu antipreferencií od preferencií. Konečné poradie kandidátov by určovalo až toto preferenčné číslo, čím by sa antipreferencie museli vziať do úvahy (áno, je možné, že by niekto získal preferenčné číslo hlboko pod bodom mrazu).
Jedna z výhod zavedenia antipreferencií by spočívala v tom, že voliča neodrádza od voľby jeho strany, ale naopak ho s ňou zbližuje. Dáva mu totiž do ruky nástroj, ako potrestať človeka, ktorý jeho obľúbenej strane podľa jeho názoru škodí. Ďalšia výhoda spočíva v tom, že má podiel na stabilizácii straníckeho systému, pretože volič sa už nemusí nevyhnutne pozerať po nových alternatívach, ktoré sú často v praxi neosvedčené. Antipreferencia má takisto preventívny ráz. Neobľúbený politik sa totiž nemôže spoliehať na to, že sa zvezie na svojej mocenskej pozícii v strane napriek jeho politickým prešľapom. Tie môžu navyše jeho pozíciu v strane zhoršiť. A nakoniec zavedenie antipreferencií má aj vplyv na legitimitu volených zástupcov, pretože voliči môžu ovplyvniť, či sa do parlamentu dostanú tí, ktorých si neželajú. A hoci nie je namieste čakať zázraky od zavedenia antipreferencií, vyššia legitimita voleného reprezentanta v systéme, kde všetci voliči v jednom obvode vyberajú medzi stranami, a nie jednotlivcami, rozhodne nie je zanedbateľná vec.
Autor prednáša na Trnavskej univerzite a pôsobí v časopise www.ostium.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.