Píšem
Písanie je druhá vec, bez ktorej si neviem predstaviť život, ale nie som profesionálny spisovateľ, písanie je pre mňa sviatok. Až keď ma na druhý pokus prijali na medicínu, kopla ma múza do zadku, chcel som byť básnikom. Na strednej som sa tomu nevenoval, až na univerzite som doháňal čítanie. Viem, čo sú to dekanské termíny, je náročné učiť sa anatómiu a súčasne čítať Prousta a Joycea.
Pes bol výzva
Mám sučku Fridu a jedného túlavého psa. Rok a pol mi trvalo, kým som sa ho mohol dotknúť, bol týraný. Ani na meter sa nepriblížil, keď som mu dával žrať. Najprv som mu dal pred dom len debnu a dáždnik, ľudia si ho tam fotili. Až neskôr bol ochotný ísť do búdy, potom aj do dvora, a teraz, v tomto mraze, je vnútri v teple aspoň do polnoci. Psy mi prevrátili celý svet. Často som chodil do Bratislavy, do divadla, stretnúť sa s kamarátmi, teraz prejdem cez Dunajskú Stredu, spomeniem si na Fridu, otočím sa domov a ideme na prechádzku, aj ten túlavý ide s nami.
Učím sa nerobiť nič
Dcéry ma dotlačili na púť do Camina, ale to pochodovanie bolo podľa nich blízke mojej povahe. Povedali, choď do Indie a skús tam naozaj nič nerobiť. Bol som v ašrame a bolo to nesmierne ťažké, najťažšie bolo, keď som päť dní v kuse opakoval len mantru Óm, bur buvaha... od rána do večera. Po troch dňoch prišla strašná zmena, chaos, až som sa zľakol, že zo starého Hunčíka nič nezostalo, štvrtý deň som pocítil kvalitatívnu zmenu, ostro som sa dokázal sústrediť na niektoré veci, ostatné ma absolútne nezaujímali.
Stále to vytlačím
Robil som atletiku, desaťboj, ale bol som na to malý, tak som sa dal na vzpieranie, tam sú kategórie, mal som 56 kg, perová váha, dvihol som 107 kg v nadhode. Po malom úraze som zo dňa na deň prestal športovať, pribral som dvadsať kíl za štyri mesiace, prvýkrát v živote som si zapálil cigaretu, a to mi ostalo. Ale stále chodím do fitnesu, je to dobrý pocit, keď ešte na lavičke niečo vytlačím.
Som extrémista
Uznávam, všetko ťahám do extrémov, keď šport, tak trojfázovo, teraz už síce fajčím menej, ale škatuľku denne vyfajčím. Prestal som piť alkohol, úplne, ja, ktorý som zbožňoval dobré víno, koňak. Namiesto toho pijem 6 či 7 káv denne. Po tej Indii som sa dal aj na vegetariánstvo. Deti sa mi smiali, že som bol labužník, a teraz mi stačí za hrsť ryže.
O nákupoch snívam
Veľmi rád chodím do antikvariátov, prehrabávam sa, nakupujem cenné knihy, drobnosti, vždy sa niečo nájde. Keď sa mizerne cítim, tak sa obdarujem. Snívam o tom, aké krásne by to bolo, ísť do veľkého, krásneho obchodného domu a tam sa celý deň túlať. V Londýne sa mi to raz podarilo, týždeň som sa chystal do Harrods, v piatok som tam išiel, zapisoval si, kam sa vrátim, potom som objavil kníhkupectvo, tam knihu, kúpil som ju, našiel kaviareň, sadol som si a do večera čítal.
Býval som šovinista
Keď máte dve dcéry, zistíte, ako prežívajú, keď ich niekto opustí, keď majú konflikty a naraz sa na vzťahy pozeráte z iného hľadiska, mám z toho taký blbý pocit, že aký to bol maskulínny šovinizmus, keď som bol mladý. Stačí trochu zmeniť uhol pohľadu a všetko vidíte inak, pritom hovoríte o tej istej veci.
Písanie je druhá vec, bez ktorej si neviem predstaviť život, ale nie som profesionálny spisovateľ, písanie je pre mňa sviatok. Až keď ma na druhý pokus prijali na medicínu, kopla ma múza do zadku, chcel som byť básnikom. Na strednej som sa tomu nevenoval, až na univerzite som doháňal čítanie. Viem, čo sú to dekanské termíny, je náročné učiť sa anatómiu a súčasne čítať Prousta a Joycea.
Pes bol výzva
Mám sučku Fridu a jedného túlavého psa. Rok a pol mi trvalo, kým som sa ho mohol dotknúť, bol týraný. Ani na meter sa nepriblížil, keď som mu dával žrať. Najprv som mu dal pred dom len debnu a dáždnik, ľudia si ho tam fotili. Až neskôr bol ochotný ísť do búdy, potom aj do dvora, a teraz, v tomto mraze, je vnútri v teple aspoň do polnoci. Psy mi prevrátili celý svet. Často som chodil do Bratislavy, do divadla, stretnúť sa s kamarátmi, teraz prejdem cez Dunajskú Stredu, spomeniem si na Fridu, otočím sa domov a ideme na prechádzku, aj ten túlavý ide s nami.
Učím sa nerobiť nič
Dcéry ma dotlačili na púť do Camina, ale to pochodovanie bolo podľa nich blízke mojej povahe. Povedali, choď do Indie a skús tam naozaj nič nerobiť. Bol som v ašrame a bolo to nesmierne ťažké, najťažšie bolo, keď som päť dní v kuse opakoval len mantru Óm, bur buvaha... od rána do večera. Po troch dňoch prišla strašná zmena, chaos, až som sa zľakol, že zo starého Hunčíka nič nezostalo, štvrtý deň som pocítil kvalitatívnu zmenu, ostro som sa dokázal sústrediť na niektoré veci, ostatné ma absolútne nezaujímali.
Stále to vytlačím
Robil som atletiku, desaťboj, ale bol som na to malý, tak som sa dal na vzpieranie, tam sú kategórie, mal som 56 kg, perová váha, dvihol som 107 kg v nadhode. Po malom úraze som zo dňa na deň prestal športovať, pribral som dvadsať kíl za štyri mesiace, prvýkrát v živote som si zapálil cigaretu, a to mi ostalo. Ale stále chodím do fitnesu, je to dobrý pocit, keď ešte na lavičke niečo vytlačím.
Som extrémista
Uznávam, všetko ťahám do extrémov, keď šport, tak trojfázovo, teraz už síce fajčím menej, ale škatuľku denne vyfajčím. Prestal som piť alkohol, úplne, ja, ktorý som zbožňoval dobré víno, koňak. Namiesto toho pijem 6 či 7 káv denne. Po tej Indii som sa dal aj na vegetariánstvo. Deti sa mi smiali, že som bol labužník, a teraz mi stačí za hrsť ryže.
O nákupoch snívam
Veľmi rád chodím do antikvariátov, prehrabávam sa, nakupujem cenné knihy, drobnosti, vždy sa niečo nájde. Keď sa mizerne cítim, tak sa obdarujem. Snívam o tom, aké krásne by to bolo, ísť do veľkého, krásneho obchodného domu a tam sa celý deň túlať. V Londýne sa mi to raz podarilo, týždeň som sa chystal do Harrods, v piatok som tam išiel, zapisoval si, kam sa vrátim, potom som objavil kníhkupectvo, tam knihu, kúpil som ju, našiel kaviareň, sadol som si a do večera čítal.
Býval som šovinista
Keď máte dve dcéry, zistíte, ako prežívajú, keď ich niekto opustí, keď majú konflikty a naraz sa na vzťahy pozeráte z iného hľadiska, mám z toho taký blbý pocit, že aký to bol maskulínny šovinizmus, keď som bol mladý. Stačí trochu zmeniť uhol pohľadu a všetko vidíte inak, pritom hovoríte o tej istej veci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.