Keď Krištof Kolumbus prirazil svoje lode k brehom nového kontinentu, ponúkli mu nápoj, ktorý označil za odporný. Keby mu vtedy Aztékovia či Mayovia rozumeli, isto by sa na smrť urazili a mali by sme po vtákoch aj po čokoláde. Oni ho totiž považovali za božský nápoj. Verili, že boh Qetzalocoatl v podobe opereného hada osobne ukradol z raja kakaovník a priniesol ho na zem. Ľudia z jeho bôbov začali robiť nápoj, ktorý bol horký ako čert, a tak ho aj nazvali – chocolatl, horká voda. Aztékovia ho pili chladný a napenený, s pridaním medu, korenia a čili papričiek, Mayovia uprednostňovali jeho horúcu verziu s vanilkou. Tú si obľúbili aj španielski námorníci a holdovali tomuto nápoju, ktorý vraj prebúdzal v tele nové sily, povzbudzoval myseľ a ani afrodiziakálne účinky tej „horkej beštie“ sa nedali len tak ľahko ignorovať. Najväčším konzumentom tohto nápoja bol kráľovský dvor vládcu Montezumu, sám panovník vraj dokázal za deň vypiť 50 kakaových nápojov. Kronikári, ktorí s dobyvateľmi chodili po novom kontinente a usilovne zapisovali ich hrdinské činy, opisovali Montezumov pohár na kakaový nápoj ako obrovskú, drahými kameňmi vysádzanú čašu. Z nej pil do dna po každom jedle. V Mayskej ríši boli kakaové bôby také cenené, že sa stali regulárnym platidlom, Aztékovia sa zas do kakovníkových hájov chodili modliť.
.dobre utajený hit španielskej šľachty
Vďakabohu, horký nápoj Aztékov a Mayov zachutil dobyvateľovi Hernandovi Cortézovi a ten doviezol do Európy spolu s kakaovými bôbmi aj semená kakaovníka a recept na prípravu tohto božského nápoja. Predstavil ho španielskemu kráľovi Karolovi V., ktorému po pridaní cukru nápoj z Nového sveta mimoriadne zachutil a ustanovil z neho hit pre celú španielsku šľachtu. Španielom sa čokoládu darilo pred svetom ukrývať rovných sto rokov, kým kráľovskými sobášmi neprenikla aj na iné dvory – z čokolády sa mohli tešiť konečne aj v Paríži na dvore Ľudovíta IV., vo Florencii a neskôr aj vo Viedni. Ešte koncom šestnásteho storočia anglickí piráti napádali španielske lode s kakaovými bôbmi, mysliac si, že ide o ovčí trus. Dlho bol tento nápoj výlučnou záležitosťou šľachty, chudobný plebs sa kakaa nesmel ani dotknúť. Až cisár Napoleon, známy okrem bojovnej povahy aj tým, že bol osvietený gurmán, ktorému svet vďačí za niekoľko známych jedál, vydal príkaz, aby sa s okamžitou platnosťou zrušila vysoká daň na kakao, pretože je to výživná potravina, ktorá prospeje aj pospolitému ľudu. A tak sa kakao postupne prebojovalo aj k nižším vrstvám. Tam pokojne čakalo na veľkú priemyselnú revolúciu, ktorá odrazu spustila obrovské čokoládové šialenstvo.
.holandské kakao a švajčiarska čokoláda
V roku 1760 Ír John Hannon a Dr. James Baker postavili v Massachusetts prvý mlyn na kakao, poháňaný vodou. Holanďan Coenraad van Houten si v roku 1815 nechal patentovať metódu výroby práškového kakaa a o sedem rokov neskôr sa mu podarilo vyextrahovať z kakaa kakaové maslo. Týmto vynálezom okamžite naštartoval aj svojich konkurentov. Netrvalo dlho a firma Joseph Fry & Son dokázala zmiešaním kakaového masla, kakaového prášku a cukru vytvoriť prvú pevnú tabuľku čokolády. Okamžite sa z nej stal hit. V roku 1875 sa vo Švajčiarsku zamyslel výrobca detskej výživy Henri Nestlé a spolu so svojím kamarátom Danielom Peterom pridali do čokolády kondenzované mlieko a na svet prišla mliečna čokoláda. Hneď na to ďalší Švajčiar Rodolphe Lindt vynašiel takzvané konšovanie. V špeciálnych kadiach začal čokoládu zohrievať a miešať tak, aby bola jemná ako vánok a úplne sa rozpúšťala na jazyku. Dodnes je za najlepšie kakao na svete považované to holandské a za najlepšiu čokoládu zas švajčiarska.
.criollo, Forastero a Trinitario
Kakaovník rodí až po šiestich rokoch, ako ho zasadíte, ale zato dvakrát do roka. Jeden strom máva až 50 plodov. Semená sa vylúpnu, sparia a nechajú nakvasiť, aby sa z nich dala odstrániť dužina. Neskôr sa sušia a pražia. Na svete existujú len tri druhy kakaovníkov. Criollo – najvzácnejší a najdelikátnejší druh, rodiaci bôby s kakaom, ktoré nie je až také horké, ale zato veľmi aromatické. Criollo je náročné na pôdu a pestuje sa vo Venezuele, na Madagaskare, Srí Lanke a v Indonézii. Pre svoju vzácnosť sa používa len v 10 percentách celosvetovej produkcie čokolády. Ďalším druhom je Forastero – menej kvalitný druh, no omnoho robustnejší, čiže aj cenovo menej náročný, ktorý sa pestuje predovšetkým v Brazílii. Tento druh kakaových bôbov sa vyskytuje v 80 percentách čokolád. No, a napokon kríženec medzi týmito druhmi Trinitario zastupuje zvyšných 10 percent.
Čokolády sa rozdeľujú pomerom kakaového prášku a kakaového masla do všetkým dobre známych druhov. Za najkvalitnejšiu sa považuje horká čokoláda, ktorej obsah kakaového prášku sa pohybuje nad 50 % a obsahuje okrem cukru a kakaového masla aj lecitín. Bežne už v obchode dostaneme až 70-percentnú čokoládu, čo bol kedysi nevídaný fenomén. Mliečna čokoláda, do ktorej sa pridáva ešte sušené mlieko a vanilka, má kakaa o trochu menej, pohybuje sa medzi 18 – 50 %. Biela čokoláda neobsahuje žiadnu kakaovú sušinu, iba kakaové maslo s obsahom kakaa 18 až 30 % plus sušené karamelizované mlieko.
.na mäso, na zdravie aj na lásku
Čokoláda sa však nevyužíva iba ako omamná sladkosť, ktorej sa len sťažka odoláva. Táto posadnutosť sladkou čokoládou je len európska záležitosť. V Latinskej Amerike nájdeme množstvo spôsobov podávania čokolády k slaným pokrmom. Skvelým príkladom je známa omáčka mole poblano, kde sa s čokoládou zmiešajú rajčiny, cibuľa, množstvo čili papričiek, avokádo, mandle a hrozienka. V Mexiku ju hádžu takmer na všetko. Na pečené bravčové, ktoré volajú carnitas, na krevety, namáčajú si v nej tacos aj burritos.
V poslednom čase sa začínajú čoraz viac zdôrazňovať pozitívne zdravotné učinky čokolády. Obsahuje množstvo flavonoidov, ktoré zlepšujú krvný obeh a znižujú obsah cholesterolu v krvi. Vraj stačí zjesť jednu stogramovú horkú čokoládu za týždeň a výsledky sa určite dostavia. O povzbudzujúcich účinkoch čokolády určite vedeli aj vojaci v II. svetovej vojne, keď sa stala povinnou výbavou každého vojaka. Po konzumácii čokolády sa nám zvyšuje hladina serotonínu a zaplavuje nás pocit šťastia. Možno aj preto bola čokoláda vždy spájaná s láskou. Či už za čias Ľudovíta IV., keď madame de Pompadour pila čokoládu po hektolitroch, aby „si rozprúdila krv“, alebo v sedemnástom storočí vo Viedni, keď mníchov dôrazne varovali pred jej požívaním, pretože prináša hriešne myšlienky. V každom prípade, v USA sa každoročne na Valentína predá viac ako 30 miliónov bonboniér v tvare srdca. Niečo na tej čokoláde v spojení s láskou teda musí byť.
Autor je scenárista.
.dobre utajený hit španielskej šľachty
Vďakabohu, horký nápoj Aztékov a Mayov zachutil dobyvateľovi Hernandovi Cortézovi a ten doviezol do Európy spolu s kakaovými bôbmi aj semená kakaovníka a recept na prípravu tohto božského nápoja. Predstavil ho španielskemu kráľovi Karolovi V., ktorému po pridaní cukru nápoj z Nového sveta mimoriadne zachutil a ustanovil z neho hit pre celú španielsku šľachtu. Španielom sa čokoládu darilo pred svetom ukrývať rovných sto rokov, kým kráľovskými sobášmi neprenikla aj na iné dvory – z čokolády sa mohli tešiť konečne aj v Paríži na dvore Ľudovíta IV., vo Florencii a neskôr aj vo Viedni. Ešte koncom šestnásteho storočia anglickí piráti napádali španielske lode s kakaovými bôbmi, mysliac si, že ide o ovčí trus. Dlho bol tento nápoj výlučnou záležitosťou šľachty, chudobný plebs sa kakaa nesmel ani dotknúť. Až cisár Napoleon, známy okrem bojovnej povahy aj tým, že bol osvietený gurmán, ktorému svet vďačí za niekoľko známych jedál, vydal príkaz, aby sa s okamžitou platnosťou zrušila vysoká daň na kakao, pretože je to výživná potravina, ktorá prospeje aj pospolitému ľudu. A tak sa kakao postupne prebojovalo aj k nižším vrstvám. Tam pokojne čakalo na veľkú priemyselnú revolúciu, ktorá odrazu spustila obrovské čokoládové šialenstvo.
.holandské kakao a švajčiarska čokoláda
V roku 1760 Ír John Hannon a Dr. James Baker postavili v Massachusetts prvý mlyn na kakao, poháňaný vodou. Holanďan Coenraad van Houten si v roku 1815 nechal patentovať metódu výroby práškového kakaa a o sedem rokov neskôr sa mu podarilo vyextrahovať z kakaa kakaové maslo. Týmto vynálezom okamžite naštartoval aj svojich konkurentov. Netrvalo dlho a firma Joseph Fry & Son dokázala zmiešaním kakaového masla, kakaového prášku a cukru vytvoriť prvú pevnú tabuľku čokolády. Okamžite sa z nej stal hit. V roku 1875 sa vo Švajčiarsku zamyslel výrobca detskej výživy Henri Nestlé a spolu so svojím kamarátom Danielom Peterom pridali do čokolády kondenzované mlieko a na svet prišla mliečna čokoláda. Hneď na to ďalší Švajčiar Rodolphe Lindt vynašiel takzvané konšovanie. V špeciálnych kadiach začal čokoládu zohrievať a miešať tak, aby bola jemná ako vánok a úplne sa rozpúšťala na jazyku. Dodnes je za najlepšie kakao na svete považované to holandské a za najlepšiu čokoládu zas švajčiarska.
.criollo, Forastero a Trinitario
Kakaovník rodí až po šiestich rokoch, ako ho zasadíte, ale zato dvakrát do roka. Jeden strom máva až 50 plodov. Semená sa vylúpnu, sparia a nechajú nakvasiť, aby sa z nich dala odstrániť dužina. Neskôr sa sušia a pražia. Na svete existujú len tri druhy kakaovníkov. Criollo – najvzácnejší a najdelikátnejší druh, rodiaci bôby s kakaom, ktoré nie je až také horké, ale zato veľmi aromatické. Criollo je náročné na pôdu a pestuje sa vo Venezuele, na Madagaskare, Srí Lanke a v Indonézii. Pre svoju vzácnosť sa používa len v 10 percentách celosvetovej produkcie čokolády. Ďalším druhom je Forastero – menej kvalitný druh, no omnoho robustnejší, čiže aj cenovo menej náročný, ktorý sa pestuje predovšetkým v Brazílii. Tento druh kakaových bôbov sa vyskytuje v 80 percentách čokolád. No, a napokon kríženec medzi týmito druhmi Trinitario zastupuje zvyšných 10 percent.
Čokolády sa rozdeľujú pomerom kakaového prášku a kakaového masla do všetkým dobre známych druhov. Za najkvalitnejšiu sa považuje horká čokoláda, ktorej obsah kakaového prášku sa pohybuje nad 50 % a obsahuje okrem cukru a kakaového masla aj lecitín. Bežne už v obchode dostaneme až 70-percentnú čokoládu, čo bol kedysi nevídaný fenomén. Mliečna čokoláda, do ktorej sa pridáva ešte sušené mlieko a vanilka, má kakaa o trochu menej, pohybuje sa medzi 18 – 50 %. Biela čokoláda neobsahuje žiadnu kakaovú sušinu, iba kakaové maslo s obsahom kakaa 18 až 30 % plus sušené karamelizované mlieko.
.na mäso, na zdravie aj na lásku
Čokoláda sa však nevyužíva iba ako omamná sladkosť, ktorej sa len sťažka odoláva. Táto posadnutosť sladkou čokoládou je len európska záležitosť. V Latinskej Amerike nájdeme množstvo spôsobov podávania čokolády k slaným pokrmom. Skvelým príkladom je známa omáčka mole poblano, kde sa s čokoládou zmiešajú rajčiny, cibuľa, množstvo čili papričiek, avokádo, mandle a hrozienka. V Mexiku ju hádžu takmer na všetko. Na pečené bravčové, ktoré volajú carnitas, na krevety, namáčajú si v nej tacos aj burritos.
V poslednom čase sa začínajú čoraz viac zdôrazňovať pozitívne zdravotné učinky čokolády. Obsahuje množstvo flavonoidov, ktoré zlepšujú krvný obeh a znižujú obsah cholesterolu v krvi. Vraj stačí zjesť jednu stogramovú horkú čokoládu za týždeň a výsledky sa určite dostavia. O povzbudzujúcich účinkoch čokolády určite vedeli aj vojaci v II. svetovej vojne, keď sa stala povinnou výbavou každého vojaka. Po konzumácii čokolády sa nám zvyšuje hladina serotonínu a zaplavuje nás pocit šťastia. Možno aj preto bola čokoláda vždy spájaná s láskou. Či už za čias Ľudovíta IV., keď madame de Pompadour pila čokoládu po hektolitroch, aby „si rozprúdila krv“, alebo v sedemnástom storočí vo Viedni, keď mníchov dôrazne varovali pred jej požívaním, pretože prináša hriešne myšlienky. V každom prípade, v USA sa každoročne na Valentína predá viac ako 30 miliónov bonboniér v tvare srdca. Niečo na tej čokoláde v spojení s láskou teda musí byť.
Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.