.ak by sme hodnotili kandidátov na poslanecké miesta v parlamente podľa vzdelania, Ivan Weiss, sponzor a zároveň kandidát za Hnutie 99 %, by sa rozhodne zaradil na špičku. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského, ale bakalársky titul si doniesol z prestížnej Yale University. Ani toto prvotriedne vzdelanie mu nestačilo a po návrate z Ameriky externe študoval umelú inteligenciu na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Weiss je všestranne rozvinutou osobou – v mladosti súťažne hrával šach, venoval sa spoločenským tancom a darí sa mu aj v športe, kde sa venuje konskému pólu.
Istý čas sme tu žili v nádeji, že nové hodnotové postoje a čistejšie pravidlá nám sem môže priniesť generácia, ktorá študovala na prestížnych západných školách a ktorá si odtiaľ doniesla aj vyššie morálne nároky na svet biznisu či politiky. Ivan Weiss je človek, ktorý by mal túto nádej potvrdiť.
Sám priznáva, že si z Ameriky priniesol vyššie ambície, ako byť len dobrý biznismen. So spolužiakmi, ktorí nepochádzali z USA, snívali vraj na vysokoškolskej pôde o tom, ako sa vrátia domov a využijú svoje „neštandardné vzdelanie a úžasné skúsenosti na to, aby posunuli svoje rodné krajiny dopredu“.
Z Yale si okrem vysokých ambícií priniesol aj zaujímavé kontakty a americky príjemné vystupovanie, ktoré robí na človeka dobrý dojem. Ale tvrdiť, že by sa v biznise správal celkom inak ako ambiciózni chlapci, ktorí vyštudovali moskovské diplomatické školy, by som sa neodvážil.
.závratná kariéra
Weiss krátko po skončení univerzitného štúdia, teda už v roku 1998, nastúpil do Slovenského plynárenského priemyslu ako poradca generálneho riaditeľa pre financie. O pár mesiacov už získal funkciu riaditeľa stratégie plynárenského monopolu na Slovensku. To je závratná kariéra pre 26-ročného človeka. Isto mu pomohlo vynikajúce vzdelanie, ale svoju rolu zrejme zohral aj fakt, že jeho rodina podporovala SDĽ, ktorá vtedy bola vo vládnej koalícii. Jeho otec bol vplyvný muž zbrojárskeho odvetvia a Weissovci mali vplyv. V niečom sa rodina Weissovcov podobá na rodinu Lexovcov či Tkáčovcov. Aj tam silné postavenie otca v slovenskom biznise naštartovalo rýchlu kariéru synov.
Vysoké posty v SPP boli pre Weissa akoby ďalšou univerzitou, tentoraz však išlo o školu praktického biznisu na slovenský spôsob. Už o pár rokov po odchode z SPP sa skupina firiem, v ktorých bol Weiss zainteresovaný, dala na obchodovanie práve so SPP. Za dodávky plynu pre mesto Levice od SPP od roku 2006 neplatili, ale rozhodnutím súdu si zabezpečili, že SPP plyn dodávať musel. A Levičania za teplo museli platiť jednu z najvyšších cien na Slovensku. Rozpory okolo tohto sporu trvajú dodnes a tak SPP, ako ani zostava Firiem Leven, T-Invest, Fortunae debatovať o spornej minulosti nechcú. Pritom podľa odhadov zostalo v tejto kauze niekde vo vzduchu medzi Levicami a SPP zamrznutých asi 33 miliónov eur. „Je demagógia, ak niektorí ľudia hovoria, že môj kapitál pochádza z Levíc. V Levene som robil stratégiu regulácie cien, no nebol som tam nikdy majetkovo angažovaný,“ tvrdí Weiss. Na valných zhromaždeniach Levenu však vystupoval ako zástupca majiteľov. V orgánoch Levenu v minulosti vystupoval aj exsiskár, ktorého meno je známe aj z prípadu únosu syna Michala Kováča, Michal Hrbáček. Jeho meno obvykle v slovenskom biznise signalizuje, že firmy používajú nadštandardné „manažérske“ služby.
.politika je dôležitá
Otec Ivana Weissa je obchodník so zbraňami. Rodina Weissovcov kontroluje firmy okolo skupiny Puli. Ivan Weiss odmieta, že by aj on sám podnikal v zbrojárstve. To vraj na Slovensku ani neexistuje, je tu iba „hrubá strojárina“. Priznáva iba, že v otcovej prešovskej fabrike Delta Defence nastavoval dlhodobú stratégiu. S tou však môže byť problém.
Budúcnosť vlajkového produktu spoločnosti Delta Defence, modernizovaný raketomet RM70, je ohrozený. Raketomet sa síce podarilo predať slovenskej armáde, no jeho exportné možnosti sa blížia nule. Slovensko je medzinárodným spoločenstvom tlačené podpísať dohodu o zákaze kontajnerových striel a raketomety z prešovskej firmy sa konštruovali práve na používanie takýchto striel. Munícia, ktorá vybuchne nad povrchom bojiska a ďalšou submuníciou robí škody na veľkej ploche, je nebezpečná často aj po skončení bojov.
Spoločnosti Delta Defence o chvíľu expiruje aj kšeft, ktorý získali na pofidérnej štátnej megazakázke komunikačného systému Mokys. Budúcnosť nie je istá ani v obchodoch s náhradnými dielcami pre zbrane, ktoré skupina posielala na sever Afriky, najmä pre nedávnu zmenu tamojšej politickej situácie. Pred kolekciou firiem Weissovcov, ktoré sa krútili v zbrojárskej brandži, tak stojí výzva, čo s budúcnosťou. Politický vplyv môže rodina Weissovcov v nasledujúcom období potrebovať.
Weissovci ako podnikatelia vždy potrebovali politické zázemie. Hlásili sa k ľavici a jedna z ich firiem aj oficiálne podporovala pôvodnú SDĽ. Zrejme sa im to aj vyplatilo. Strýko Ivana, Tomáš, sa v deväťdesiatych rokoch preslávil nielen čudnými dodávkami uhlia do politikmi kontrolovaných elektrární, ale aj zvláštnymi zápočtami pohľadávok smerom k Slovenským elektrárňam. Rodina sa angažovala aj v Strane demokratického stredu Ivana Mjartana, kde bol Tomáš podpredsedom.
Finančný vstup Weissovcov do minulých parlamentných volieb pod zástavou Novej SDĽ nevyšiel. Akurát sa podarilo potiahnuť Smeru dve percentá ľavicových voličov. To Smer zrejme nahnevalo, a tak je vzájomná spolupráca rodiny a Smeru v najbližších obdobiach nepravdepodobná. Ale jeden benefit Weissovci zaznamenali – bývalá populárna hovorkyňa colníkov a ministerstva zdravotníctva Silvia Horváthová, ktorá kandidovala za Novú SDĽ, sa po voľbách stala šéfkou sekcie ministerstva hospodárstva, ktorá má na starosti kontrolu obchodovania so zbraňami.
Ivan Weiss však tvrdí, že so zbraňami nemá nič spoločné. Na otázku, odkiaľ pochádzajú jeho finančné zdroje, som však ani pri dlhom osobnom rozhovore nedostal relevantnú odpoveď. Dnes vraj radí zahraničným firmám. Keď som sa opýtal, aké sú to firmy, či mu môžu dať nejakú referenciu, odpoveď som nedostal.
Autor je šéfreportér Trendu.
Istý čas sme tu žili v nádeji, že nové hodnotové postoje a čistejšie pravidlá nám sem môže priniesť generácia, ktorá študovala na prestížnych západných školách a ktorá si odtiaľ doniesla aj vyššie morálne nároky na svet biznisu či politiky. Ivan Weiss je človek, ktorý by mal túto nádej potvrdiť.
Sám priznáva, že si z Ameriky priniesol vyššie ambície, ako byť len dobrý biznismen. So spolužiakmi, ktorí nepochádzali z USA, snívali vraj na vysokoškolskej pôde o tom, ako sa vrátia domov a využijú svoje „neštandardné vzdelanie a úžasné skúsenosti na to, aby posunuli svoje rodné krajiny dopredu“.
Z Yale si okrem vysokých ambícií priniesol aj zaujímavé kontakty a americky príjemné vystupovanie, ktoré robí na človeka dobrý dojem. Ale tvrdiť, že by sa v biznise správal celkom inak ako ambiciózni chlapci, ktorí vyštudovali moskovské diplomatické školy, by som sa neodvážil.
.závratná kariéra
Weiss krátko po skončení univerzitného štúdia, teda už v roku 1998, nastúpil do Slovenského plynárenského priemyslu ako poradca generálneho riaditeľa pre financie. O pár mesiacov už získal funkciu riaditeľa stratégie plynárenského monopolu na Slovensku. To je závratná kariéra pre 26-ročného človeka. Isto mu pomohlo vynikajúce vzdelanie, ale svoju rolu zrejme zohral aj fakt, že jeho rodina podporovala SDĽ, ktorá vtedy bola vo vládnej koalícii. Jeho otec bol vplyvný muž zbrojárskeho odvetvia a Weissovci mali vplyv. V niečom sa rodina Weissovcov podobá na rodinu Lexovcov či Tkáčovcov. Aj tam silné postavenie otca v slovenskom biznise naštartovalo rýchlu kariéru synov.
Vysoké posty v SPP boli pre Weissa akoby ďalšou univerzitou, tentoraz však išlo o školu praktického biznisu na slovenský spôsob. Už o pár rokov po odchode z SPP sa skupina firiem, v ktorých bol Weiss zainteresovaný, dala na obchodovanie práve so SPP. Za dodávky plynu pre mesto Levice od SPP od roku 2006 neplatili, ale rozhodnutím súdu si zabezpečili, že SPP plyn dodávať musel. A Levičania za teplo museli platiť jednu z najvyšších cien na Slovensku. Rozpory okolo tohto sporu trvajú dodnes a tak SPP, ako ani zostava Firiem Leven, T-Invest, Fortunae debatovať o spornej minulosti nechcú. Pritom podľa odhadov zostalo v tejto kauze niekde vo vzduchu medzi Levicami a SPP zamrznutých asi 33 miliónov eur. „Je demagógia, ak niektorí ľudia hovoria, že môj kapitál pochádza z Levíc. V Levene som robil stratégiu regulácie cien, no nebol som tam nikdy majetkovo angažovaný,“ tvrdí Weiss. Na valných zhromaždeniach Levenu však vystupoval ako zástupca majiteľov. V orgánoch Levenu v minulosti vystupoval aj exsiskár, ktorého meno je známe aj z prípadu únosu syna Michala Kováča, Michal Hrbáček. Jeho meno obvykle v slovenskom biznise signalizuje, že firmy používajú nadštandardné „manažérske“ služby.
.politika je dôležitá
Otec Ivana Weissa je obchodník so zbraňami. Rodina Weissovcov kontroluje firmy okolo skupiny Puli. Ivan Weiss odmieta, že by aj on sám podnikal v zbrojárstve. To vraj na Slovensku ani neexistuje, je tu iba „hrubá strojárina“. Priznáva iba, že v otcovej prešovskej fabrike Delta Defence nastavoval dlhodobú stratégiu. S tou však môže byť problém.
Budúcnosť vlajkového produktu spoločnosti Delta Defence, modernizovaný raketomet RM70, je ohrozený. Raketomet sa síce podarilo predať slovenskej armáde, no jeho exportné možnosti sa blížia nule. Slovensko je medzinárodným spoločenstvom tlačené podpísať dohodu o zákaze kontajnerových striel a raketomety z prešovskej firmy sa konštruovali práve na používanie takýchto striel. Munícia, ktorá vybuchne nad povrchom bojiska a ďalšou submuníciou robí škody na veľkej ploche, je nebezpečná často aj po skončení bojov.
Spoločnosti Delta Defence o chvíľu expiruje aj kšeft, ktorý získali na pofidérnej štátnej megazakázke komunikačného systému Mokys. Budúcnosť nie je istá ani v obchodoch s náhradnými dielcami pre zbrane, ktoré skupina posielala na sever Afriky, najmä pre nedávnu zmenu tamojšej politickej situácie. Pred kolekciou firiem Weissovcov, ktoré sa krútili v zbrojárskej brandži, tak stojí výzva, čo s budúcnosťou. Politický vplyv môže rodina Weissovcov v nasledujúcom období potrebovať.
Weissovci ako podnikatelia vždy potrebovali politické zázemie. Hlásili sa k ľavici a jedna z ich firiem aj oficiálne podporovala pôvodnú SDĽ. Zrejme sa im to aj vyplatilo. Strýko Ivana, Tomáš, sa v deväťdesiatych rokoch preslávil nielen čudnými dodávkami uhlia do politikmi kontrolovaných elektrární, ale aj zvláštnymi zápočtami pohľadávok smerom k Slovenským elektrárňam. Rodina sa angažovala aj v Strane demokratického stredu Ivana Mjartana, kde bol Tomáš podpredsedom.
Finančný vstup Weissovcov do minulých parlamentných volieb pod zástavou Novej SDĽ nevyšiel. Akurát sa podarilo potiahnuť Smeru dve percentá ľavicových voličov. To Smer zrejme nahnevalo, a tak je vzájomná spolupráca rodiny a Smeru v najbližších obdobiach nepravdepodobná. Ale jeden benefit Weissovci zaznamenali – bývalá populárna hovorkyňa colníkov a ministerstva zdravotníctva Silvia Horváthová, ktorá kandidovala za Novú SDĽ, sa po voľbách stala šéfkou sekcie ministerstva hospodárstva, ktorá má na starosti kontrolu obchodovania so zbraňami.
Ivan Weiss však tvrdí, že so zbraňami nemá nič spoločné. Na otázku, odkiaľ pochádzajú jeho finančné zdroje, som však ani pri dlhom osobnom rozhovore nedostal relevantnú odpoveď. Dnes vraj radí zahraničným firmám. Keď som sa opýtal, aké sú to firmy, či mu môžu dať nejakú referenciu, odpoveď som nedostal.
Autor je šéfreportér Trendu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.