.na dávnejší slogan SDKÚ-DS môžeme pokojne zabudnúť. Cesty sú aj tam, kde nie je vôľa. Presnejšie, asi najhoršie cesty 2. a 3. triedy „zdedil“ po delimitácii od štátu Banskobystrický samosprávny kraj (BB SSK). „Podľa našich prepočtov potrebujeme asi 180 miliónov eur, aby sme dostali 2 462 kilometrov ciest a 1 039 mostov do prevádzkyschopného stavu,“ uvádza hovorca kraja Peter Hajnala alarmujúce čísla.
Nedávno sa Stredoslováci „spolčili“ s ďalšími šiestimi krajmi proti kolegom z Bratislavy, pretože systém, ktorý platí dnes – teda oprava ciest financovaná z výberu dane z motorových vozidiel podľa miesta registrácie – považujú za nespravodlivý. Bratislavský kraj spravuje totiž iba 550 kilometrov ciest 2. a 3. triedy, na daniach však vyberie výrazne viac ako ostatné kraje. A pritom mnohé z áut registrovaných v Bratislave jazdia v iných regiónoch. „Zvyšok Slovenska“ preto očakáva, že odborníci zo Žilinskej univerzity a Výskumného ústavu dopravného v Žiline navrhnú centrálny výber daní a ich prerozdelenie jednotlivým krajom na opravu komunikácií podľa spravodlivého koeficientu. Aký bude, zatiaľ nie je známe. Hlasovanie by malo prejsť parlamentom, kde možno očakávať na túto tému búrlivú diskusiu.
Obyvateľov menších miest a obcí však netrápia iba rozbité cesty. Od zavedenia mýta pred niekoľkými rokmi im strpčovali život a spôsobovali neraz praskanie domov bezohľadní vodiči kamiónov, ktorí – aby obišli platené úseky – doteraz jazdili po cestách 2. a 3. triedy. Rozzúrení starostovia a obyvatelia sa usilovali cesty blokovať, neraz hrozili vysypaním štrku. Od minulého týždňa je všetko inak. Národná diaľničná spoločnosť osadila po celom Slovensku 133 dopravných značiek, ktoré vstup kamiónov na tieto cesty zakazujú. Vydýchnuť by si teda mali nielen v Terchovej, kadiaľ jazdili vozidlá ťažšie ako 12 ton, aby sa vyhli úseku pod Strečnom.
.nebezpečná cesta
Nevydýchli si však v Slovenských Ďarmotách. Zabudnutú dedinku na slovensko-maďarskej hranici v okrese Veľký Krtíš, kde je hlavnou dominantou čerpacia stanica, už takmer dvadsať rokov trápi cesta pripomínajúca ementál. Alebo vojenský výcvikový priestor, ak chcete. Bezradná starostka Denisa Árvayová už takisto dlhé roky ochotne ukazuje zástupcom médií asi 500-metrový úsek tzv. Iliašovskej cesty, ktorá spája Ďarmoty s Lesenicami. Ak si túžite odskúšať tlmiče, gumy alebo nápravu, rozhodne by ste sa nemali tomuto miestu vyhnúť.
„Iliašovskú cestu má v správe Banskobystrický kraj. Prechádza cez obývanú časť obce, jazdia tade aj linky SAD. Viackrát nás vodiči autobusov upozorňovali, že ak sa s cestou nič neurobí, zrušia spoje,“ hovorí starostka Árvayová a dodáva: „Motoristi si tam ničia autá. A nielen to, problém majú aj chodci. Jedna pani dokonca spadla a zranila si tvár.“
Bizarné je, že ak dotyčný úsek cesty navštívite, uvedomíte si scénku ako z Kocúrkova. Celkovo má tá cesta asi dva kilometre. Z toho kilometer a pol perfektne opravili vodárne a kanalizácie, keď robili verejný vodovod. Na zvyšných 500 metrov nikto nesiahol od čias Gustáva Husáka. „Som starostkou šesť rokov. O žiadostiach mojich predchodcov nemám vedomosti, no ja som už trikrát urgovala žiadosť na VÚC, aby cestu opravili. Poskytli sme im aj fotografie, z Banskej Bystrice prišli na obhliadky – a stále nič. Pomôže iba zaradiť jednotku a modliť sa, aby sa nič nestalo,“ dodáva starostka Árvayová.
.z čoho?
Krajská správa ciest má viac ako 500 zamestnancov a 517 mechanizmov: nakladače, odhŕňače, posýpače či frézy. Nasadzujú ich najmä pri snežení. Hajnala priznáva, že cesty v okrese Veľký Krtíš sú na tom ozaj najhoršie. Kraj eviduje 7 kilometrov ciest 2. triedy a 74 kilometrov ciest 3. triedy v havarijnom stave. Kompletná oprava jedného kilometra rozbitej cesty stojí asi 160-tisíc eur. Aj tu platí, že „plátanie“ – či už obalovou zmesou v zime za studena, alebo v lete za tepla – sa nevypláca. „Najlepšie je robiť celý súvislý úsek tak, že sa uzatvoria prístupy a eliminujú všetky možné trhliny,“ vysvetľuje vedúci odboru hospodárskej stratégie a riadenia majetku BB SSK Maroš Hrádela.
Kraj má troch cestných inšpektorov, ktorí sú denne v teréne. Dávajú informácie o úsekoch, ktoré potrebujú urgentnú opravu. Prvotnou príčinou rozpadu vozovky sú obvykle trhliny, do ktorých natečie voda, ktorá keď zamrzne, tak spôsobí rozpad a výtlky. Najhoršie pritom nie sú vysoké mrazy, ale teploty okolo nuly, keď pri opakovanom zamrznutí dprichádza k najväčšiemu poškodeniu vozovky. Z malých prasklín sa stávajú medzi motoristami „obľúbené“ veľké jamy.
Zaujímavá je otázka zodpovednosti za škodu. BB SSK eviduje asi 150 sťažností
na kvalitu vozoviek. Podľa cestného zákona je motorista povinný prispôsobiť jazdu stavu vozovky. Jej správca je zároveň povinný označiť nebezpečné úseky (nejde iba o výtlky, v zime je nebezpečná aj poľadovica) dopravnými značkami. Ak tak neurobí, nesie hlavnú zodpovednosť a musí hradiť škody. Ak dôjde k poškodeniu vozidla, mal by vodič v prvom rade privolať policajnú hliadku. Tá určí mieru zavinenia. V roku 2011 BB SSK z poistenia hradil približne 31 škodových udalostí v celkovej sume necelých 12-tisíc eur. Hajnala priznáva, že kraj zo svojho rozpočtu zvládne horko-ťažko iba základné opravy ciest. Súvislé rekonštrukcie vyžadujú úverové zdroje alebo čerpanie z europrojektov. V súčasnosti vďaka nim kraj opravuje 144 kilometrov ciest za takmer 24-miliónov eur. Na ďalšie havarijné úseky zdroje zatiaľ nie sú.
Nedávno sa Stredoslováci „spolčili“ s ďalšími šiestimi krajmi proti kolegom z Bratislavy, pretože systém, ktorý platí dnes – teda oprava ciest financovaná z výberu dane z motorových vozidiel podľa miesta registrácie – považujú za nespravodlivý. Bratislavský kraj spravuje totiž iba 550 kilometrov ciest 2. a 3. triedy, na daniach však vyberie výrazne viac ako ostatné kraje. A pritom mnohé z áut registrovaných v Bratislave jazdia v iných regiónoch. „Zvyšok Slovenska“ preto očakáva, že odborníci zo Žilinskej univerzity a Výskumného ústavu dopravného v Žiline navrhnú centrálny výber daní a ich prerozdelenie jednotlivým krajom na opravu komunikácií podľa spravodlivého koeficientu. Aký bude, zatiaľ nie je známe. Hlasovanie by malo prejsť parlamentom, kde možno očakávať na túto tému búrlivú diskusiu.
Obyvateľov menších miest a obcí však netrápia iba rozbité cesty. Od zavedenia mýta pred niekoľkými rokmi im strpčovali život a spôsobovali neraz praskanie domov bezohľadní vodiči kamiónov, ktorí – aby obišli platené úseky – doteraz jazdili po cestách 2. a 3. triedy. Rozzúrení starostovia a obyvatelia sa usilovali cesty blokovať, neraz hrozili vysypaním štrku. Od minulého týždňa je všetko inak. Národná diaľničná spoločnosť osadila po celom Slovensku 133 dopravných značiek, ktoré vstup kamiónov na tieto cesty zakazujú. Vydýchnuť by si teda mali nielen v Terchovej, kadiaľ jazdili vozidlá ťažšie ako 12 ton, aby sa vyhli úseku pod Strečnom.
.nebezpečná cesta
Nevydýchli si však v Slovenských Ďarmotách. Zabudnutú dedinku na slovensko-maďarskej hranici v okrese Veľký Krtíš, kde je hlavnou dominantou čerpacia stanica, už takmer dvadsať rokov trápi cesta pripomínajúca ementál. Alebo vojenský výcvikový priestor, ak chcete. Bezradná starostka Denisa Árvayová už takisto dlhé roky ochotne ukazuje zástupcom médií asi 500-metrový úsek tzv. Iliašovskej cesty, ktorá spája Ďarmoty s Lesenicami. Ak si túžite odskúšať tlmiče, gumy alebo nápravu, rozhodne by ste sa nemali tomuto miestu vyhnúť.
„Iliašovskú cestu má v správe Banskobystrický kraj. Prechádza cez obývanú časť obce, jazdia tade aj linky SAD. Viackrát nás vodiči autobusov upozorňovali, že ak sa s cestou nič neurobí, zrušia spoje,“ hovorí starostka Árvayová a dodáva: „Motoristi si tam ničia autá. A nielen to, problém majú aj chodci. Jedna pani dokonca spadla a zranila si tvár.“
Bizarné je, že ak dotyčný úsek cesty navštívite, uvedomíte si scénku ako z Kocúrkova. Celkovo má tá cesta asi dva kilometre. Z toho kilometer a pol perfektne opravili vodárne a kanalizácie, keď robili verejný vodovod. Na zvyšných 500 metrov nikto nesiahol od čias Gustáva Husáka. „Som starostkou šesť rokov. O žiadostiach mojich predchodcov nemám vedomosti, no ja som už trikrát urgovala žiadosť na VÚC, aby cestu opravili. Poskytli sme im aj fotografie, z Banskej Bystrice prišli na obhliadky – a stále nič. Pomôže iba zaradiť jednotku a modliť sa, aby sa nič nestalo,“ dodáva starostka Árvayová.
.z čoho?
Krajská správa ciest má viac ako 500 zamestnancov a 517 mechanizmov: nakladače, odhŕňače, posýpače či frézy. Nasadzujú ich najmä pri snežení. Hajnala priznáva, že cesty v okrese Veľký Krtíš sú na tom ozaj najhoršie. Kraj eviduje 7 kilometrov ciest 2. triedy a 74 kilometrov ciest 3. triedy v havarijnom stave. Kompletná oprava jedného kilometra rozbitej cesty stojí asi 160-tisíc eur. Aj tu platí, že „plátanie“ – či už obalovou zmesou v zime za studena, alebo v lete za tepla – sa nevypláca. „Najlepšie je robiť celý súvislý úsek tak, že sa uzatvoria prístupy a eliminujú všetky možné trhliny,“ vysvetľuje vedúci odboru hospodárskej stratégie a riadenia majetku BB SSK Maroš Hrádela.
Kraj má troch cestných inšpektorov, ktorí sú denne v teréne. Dávajú informácie o úsekoch, ktoré potrebujú urgentnú opravu. Prvotnou príčinou rozpadu vozovky sú obvykle trhliny, do ktorých natečie voda, ktorá keď zamrzne, tak spôsobí rozpad a výtlky. Najhoršie pritom nie sú vysoké mrazy, ale teploty okolo nuly, keď pri opakovanom zamrznutí dprichádza k najväčšiemu poškodeniu vozovky. Z malých prasklín sa stávajú medzi motoristami „obľúbené“ veľké jamy.
Zaujímavá je otázka zodpovednosti za škodu. BB SSK eviduje asi 150 sťažností
na kvalitu vozoviek. Podľa cestného zákona je motorista povinný prispôsobiť jazdu stavu vozovky. Jej správca je zároveň povinný označiť nebezpečné úseky (nejde iba o výtlky, v zime je nebezpečná aj poľadovica) dopravnými značkami. Ak tak neurobí, nesie hlavnú zodpovednosť a musí hradiť škody. Ak dôjde k poškodeniu vozidla, mal by vodič v prvom rade privolať policajnú hliadku. Tá určí mieru zavinenia. V roku 2011 BB SSK z poistenia hradil približne 31 škodových udalostí v celkovej sume necelých 12-tisíc eur. Hajnala priznáva, že kraj zo svojho rozpočtu zvládne horko-ťažko iba základné opravy ciest. Súvislé rekonštrukcie vyžadujú úverové zdroje alebo čerpanie z europrojektov. V súčasnosti vďaka nim kraj opravuje 144 kilometrov ciest za takmer 24-miliónov eur. Na ďalšie havarijné úseky zdroje zatiaľ nie sú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.