Ale, samozrejme, isté to ešte nie je. Ako Matovičova listina, ktorú cirkus s detektorom nieže zastavil v rozlete, ale zrazil späť, tak aj „99 percent-Občiansky hlas“ levitujú na povestnom rozhraní medzi zatratením a slávou. Je pravda, že keby sa z preferencií aktuálnych tri týždne pred voľbami dostali do NR SR oba subjekty, šlo by skôr o veľké ako menšie prekvapenie.
Taký scenár by znamenal už ozaj citeľné prevrstvenie politickej mapy. Najmä ak by z obrazu súčasne vypadla SNS, či dokonca – nechce sa stále veriť – SDKÚ. Naopak, pokiaľ sa prebije iba jeden – skôr Matovič ako „99“ – tak o nejakom hlbšom pohybe, ktorý by mal trvalo poznačiť slovenskú scénu, sa hovoriť dať nebude.
Čo sa týka Matoviča, už aj preto, lebo rok a pol sa poznáme, a vlastne by šlo len o rozšírenie komparzu pre hlavného šoumena zo štyroch na desať, prípadne ešte o čosi viac poslancov. Tu leží inak kľúčový posun v charaktere OLaNO „po detektore“. Z listiny „pred detektorom“ by sa zrejme prekrúžkovali do NR SR reálni politici, ktorí by svetlá reflektorov z Matoviča aspoň čiastočne odklonili, pacifikovali ho a dali zoskupeniu politický obsah. „Po detektore“ – ak teda OĽaNO preskočí 5 percent – nás čaká „one man šou“, ktorú sotvakto bude brať vážne.
Nie je pritom vôbec jedno, kto bude vládu, ktorá bez Smeru takmer naisto nevznikne, kontrolovať z opozície. Jej zaplnenie až dvoma „stranami“ či „hnutiami“ takpovediac vesmírneho typu stavia nad budúcnosť nové otázniky. Ani 99 percent nemá žiadnu reálno-politickú či personálnu podstatu, ktorá by sa dala zaradiť do šablóny či opozície voči Smeru, či opozície voči tejto pravici. Novotvaru, ktorého štvorka na listine a zrejme hlavný sponzor hovorí, že „nebudeme súčasťou zlepenca pravice ani ľavice s gorilími stranami“, o politiku ani veľmi nebeží.
Nielen dominantnou rolou Ivana Weissa, ale trebárs aj náborom kandidátov cez internet – ktorí sa takto vôbec ani nepoznajú! – sa to celé najviac podobá na české Věci veřejné. Tie tiež povstali akoby spod zeme týždne pred voľbami a tiež rinčali protikorupčnou rétorikou, ktorou sa vymedzovali proti celej politickej triede, akurát nepoužívali výraz „gorily“, ale „dinosauri“. Napokon skončili vo vládnej koalícii ako strana s ďaleko najväčšími a najhoršími škandálmi, o ktorej dnes už existujú dôkazy, že vznikla ako podnikateľský zámer za účelom ťažiť rentu z verejného sektora.
Ak prekročíme „detail“, že Vít Bárta priznal pred vstupom do parlamentu pôvod majetku (a detektívnu firmu prepísal na brata), čo Ivan Weiss akosi nechce urobiť, tak dávať znamienko rovnosti medzi týchto dvoch by bolo predčasné i preto, lebo VV pôsobili v ranom štádiu dojmom omnoho prepracovanejšieho „projektu“ (kvázilíder Radek John verzus Dušátková...) Podobností je však dosť, aby sme si na subjekt s jediným odkazom a úplne zmätočným programom dali pozor. V premene na takú silu, že sa o ňom práve končí komentár, pritom 99 percentám stačilo jediné: Preniknúť do verejného povedomia. Je dokonalou iróniou, že cestou k tomu museli porušiť (obísť, podliezť) tie ustanovenia o politickej reklame, ktoré si samy „gorilie strany“ dali do zákona, aby obmedzili politickú súťaž.
Taký scenár by znamenal už ozaj citeľné prevrstvenie politickej mapy. Najmä ak by z obrazu súčasne vypadla SNS, či dokonca – nechce sa stále veriť – SDKÚ. Naopak, pokiaľ sa prebije iba jeden – skôr Matovič ako „99“ – tak o nejakom hlbšom pohybe, ktorý by mal trvalo poznačiť slovenskú scénu, sa hovoriť dať nebude.
Čo sa týka Matoviča, už aj preto, lebo rok a pol sa poznáme, a vlastne by šlo len o rozšírenie komparzu pre hlavného šoumena zo štyroch na desať, prípadne ešte o čosi viac poslancov. Tu leží inak kľúčový posun v charaktere OLaNO „po detektore“. Z listiny „pred detektorom“ by sa zrejme prekrúžkovali do NR SR reálni politici, ktorí by svetlá reflektorov z Matoviča aspoň čiastočne odklonili, pacifikovali ho a dali zoskupeniu politický obsah. „Po detektore“ – ak teda OĽaNO preskočí 5 percent – nás čaká „one man šou“, ktorú sotvakto bude brať vážne.
Nie je pritom vôbec jedno, kto bude vládu, ktorá bez Smeru takmer naisto nevznikne, kontrolovať z opozície. Jej zaplnenie až dvoma „stranami“ či „hnutiami“ takpovediac vesmírneho typu stavia nad budúcnosť nové otázniky. Ani 99 percent nemá žiadnu reálno-politickú či personálnu podstatu, ktorá by sa dala zaradiť do šablóny či opozície voči Smeru, či opozície voči tejto pravici. Novotvaru, ktorého štvorka na listine a zrejme hlavný sponzor hovorí, že „nebudeme súčasťou zlepenca pravice ani ľavice s gorilími stranami“, o politiku ani veľmi nebeží.
Nielen dominantnou rolou Ivana Weissa, ale trebárs aj náborom kandidátov cez internet – ktorí sa takto vôbec ani nepoznajú! – sa to celé najviac podobá na české Věci veřejné. Tie tiež povstali akoby spod zeme týždne pred voľbami a tiež rinčali protikorupčnou rétorikou, ktorou sa vymedzovali proti celej politickej triede, akurát nepoužívali výraz „gorily“, ale „dinosauri“. Napokon skončili vo vládnej koalícii ako strana s ďaleko najväčšími a najhoršími škandálmi, o ktorej dnes už existujú dôkazy, že vznikla ako podnikateľský zámer za účelom ťažiť rentu z verejného sektora.
Ak prekročíme „detail“, že Vít Bárta priznal pred vstupom do parlamentu pôvod majetku (a detektívnu firmu prepísal na brata), čo Ivan Weiss akosi nechce urobiť, tak dávať znamienko rovnosti medzi týchto dvoch by bolo predčasné i preto, lebo VV pôsobili v ranom štádiu dojmom omnoho prepracovanejšieho „projektu“ (kvázilíder Radek John verzus Dušátková...) Podobností je však dosť, aby sme si na subjekt s jediným odkazom a úplne zmätočným programom dali pozor. V premene na takú silu, že sa o ňom práve končí komentár, pritom 99 percentám stačilo jediné: Preniknúť do verejného povedomia. Je dokonalou iróniou, že cestou k tomu museli porušiť (obísť, podliezť) tie ustanovenia o politickej reklame, ktoré si samy „gorilie strany“ dali do zákona, aby obmedzili politickú súťaž.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.