Áno, treba priznať, aj medzi mužmi je podozrivo veľa takých, čo uprednostňujú ľahké zeleninové šaláty pred poriadne prepečeným bravčovým kolenom a posedenie s nimi pre vás znamená nekončiacu sa prednášku o zdravotných a spirituálnych výhodách vegetariánstva, vegánstva, poťažmo frutariánstva. A zase na druhej strane sa vyskytuje ohromné množstvo dám, ktoré holdujú kvalitnému mäsu a vedia si ho užiť. Zatiaľ čo v prvom prípade je to veľmi smutný obrázok, v tom druhom ide o presný opak. Preto, milí páni, zabudnime na chvíľu na šovinizmus a sexismus! Pekne krásne pozvime na Valentína naše polovičky na kvalitný steak. A aby sme sa pred nimi neblamovali, tu je zopár dôležitých informácií.
Kedysi sa v našich končinách za steak považovala sviečkovica z kravy upálená na grile dogumova. Tie časy sú, chvalabohu, za nami a pred nami leží svetlá budúcnosť dobre odležaných argentínskych, anglických a írskych mias z mladých býčkov. Steakov je niekoľko druhov, konkrétne sa ich dá napočítať okolo dvadsať, no tých najdôležitejších je päť: filet mignon (klasická sviečkovica), strip loan (nízka roštenka), T-bone (steak s kosťou, na ktorej je aj sviečkovica, aj nízka roštenka), entrecôte alebo rib-eye (vysoká roštenka) a rump steak (stehno). Kto má rád chudšie mäso bez tuku, vyberá si sviečkovú alebo rumpsteak, kto miluje príchuť a omamnú vôňu hovädzieho tuku, nedá dopustiť na strip loan alebo entrecôte. Toto rozdelenie závisí od spôsobu porciovania býka, v strednej Európe sa hovädzina porciuje inak ako v Amerike či v Anglicku.
Chuť steaku mimoriadne závisí aj od správneho odležania mäsa. U nás o tejto metóde zrenia ešte ani nechyrovať, v susednom Česku už pomaly vznikajú farmy, kde hovädzie mäso podobne, ako všade vo svete, nechávajú niekoľko týždňov poriadne odležať pri špeciálnych podmienkach, kde sa teplota drží okolo nuly. Pri takomto odležaní prichádza k narušeniu kolagénových väzieb medzi svalovými vláknami a mäso je potom po úprave nádherne krehké a zvýrazní sa jeho špecifická chuť. V Anglicku, ktoré si na steaky naozaj potrpí, nájdete aj v tých najmenších potravinách steaky rôznych druhov s presným označením času odležania. Môžete si dokonca vybrať, či chcete býčka odležaného týždeň, alebo tri týždne. Podobne, ako si návštevník reštaurácie pri steaku môže vybrať spôsob prípravy. Tých je tiež niekoľko: very rare (veľmi krvavý), rare (krvavý), medium rare (stredne krvavý), medium (napoly prepečený), medium well done (skôr prepečený) a well done (dobre prepečený). Pripraviť steak presne podľa priania zákazníka je veľká veda, v domácich podmienkach si však môžeme pomôcť malým trikom. Prstom pravej ruky sa dotkneme steaku, ktorý pečieme na suchej panvici a stlačme ho. Potom sa dotknime na dlani ľavej ruky pahorku pod naším palcom a porovnajme poddajnosť mäsa a pahorku. Ak je mäso podobne mäkké ako pahorok, keď sa palcom dotkneme ukazováka, máme steak krvavý, keď prostredníka, stredne krvavý, keď prstenníka, máme medium a keď malíčka, tak sme ho dobre prepiekli. Steak potom odstavíme a necháme dôjsť na teplom mieste zopár minút. Podávame našej dáme ochutený čiernym korením a soľou, so šalátom alebo gratinovanými zemiakmi. Pre istotu však, rodová rovnosť či nerovnosť, odporúčam mať v zálohe pripravený aj nejaký ten sladký dezert.
Autor je scenárista.
Najluxustejší steak/
Kto chce pred dámou poriadne zamachrovať a urobiť na ňu skutočný dojem, mal by siahnuť po najluxusnejšom hovädzom, aké sa na trhu dá nájsť. Ide o japonské hovädzie z čierneho plemena tajima-ushi, chovaného v prefektúre Hyōgo, a volá sa kobe. Mäso je nádherne prerastené jemnými pruhmi kvalitného tuku, ktorý mu dáva nezameniteľnú chuť, a je preto vyhľadávané labužníkmi z celého sveta. A treba povedať, že nielen pre jeho chuť. Býčky plemena tajima-ushi dostávajú totiž nezvyčajnú starostlivosť. Počas ich krátkeho života sú každý deň masírované špeciálne vycvičenými masérmi. A nielen to, býčky kŕmia tým najkvalitnejším krmivom, ktoré zapíjajú, predstavte si, pivom! Práve táto kombinácia prináša vraj mäso krehké, že sa to nedá ani opísať. Samozrejme, takto hýčkané hovädzie nestojí päť eur. Jeho cena za kilogram sa pohybuje okolo šesťsto eur a vyššie. Ale čo by človek neurobil pre dámu, ktorá je jeho srdcu drahá, nie?
Kedysi sa v našich končinách za steak považovala sviečkovica z kravy upálená na grile dogumova. Tie časy sú, chvalabohu, za nami a pred nami leží svetlá budúcnosť dobre odležaných argentínskych, anglických a írskych mias z mladých býčkov. Steakov je niekoľko druhov, konkrétne sa ich dá napočítať okolo dvadsať, no tých najdôležitejších je päť: filet mignon (klasická sviečkovica), strip loan (nízka roštenka), T-bone (steak s kosťou, na ktorej je aj sviečkovica, aj nízka roštenka), entrecôte alebo rib-eye (vysoká roštenka) a rump steak (stehno). Kto má rád chudšie mäso bez tuku, vyberá si sviečkovú alebo rumpsteak, kto miluje príchuť a omamnú vôňu hovädzieho tuku, nedá dopustiť na strip loan alebo entrecôte. Toto rozdelenie závisí od spôsobu porciovania býka, v strednej Európe sa hovädzina porciuje inak ako v Amerike či v Anglicku.
Chuť steaku mimoriadne závisí aj od správneho odležania mäsa. U nás o tejto metóde zrenia ešte ani nechyrovať, v susednom Česku už pomaly vznikajú farmy, kde hovädzie mäso podobne, ako všade vo svete, nechávajú niekoľko týždňov poriadne odležať pri špeciálnych podmienkach, kde sa teplota drží okolo nuly. Pri takomto odležaní prichádza k narušeniu kolagénových väzieb medzi svalovými vláknami a mäso je potom po úprave nádherne krehké a zvýrazní sa jeho špecifická chuť. V Anglicku, ktoré si na steaky naozaj potrpí, nájdete aj v tých najmenších potravinách steaky rôznych druhov s presným označením času odležania. Môžete si dokonca vybrať, či chcete býčka odležaného týždeň, alebo tri týždne. Podobne, ako si návštevník reštaurácie pri steaku môže vybrať spôsob prípravy. Tých je tiež niekoľko: very rare (veľmi krvavý), rare (krvavý), medium rare (stredne krvavý), medium (napoly prepečený), medium well done (skôr prepečený) a well done (dobre prepečený). Pripraviť steak presne podľa priania zákazníka je veľká veda, v domácich podmienkach si však môžeme pomôcť malým trikom. Prstom pravej ruky sa dotkneme steaku, ktorý pečieme na suchej panvici a stlačme ho. Potom sa dotknime na dlani ľavej ruky pahorku pod naším palcom a porovnajme poddajnosť mäsa a pahorku. Ak je mäso podobne mäkké ako pahorok, keď sa palcom dotkneme ukazováka, máme steak krvavý, keď prostredníka, stredne krvavý, keď prstenníka, máme medium a keď malíčka, tak sme ho dobre prepiekli. Steak potom odstavíme a necháme dôjsť na teplom mieste zopár minút. Podávame našej dáme ochutený čiernym korením a soľou, so šalátom alebo gratinovanými zemiakmi. Pre istotu však, rodová rovnosť či nerovnosť, odporúčam mať v zálohe pripravený aj nejaký ten sladký dezert.
Autor je scenárista.
Najluxustejší steak/
Kto chce pred dámou poriadne zamachrovať a urobiť na ňu skutočný dojem, mal by siahnuť po najluxusnejšom hovädzom, aké sa na trhu dá nájsť. Ide o japonské hovädzie z čierneho plemena tajima-ushi, chovaného v prefektúre Hyōgo, a volá sa kobe. Mäso je nádherne prerastené jemnými pruhmi kvalitného tuku, ktorý mu dáva nezameniteľnú chuť, a je preto vyhľadávané labužníkmi z celého sveta. A treba povedať, že nielen pre jeho chuť. Býčky plemena tajima-ushi dostávajú totiž nezvyčajnú starostlivosť. Počas ich krátkeho života sú každý deň masírované špeciálne vycvičenými masérmi. A nielen to, býčky kŕmia tým najkvalitnejším krmivom, ktoré zapíjajú, predstavte si, pivom! Práve táto kombinácia prináša vraj mäso krehké, že sa to nedá ani opísať. Samozrejme, takto hýčkané hovädzie nestojí päť eur. Jeho cena za kilogram sa pohybuje okolo šesťsto eur a vyššie. Ale čo by človek neurobil pre dámu, ktorá je jeho srdcu drahá, nie?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.