Zákon o reforme zdravotnej starostlivosti, ktorý pred dvoma rokmi podpísal Barack Obama, nechal ministerstvu zdravotníctva a sociálnych služieb právomoc rozhodovať o tom, ktoré inštitúcie môžu byť oslobodené od prispievania na antikoncepciu, sterilizáciu či potraty v rámci zdravotného poistenia.
.úsmevná výnimka
Koncom januára ministerka Kathleen Sebeliusová oznámila, že táto výnimka sa síce bude vzťahovať na samotné cirkvi, ale už nie na cirkevné školy, nemocnice a ďalšie inštitúcie. „Domnievam sa, že tento návrh zabezpečuje primeranú rovnováhu medzi rešpektovaním náboženskej slobody a podporou dostupnosti dôležitých preventívnych služieb,“ uviedla ministerka, ktorá sa hlási ku katolíckej viere, no zároveň je verejnou podporovateľkou potratov. Zdôraznila aj zvýhodnenie cirkevných inštitúcií v tom, že kým pre ostatných začne nariadenie platiť už od augusta 2012, ony budú mať celý rok na to, aby sa na jeho aplikáciu pripravili.
Reakcia Konferencie katolíckych biskupov USA nenechala na seba čakať. Ešte v ten istý deň jej predseda, newyorský arcibiskup Timothy Dolan, ktorého tento týždeň Benedikt XVI. menuje za kardinála, vydal stanovisko, v ktorom ironicky vyhlásil: „Prezident nám v podstate hovorí, že máme rok času na to, aby sme pochopili, ako znásilniť naše svedomia.“ Podľa Dolana vláda núti Američanov konať tak, akoby tehotenstvo bola choroba, ktorej treba predísť za každú cenu. „V histórii USA sa nikdy nestalo, že by federálna vláda nútila obyvateľov platiť za niečo, čo odporuje našim zásadám,“ pridal sa kardinál Daniel DiNardo, ktorý v rámci biskupskej konferencie vedie komisiu pro life.
Proti novému nariadeniu sa nepostavila len katolícka cirkev. Ešte koncom decembra 60 protestantských a židovských osobností zaslalo Obamovi list, v ktorom ho varovali pred týmto krokom. Pridal sa aj denník Washington Post, ktorý napísal, že nútiť niekoho platiť za niečo, čo sa protiví jeho presvedčeniu, je nezmyselné.
.hnevajú sa aj liberáli
Nespokojnosť verejne vyjadrili aj niektorí katolícki prominenti, ktorí sú známi svojimi liberálnejšími postojmi alebo sympatiami k súčasnému prezidentovi. „Nedokážem si predstaviť priamejší a frontálnejší útok na slobodu svedomia, ako je toto rozhodnutie,“ napísal na svojom blogu bývalý arcibiskup Los Angeles, kardinál Roger Mahony, ktorého označujú za jedného z najliberálnejších amerických prelátov. Podobne reagoval aj John Jenkins, rektor Katolíckej univerzity Notre Dame, na ktorého sa v roku 2009 zniesla spŕška kritiky za udelenie čestného doktorátu Obamovi.
V zložitej situácii sa ocitol veľvyslanec USA pri Svätej stolici, Miguel Diaz, ktorý určite bude mať čo vysvetľovať. Ambasádor, ktorý je nominantom Obamovej vlády, sa síce hlási k ochrane života, no zároveň stál za iniciatívou 26 katolíckych osobností, ktoré verejne podporili nomináciu Kathleen Sebeliusovej na pozíciu ministerky zdravotníctva.
.zápas o katolíkov
Aj keď Obama má nesporne všetko prepočítané tak, aby neohrozil svoju prezidentskú kandidatúru, je ťažké pochopiť, prečo sa pokúša sporný bod zdravotníckej reformy presadiť práve v predvolebnom období. V záverečnom súboji s republikánskym kandidátom, bez ohľadu na to, kto ním bude, zvedie tvrdý boj práve o hlasy kresťanských voličov. V rámci tejto dôležitej voličskej skupiny zohrávajú podstatnú rolu najmä hispánski voliči, z ktorých sa 68 percent hlási ku katolíckej cirkvi.
V roku 2008 sa podarilo Obamovi získať 54 percent hlasov katolíkov, kým jeho vyzývateľ John McCain oslovil len 45 percent. Zatiaľ čo hlasy bielych voličov si rozdelili zhruba fifty-fifty, Obama jednoznačne zvíťazil medzi Hispáncami. Ak sa v tomto roku Obamovi nepodarí dobyť katolícky tábor, prehrá, myslí si Thomasa Reese z Woodstock Theological Center Georgetownskej univerzity vo Washingtone, ktorý v minulosti viedol jezuitský týždenník America. V rozhovore pre portál Vatican Insider ďalej dodal, že liberálni katolíci aj tento rok podporia Obamu. Viesť ich bude jednoduché presvedčenie o tom, že republikánsky prezident by urobil väčšie škody vo vnútornej politike, najmä v starostlivosti o chudobných a pracujúcich.
Ak sú Reeseho úvahy správne, Obamovou prioritou by malo byť osloviť najmä hispánskych a podľa možností aj konzervatívnych katolíkov. Citácie z Biblie, rozprávanie o svojom duchovnom živote a verejné vyznávanie viery v Ježiša Krista určite nepostačia. Najmä ak za príťažlivými slovami nasledujú kroky, ktoré sú pre veľkú časť veriacich neprijateľné. Okrem posledného rozhodnutia ich pobúrilo najmä zrušenie zákona o výhrade vo svedomí, ktorý prijala druhá Bushova vláda. V rozhovore pre katolícke médiá v júli 2009 Obama síce hovoril o „pevnom presvedčení“, že USA takýto zákon potrebujú, ale svoj sľub o schválení kvalitnejšieho zákona dodnes nenaplnil.
Istým indikátorom nálad amerických voličov môžu byť aj minulotýždňové nezáväzné primárky v Colorade, Minnesote a Missouri, ktoré sa konali po prepuknutí sporu ohľadom financovania antikoncepcie a potratov. Republikánski voliči sa vo všetkých troch štátoch priklonili k najkonzervatívnejšiemu kandidátovi, katolíkovi a otcovi ôsmich detí Rickovi Santorumovi.
.tvrdí protivníci
Súčasný prezident sa bude musieť okrem republikánskeho vyzývateľa popasovať aj s iným súperom, ktorý môže karty poriadne premiešať. Ide o nového arcibiskupa Los Angeles a nádejného kardinála Josého Gómeza. Ako naznačuje jeho meno, ide o hierarchu s hispánskymi koreňmi. Narodil sa v Mexiku, ako 26-ročný bol vysvätený za kňaza hnutia Opus Dei, v roku 2001 sa stal pomocným biskupom v Denveri a minulý rok nahradil na čele najväčšej americkej diecézy spomínaného kardinála Mahonyho. Podstatnejšie ako jeho biografické údaje je to, že časopis Time ho v roku 2005 zaradil medzi 25 najvplyvnejších amerických Hispáncov. Medzitým jeho vplyv nielen v rámci tejto komunity nepochybne stúpol. Patrí tiež medzi zakladajúcich členov Katolíckej asociácie latinskoamerických lídrov.
Benedikt XVI. ho do problematického Los Angeles poslal v rámci svojej stratégie menovania nových lídrov miestnych cirkví, ktorým prischlo označenie „kreatívni konzervatívci“. „Tento termín označuje novú garnitúru biskupov, ktorí sú konzervatívni, pretože sú oddaní učeniu cirkvi, ale zároveň sú kreatívni, pretože sú schopní vštepiť toto učenie do modernej doby bez nejakých ústupkov,“ napísal vatikanista Giacomo Galeazzi na portáli Vatican Insider. So svojím vplyvom v hispánskych kruhoch môže Gómez výrazne sťažiť Obamov úspech.
Okrem neho pápež v USA vytiahol do popredia aj ďalších „konzervatívno-kreatívnych“ arcibiskupov – Charlesa Chaputa vo Filadelfii, Timotyho Dolana v New Yorku či Donalda Wuerla vo Washingtone. Práve táto nová generácia biskupov veľmi pozorne sleduje a otvorene kritizuje Obamove kroky, pričom sa nebojí ani výziev na vyjadrovanie verejného nesúhlasu, ako to Dolan z pozície predsedu biskupskej konferencie urobil aj v aktuálnom spore.
Autor tvorí portál svetkrestanstva.sk
.úsmevná výnimka
Koncom januára ministerka Kathleen Sebeliusová oznámila, že táto výnimka sa síce bude vzťahovať na samotné cirkvi, ale už nie na cirkevné školy, nemocnice a ďalšie inštitúcie. „Domnievam sa, že tento návrh zabezpečuje primeranú rovnováhu medzi rešpektovaním náboženskej slobody a podporou dostupnosti dôležitých preventívnych služieb,“ uviedla ministerka, ktorá sa hlási ku katolíckej viere, no zároveň je verejnou podporovateľkou potratov. Zdôraznila aj zvýhodnenie cirkevných inštitúcií v tom, že kým pre ostatných začne nariadenie platiť už od augusta 2012, ony budú mať celý rok na to, aby sa na jeho aplikáciu pripravili.
Reakcia Konferencie katolíckych biskupov USA nenechala na seba čakať. Ešte v ten istý deň jej predseda, newyorský arcibiskup Timothy Dolan, ktorého tento týždeň Benedikt XVI. menuje za kardinála, vydal stanovisko, v ktorom ironicky vyhlásil: „Prezident nám v podstate hovorí, že máme rok času na to, aby sme pochopili, ako znásilniť naše svedomia.“ Podľa Dolana vláda núti Američanov konať tak, akoby tehotenstvo bola choroba, ktorej treba predísť za každú cenu. „V histórii USA sa nikdy nestalo, že by federálna vláda nútila obyvateľov platiť za niečo, čo odporuje našim zásadám,“ pridal sa kardinál Daniel DiNardo, ktorý v rámci biskupskej konferencie vedie komisiu pro life.
Proti novému nariadeniu sa nepostavila len katolícka cirkev. Ešte koncom decembra 60 protestantských a židovských osobností zaslalo Obamovi list, v ktorom ho varovali pred týmto krokom. Pridal sa aj denník Washington Post, ktorý napísal, že nútiť niekoho platiť za niečo, čo sa protiví jeho presvedčeniu, je nezmyselné.
.hnevajú sa aj liberáli
Nespokojnosť verejne vyjadrili aj niektorí katolícki prominenti, ktorí sú známi svojimi liberálnejšími postojmi alebo sympatiami k súčasnému prezidentovi. „Nedokážem si predstaviť priamejší a frontálnejší útok na slobodu svedomia, ako je toto rozhodnutie,“ napísal na svojom blogu bývalý arcibiskup Los Angeles, kardinál Roger Mahony, ktorého označujú za jedného z najliberálnejších amerických prelátov. Podobne reagoval aj John Jenkins, rektor Katolíckej univerzity Notre Dame, na ktorého sa v roku 2009 zniesla spŕška kritiky za udelenie čestného doktorátu Obamovi.
V zložitej situácii sa ocitol veľvyslanec USA pri Svätej stolici, Miguel Diaz, ktorý určite bude mať čo vysvetľovať. Ambasádor, ktorý je nominantom Obamovej vlády, sa síce hlási k ochrane života, no zároveň stál za iniciatívou 26 katolíckych osobností, ktoré verejne podporili nomináciu Kathleen Sebeliusovej na pozíciu ministerky zdravotníctva.
.zápas o katolíkov
Aj keď Obama má nesporne všetko prepočítané tak, aby neohrozil svoju prezidentskú kandidatúru, je ťažké pochopiť, prečo sa pokúša sporný bod zdravotníckej reformy presadiť práve v predvolebnom období. V záverečnom súboji s republikánskym kandidátom, bez ohľadu na to, kto ním bude, zvedie tvrdý boj práve o hlasy kresťanských voličov. V rámci tejto dôležitej voličskej skupiny zohrávajú podstatnú rolu najmä hispánski voliči, z ktorých sa 68 percent hlási ku katolíckej cirkvi.
V roku 2008 sa podarilo Obamovi získať 54 percent hlasov katolíkov, kým jeho vyzývateľ John McCain oslovil len 45 percent. Zatiaľ čo hlasy bielych voličov si rozdelili zhruba fifty-fifty, Obama jednoznačne zvíťazil medzi Hispáncami. Ak sa v tomto roku Obamovi nepodarí dobyť katolícky tábor, prehrá, myslí si Thomasa Reese z Woodstock Theological Center Georgetownskej univerzity vo Washingtone, ktorý v minulosti viedol jezuitský týždenník America. V rozhovore pre portál Vatican Insider ďalej dodal, že liberálni katolíci aj tento rok podporia Obamu. Viesť ich bude jednoduché presvedčenie o tom, že republikánsky prezident by urobil väčšie škody vo vnútornej politike, najmä v starostlivosti o chudobných a pracujúcich.
Ak sú Reeseho úvahy správne, Obamovou prioritou by malo byť osloviť najmä hispánskych a podľa možností aj konzervatívnych katolíkov. Citácie z Biblie, rozprávanie o svojom duchovnom živote a verejné vyznávanie viery v Ježiša Krista určite nepostačia. Najmä ak za príťažlivými slovami nasledujú kroky, ktoré sú pre veľkú časť veriacich neprijateľné. Okrem posledného rozhodnutia ich pobúrilo najmä zrušenie zákona o výhrade vo svedomí, ktorý prijala druhá Bushova vláda. V rozhovore pre katolícke médiá v júli 2009 Obama síce hovoril o „pevnom presvedčení“, že USA takýto zákon potrebujú, ale svoj sľub o schválení kvalitnejšieho zákona dodnes nenaplnil.
Istým indikátorom nálad amerických voličov môžu byť aj minulotýždňové nezáväzné primárky v Colorade, Minnesote a Missouri, ktoré sa konali po prepuknutí sporu ohľadom financovania antikoncepcie a potratov. Republikánski voliči sa vo všetkých troch štátoch priklonili k najkonzervatívnejšiemu kandidátovi, katolíkovi a otcovi ôsmich detí Rickovi Santorumovi.
.tvrdí protivníci
Súčasný prezident sa bude musieť okrem republikánskeho vyzývateľa popasovať aj s iným súperom, ktorý môže karty poriadne premiešať. Ide o nového arcibiskupa Los Angeles a nádejného kardinála Josého Gómeza. Ako naznačuje jeho meno, ide o hierarchu s hispánskymi koreňmi. Narodil sa v Mexiku, ako 26-ročný bol vysvätený za kňaza hnutia Opus Dei, v roku 2001 sa stal pomocným biskupom v Denveri a minulý rok nahradil na čele najväčšej americkej diecézy spomínaného kardinála Mahonyho. Podstatnejšie ako jeho biografické údaje je to, že časopis Time ho v roku 2005 zaradil medzi 25 najvplyvnejších amerických Hispáncov. Medzitým jeho vplyv nielen v rámci tejto komunity nepochybne stúpol. Patrí tiež medzi zakladajúcich členov Katolíckej asociácie latinskoamerických lídrov.
Benedikt XVI. ho do problematického Los Angeles poslal v rámci svojej stratégie menovania nových lídrov miestnych cirkví, ktorým prischlo označenie „kreatívni konzervatívci“. „Tento termín označuje novú garnitúru biskupov, ktorí sú konzervatívni, pretože sú oddaní učeniu cirkvi, ale zároveň sú kreatívni, pretože sú schopní vštepiť toto učenie do modernej doby bez nejakých ústupkov,“ napísal vatikanista Giacomo Galeazzi na portáli Vatican Insider. So svojím vplyvom v hispánskych kruhoch môže Gómez výrazne sťažiť Obamov úspech.
Okrem neho pápež v USA vytiahol do popredia aj ďalších „konzervatívno-kreatívnych“ arcibiskupov – Charlesa Chaputa vo Filadelfii, Timotyho Dolana v New Yorku či Donalda Wuerla vo Washingtone. Práve táto nová generácia biskupov veľmi pozorne sleduje a otvorene kritizuje Obamove kroky, pričom sa nebojí ani výziev na vyjadrovanie verejného nesúhlasu, ako to Dolan z pozície predsedu biskupskej konferencie urobil aj v aktuálnom spore.
Autor tvorí portál svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.